Každý z troch druhov krvných teliesok má v tele človeka nezastupiteľné funkcie. V prvom rade sú to červené krvinky, odborne erytrocyty, ktoré zabezpečujú prenos dýchacích plynov, a to kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Bez červených krviniek by nedochádzalo k okysličovaniu tkanív v tele.
Ďalším druhom krvných teliesok sú krvné doštičky, odborne nazývané trombocyty. Tie zohrávajú úlohu pri zrážaní krvi. Bez krvných doštičiek by sme prakticky vykrvácali, a to aj pri malom poranení. A do tretice tvoria našu krv biele krvinky, odborne leukocyty. Tie predstavujú bunkovú zložku imunitného systému. Bez bielych krviniek by sme sa asi len veľmi ťažko bránili pred cudzorodými látkami a patogénnymi mikroorganizmami.
Medzi biele krvinky patria aj takzvané NK bunky. Čo o nich viete? Pozrite sa spolu s nami na to, aké majú funkcie a čo hrozí, ak ich máme nedostatok alebo naopak nadbytok.
Odporúčame: Môže mať magnézium vedľajšie účinky? Toto sú príznaky nadbytku horčíka
Čo sú NK bunky?
Takzvané NK bunky predstavujú bunky prirodzenej imunity, ktoré sú schopné rozpoznávať a likvidovať abnormálne zmenené bunky alebo bunky infikované niektorými patogénnymi mikroorganizmami. Skratka NK je odvodená z anglického natural killer, v preklade prirodzený zabijak (v celom pomenovaní natural killer cells (NK cells) – prirodzené zabijačské (vraždiace) bunky).
Ako sme spomenuli v úvode, NK bunky patria medzi biele krvinky. Z morfologického hľadiska sú konkrétne radené medzi takzvané lymfocyty (asi 15 až 20 % z celkového množstva). Lymfocyty sú vo všeobecnosti prítomné hlavne v miazge, respektíve lymfe a vo všetkých orgánoch miazgovej sústavy. Tvorené sú v kostnej dreni. Sú to jediné bunky schopné špecificky rozpoznávať antigén, preto tvoria základ špecifickej (získanej) imunity. Charakteristické sú obsahom veľkého jadra, ktoré vypĺňa takmer celú bunku.
Druhy bielych krviniek
NK bunky tvoria len jednu skupinu leukocytov, respektíve bielych krviniek. Biele krvinky sa vo všeobecnosti podieľajú na obranyschopnosti organizmu, no existujú rôzne druhy týchto krvných teliesok, ktoré sa líšia vo viacerých smeroch. Majú rozličný tvar, líšia sa ich konkrétne funkcie, ako aj to, akým spôsobom vykonávajú svoje úlohy. Všetky pochádzajú z takzvaných pluripotentných kmeňových buniek, ktoré sú prítomné v kostnej dreni, no na základe vývojového radu ich delíme na leukocyty myeloidnej línie a leukocyty lymfoidnej línie.
Spomínané NK bunky patria do lymfoidnej línie, a to spolu s T-lymfocytmi a B-lymfocytmi. Tieto bunky dokážu rozpoznávať telu vlastné látky od cudzích a priamo zabíjať cieľové bunky. Väčšina bielych krviniek má schopnosť takzvanej fagocytózy, čo znamená, že dokážu pohlcovať a likvidovať cudzorodé častice. Bunky lymfoidnej línie sa podieľajú na získanej špecifickej imunite.
Do myeolidnej línie buniek patria v prvom rade granulocyty, pričom z tejto skupiny sú najpočetnejšie neutrofily, ktoré predstavujú asi 65 % z celkového množstva bielych krviniek. Ďalej sem radíme eozinofily, bazofily a mastocyty. Okrem granulocytov patria medzi bunky myeolidnej línie aj monocyty a makrofágy či dendritové bunky. Bunky myeolidnej línie sa podieľajú na vrodenej nešpecifickej imunite.
