Éčka v potravinách – ktoré z nich sú živočíšneho pôvodu? Vyrábajú sa niektoré z hmyzu?!

Myslíte si, že éčka v potravinách sú najväčšie zlo? Možno vás prekvapí fakt, že nie je éčko ako éčko. Ak v zozname zložiek nejakej potraviny nájdete E150a, neznamená to nič iné, len že sa na jej prifarbenie použil obyčajný karamel pripravený zahrievaním rôznych druhov cukru. A ten predsa pre naše zdravie nepredstavuje nejaké závažné riziko, no nie?

Samozrejme, v potravinách sa môžeme stretnúť s rôznorodými éčkami a áno, niektoré nie sú pre ľudský organizmus práve najprospešnejšie. V dnešnom článku sa zameriame však na to, ktoré z éčok v potravinách sú živočíšneho pôvodu. Skutočne sa vyrábajú napríklad aj z hmyzu?!

Tieto látky v potravinách nazývame ako éčka preto, že sú označované písmenom E a nejakým trojčíslím alebo štvorčíslím. V niektorých prípadoch ešte za číslom nasleduje malé písmenko na bližšie rozlíšenie konkrétnej látky. Reč je pritom o takzvaných aditívach alebo prídavných látkach v potravinách. Potravinové aditíva sú látky rôzneho pôvodu, ktoré sa pridávajú do potravinových výrobkov s cieľom zlepšenia alebo zdokonalenia ich vlastností.

Ovplyvňujú ich vlastnosti pri výrove, balení, preprave či skladovaní. Majú napríklad zabezpečiť lacnejšiu či jednoduchšiu výrobu alebo ochranu pred pokazením, teda predĺžiť trvanlivosť. Niektoré aditíva v potravinách vplývajú na farbu, chuť, vôňu či konzistenciu výrobku. 

Potravinové aditíva môže na základe ich funkcie deliť do viacerých kategórií:

• sladidlá,

• zvýrazňovače chuti,
• farbivá,
• konzervanty, resp. konzervačné látky,
• antioxidanty,
• emulgátory,
• stužovadlá,
• stabilizátory,
• regulátory kyslosti,
• želírujúce činidlá.

Požívanie aditív v potravinách, vrátane nápojov a tiež v liekoch, je regulované Európskou úniou. U nás dostupné potravinové výrobky môžu obsahovať len éčka, ktoré sú schválené EÚ. A v ktorých potravinách ich nájdeme? Potravinové aditíva nájdeme v menšom alebo väčšom množstve vo väčšine spracovaných potravinových produktov. Obvykle platí, že čím je viac potravina priemyselne spracovaná, tým obsahuje viac éčok.

Vyššie množstvo aditív zvyčajne nachádzame v cukrovinkách, ochutených nápojoch, polotovaroch, hotových jedlách a instantných pokrmoch, slaných pochutinách. Éčka nájdeme v džúsoch, džemoch, čokoláde, marinádach, dresingoch, spracovaných mäsových výrobkoch, konzervách, jogurtoch, syroch.

V niektorých potravinách je naopak používanie prídavných látok výrazne obmedzené. Ide v prvom rade nespracované potraviny, napríklad čerstvé mäso. Potravinové aditíva by sa až na isté výnimky okrem toho nemali vyskytovať v strave pre dojčatá, mede, neemulgovaných olejoch, masle, mlieku, neochutených fermentovaných mliečnych výrobkoch, balenej minerálnej vode, káve, neochutenom čaji z čajových lístkov či sušených cestovinách.

Odporúčame: ​Ako pripraviť domáci kečup? Tu je 5 skvelých receptov, z ktorých si isto vyberieš

Škodlivosť éčok

Ako sme už v úvode spomenuli, na éčka sa často pozerá ako na niečo veľmi škodlivé. Nemožno však potravinové aditíva prehlásiť za všeobecne nebezpečné a zdraviu škodlivé. Samozrejme, pri posudzovaní škodlivosti určitého éčka je potrebné brať ohľad aj na skonzumované množstvo. Veľká skupina aditív je označená za bezpečnú.

Doposiaľ pri nich neboli pozorované prakticky žiadne vedľajšie účinky. Do tejto skupiny aditív patria prevažne tie prírodného pôvodu. Naopak umelé aditíva sa častejšie spájajú s určitým nežiaducim vplyvom na ľudský organizmus, i keď to tak rozhodne neplatí vždy. Medzi aditívami nájdeme viaceré látky, ktoré môžu byť pôvodcom alergických reakcií. Najmä u citlivejším jedincov tiež môžu vyvolávať kožné či tráviace ťažkosti.

Avšak, medzi éčkami nájdeme aj skupinu potenciálne veľmi nebezpečných látok, pri ktorých sa buď predpokladá karcinogénny účinok, alebo bol dokonca tento účinok aj potvrdený. Okrem toho je používanie mnohých aditív v potravinách v EÚ aj zakázané.