Aké funkcie majú NK bunky?
Konkrétne druhy bielych krviniek majú vždy trochu iné funkcie. Niektoré majú význam pri alergických či zápalových procesoch, iné likvidujú cudzie mikroorganizmy, ďalšie produkujú protilátky alebo bojujú proti nádorovým bunkách. Úlohou NK buniek je likvidovať predovšetkým nádorové bunky, ako aj bunky infikované niektorými vírusmi. I preto sú tieto biele krvinky nazývané prirodzené zabíjačské bunky.
Po aktivácii rozpoznajú malígne zmenené bunky alebo infikované bunky, naviažu sa na ne a začnú uvoľňovať špecifické toxíny a enzýmy, respektíve chemické látky, ktoré zacielené bunky likvidujú a usmrcujú. Po usmrtení bunky sa NK bunka oddelí a likviduje ďalšie a ďalšie škodlivé bunky. Jediná NK bunka dokáže za svoj život usmrtiť až niekoľko desiatok škodlivých buniek.
NK bunky majú obrovský význam v počiatočných fázach infekcie, často sú označované za prvú líniu obrany. NK bunky tiež poskytujú signály ďalším bunkám imunitného systému, napríklad T-lymfocytom a dendritovým bunkám, ktoré prichádzajú v ďalších líniách obrany.
Odporúčame: Vonkajšie hemoroidy: Ako zmierniť nepríjemnú bolesť?
NK bunky v maternici a krvi
Množstvo NK buniek možno stanoviť bežným vyšetrením krvi. V niektorých špecifických prípadoch sa NK bunky odoberajú aj z tkaniva maternice pri hysteroskopickom vyšetrení. NK bunky sú totiž prirodzene prítomné aj v maternici. Niekedy sa označujú aj ako uNK bunky, pričom písmeno u je odvodené od latinského názvu pre maternicu – uterus. Avšak, meranie počtu NK buniek v krvi neodráža počet týchto buniek v maternici.
Taktiež platí, že krvné NK bunky sú odlišné od maternicových NK buniek. Majú iný vzhľad a fungujú a reagujú inak. Funkcia maternicových NK buniek nie je úplne objasnená, no je známe, že napríklad pri usmrcovaní rakovinových buniek sú len veľmi málo aktívne. Predpokladá sa rola týchto buniek pri tehotenstve, napríklad pri vývoji trofoblastu, z ktorého vzniká placenta, alebo pri vzniku nových ciev. To má celkový vplyv na správne vyživovanie rastúceho plodu.
Zvýšené a znížené NK bunky
Nadmerné a nedostatočné hladiny NK buniek sa môžu spájať s určitými problémami. Odborníci poukazujú na možnú súvislosť medzi zvýšenými NK bunkami a opakovanými potratmi. Znížené hladiny NK buniek zase so sebou nesú vyššie riziko rozvoja nádorových ochorení, infekcií alebo autoimunitných chorôb. Funkcie a možnosti využitia NK buniek pri liečbe ochorení sú neustále predmetom mnohých štúdií a výskumov.
Pri abnormálnych hladinách NK buniek môže lekár v prípade potreby odporučiť liečbu, napríklad liečbu na zníženie počtu a aktivity NK buniek. Imunita však býva veľmi premenlivá a niekedy sa jej stav dokáže upraviť aj bez špecifickej liečby. Odborníci však poukazujú na to, že dôležitejšia ako počet NK buniek je pri boji s infikovanými bunkami ich aktivita.
Mnohé činitele môžu viesť k poklesu aktivity NK buniek. Zapríčiniť to môže napríklad imunosupresívna liečba, chemoterapia, ožarovanie. Tieto formy liečby obvykle znižujú výkonnosť celého imunitného systému. Ak sú NK bunky málo aktívne, organizmus môže horšie zvládať infekčnú nálož.
Odporúčame: Diabetická neuropatia – závažná komplikácia cukrovky. U ktorých diabetikov vzniká?