Prírodné vs. syntetické éčka

Už vyššie sme spomenuli, že medzi éčkami sa nachádzajú prírodné látky (aditíva prírodného pôvodu) a tie umelo vytvorené. Na základe pôvodu sa aditíva spravidla delia do nasledujúcich troch kategórií:

1. prírodné aditíva – môžu mať rastlinný alebo živočíšny pôvod, získavajú sa napríklad z ovocia, zeleniny, rôznych semien a rastlín či živočíchov,
2. aditíva prírodne identické – sú vytvorené umelo, ale zložením sú rovnaké ako prírodné aditíva,
3. syntetické aditíva – chemicky vytvorené prídavné látky, sú to látky, ktoré nemusia byť v prírode vôbec prítomné.

Odporúčame: ​Strava pri hnačke - tomuto sa vyhnite, aby ste sa jej zbavili!

Éčka živočíšneho pôvodu

To, že je aditívum prírodného charakteru, v podstate znamená, že pochádza buď z rastlín, alebo zo živočíchov. Živočíšne aditíva sú obvykle vedľajším produktom rôznych odvetví potravinárskeho priemyslu. Zaujíma vás, ktoré z aditív povolených v EÚ sú živočíšneho pôvodu, či už pre vlastný prehľad v danej oblasti, alebo sa im chcete vyhnúť v potravinách, napríklad z dôvodu preferovania výhradne rastlinnej stravy?

V tomto smere možno rozlišovať dve skupiny éčok živočíšneho pôvodu, a to tie, ktoré sú vždy spravidla živočíšneho pôvodu a tie, ktoré môžu, ale nemusia mať živočíšny pôvod. Záleží napríklad na tom, či boli vyrobené zo živočíšneho tuku alebo rastlinného oleja. 

Medzi éčka živočíšneho pôvodu patria:

• E120 (karmín/kyselina karmínová) – prírodné červené farbivo zo sušených tiel samičiek hmyzu Dactylopius Coccus (červec nopálový), používa sa napríklad v cukrovinkách aj balených mäsových výrobkoch, u citlivých jedincov môže vyvolávať alergické reakcie, toto éčko je často označované za jednu z príčin detskej hyperaktivity,

• E901 (včelí vosk) – získava sa vďaka činnosti včiel, je bezpečný, no potenciálny alergén, používa sa ako leštiaca látka,
• E904 (šelak) – je to polyesterová živica z výlučkov hmyzu Laccifer (Lachardia), nie je škodlivý, no ide o potenciálny alergén, používa sa ako leštiaca látka,
• E920 (L-cysteine) – najlacnejšia je extrakcia z prasacích štetín, kopýt alebo peria, dnes sa už niekedy vyrába synteticky,
• E966 (laktitol) – získava sa z mliečneho cukru, bezpečné éčko, používa sa ako zvlhčujúca látka,
• E1000 (kyselina cholová) – je to žlčová kyselina, používa sa ako farbivo, ide o bezpečné éčko,
• E1105 (lysozym) – získava sa z vaječných bielkov alebo z baktérií produkujúcich lysozym, obvykle v očných kanálikoch zvierat, je to všeobecne bezpečné éčko, môže ale byť pôvodcom alergických reakcií.

Tieto éčka môžu (no aj nemusia) mať živočíšny pôvod: E101, E101(a), E270, E304, E322, E325, E326, E327, E422, E431, E432, E433, E434, E435, E436, E442, E470(a), E470(b), E471, E472 (a-f), E473, E474, E475, E476, E477, E479(b), E481, E482, E483, E491, E492, E493, E494, E495, E570, E572, E585, E626, E627, E628, E629, E630, E631, E632, E633, E634, E635, E640, E1100, E1517, E1518.

Bezpečné éčka

Na záver sa môžeme pozrieť na pár éčok, ktorých sa rozhodne obávať nemusíme. Mnohé aditíva sú nielen bezpečné, ale dokonca by sme ich mohli označiť za zdraviu prospešné éčka. Napríklad E100 je kurkumín, čo je žlté až oranžové prírodné farbivo vyskytujúce sa v kurkume. Pripisované sú mu protinádorové a protizápalové účinky.

Nasledujúce éčko E101 zase predstavuje riboflavín, čo je vitamín B2. Ten naše telo potrebuje pre správnu funkciu. Éčko E140 je chlorofyl, čo je prírodné zelené farbivo, ktoré bežne konzumuje napríklad aj prostredníctvom listovej zeleniny. E160d je lykopén, čo je zase prírodné červené farbivo, ktoré má protirakovinové účinky.

Obávať sa nemusíme ani éčok E260 (kyselina octová), E270 (kyseliny mliečna), E296 (kyselina jablčná), E300 (kyselina askorbová / vitamín C). Pre lepší prehľad v éčkach môžeme odporučiť online zoznamy či mobilné aplikácie, v ktorých si môžete skontrolovať, či je konkrétne aditívum bezpečné.