Zápal mandlí – aké príznaky naň poukazujú a ako ho liečiť?

Zápal mandlí odborne nazývame tonzilitída, no tiež sa môžeme stretnúť s názvom angína. Ide o zápalové ochorenie lymfoepitelového tkaniva hltana. Pri tonzilitíde dochádza k zápalu podnebných (krčných) mandlí, taktiež nosohltanovej alebo aj jazykovej mandle. Pridružiť sa môže zápal celého hltanu, v takomto prípade už hovoríme o tonzilofaryngitíde. 

Tonzilitída je veľmi častým ochorením detského veku, vo veku do dvoch rokov sa však vyskytuje skôr zriedkavo. Postihnúť ale môže osoby akéhokoľvek veku. Čo zápal mandlí spôsobuje a ako sa prejavuje? Ako dôsledne preliečiť tonzilitídu?

Tonzilitída predstavuje spravidla ochorenie infekčného pôvodu, čo znamená, že je spôsobená rôznymi druhmi patogénnych mikroorganizmov. Tie sa obvykle do tela a priamo k mandliam dostávajú cez ústnu dutinu (skrz infekčné kvapôčky). Najčastejšie sa vyskytuje zápal mandlí bakteriálneho a vírusového pôvodu, zriedkavo aj mykotického.

• Pôvodcami bakteriálnej angíny bývajú napríklad baktérie z rodu Streptococcus alebo Staphylococcus, ako sú Streptococcus pyogenes, Staphylococcus aureus, Streptococcus pneumoniae. Bakteriálna angína je však často komplikáciou už prebiehajúcej vírusovej tonzilitídy.
• V prípade vírusovej infekcie môže byť pôvodcom angíny napríklad adenovírus, rhinovírus, vírus chrípky alebo herpetické vírusy, napr. Epstein-Barr vírus či cytomegalovírus.
• Najčastejším pôvodcom angíny mykotického, resp. plesňového pôvodu sú kvasinky, konkrétne Candida albicans. Kvasinková infekcia mandlí sa často objavuje u jedincov s výrazne oslabenou imunitou (pri poruchách imunity – porucha kostnej drene, nedostatočná funkcia bielych krviniek). 

V niektorých prípadoch sa angína nerozvíja ako primárne ochorenie, ale sekundárne popri inom rozvinutom ochorení. Sekundárna tonzilitída môže byť spôsobená napríklad vírusom HIV, chlamýdiami, pôvodcom syfilisu a kvapavky. Ohrození tiež môžu byť pacienti s tuberkulózou. Vo všeobecnosti sa angíny týkajú najviac jedincov s oslabeným imunitným systémom a detí v školskom veku, ktoré sú v kolektívoch výraznejšie vystavené rôznym patogénom. 

Odporúčame: Downov syndróm – čo zvyšuje riziko jeho výskytu u dieťaťa?

Tonzilitídy možno deliť z viacerých hľadísk. V prvom rade s ohľadom na priebeh ochorenia rozlišujeme akútnu a chronickú angínu. Akútna angína nastupuje náhle s výraznými a dobre rozpoznateľnými príznakmi. U niektorých jedincov sa vyskytuje opakujúca sa akútna angína (rekurentná) s výskytom choroby niekoľkokrát do roka. Chronická angína prebieha dlhodobo a jej príčinou je obvykle nedostatočne preliečená akútna forma ochorenia. Chronická forma angíny má kolísavé príznaky s menšou intenzitou. 

Angína niekedy nepostihuje všetky vyššie spomínané mandle, ale len niektorú z nich. Rozoznávame angínu jazykovej mandle – nazývanú aj linguálna angína. Je zriedkavá a postihuje len jazykovú mandľu. Taktiež sa vyskytuje angína hltanovej mandle – nazývaná aj retronasálna, postihuje len nosohltanovú mandľu.

Ďalej možno deliť angíny na základe charakteru zápalu či konkrétneho pôvodcu. Stretnúť sa možno napríklad s týmito druhmi a formami zápalu mandlí:

• katarálna angína – sprevádzaná začervenaním a zväčšením mandlí, obvykle smeruje k hnisavému zápalu mandlí,

• lakunárna angína – najčastejšia forma hnisavej angíny, prítomné sú pri nej belavé povlaky hnisu na mandliach,
• šarlachová angína – sprevádzaná červenou šarlachovou vyrážkou, ide spravidla o streptokokovú nákazu,
• herpetická angína – sprevádzaná herpetickým výsypom bez hnisavých ložísk, ide o nákazu herpetickým vírusom, často v detskom veku, 
• mykotická angína – vzniká napríklad ako komplikácia ochorenia soor, ktorého pôvodcom je Candida albicans.

V súvislosti s angínou možno menovať niekoľko základných sprievodných príznakov, ktoré sa ale môžu trochu líšiť v závislosti od konkrétneho druhu a formy choroby. Inkubačný čas, čiže čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie choroby, je obvykle 1 až 5 dní, avšak dĺžka sa môže u konkrétnych patogénov líšiť. Bakteriálne nákazy majú obvykle dlhší inkubačný čas ako tie vírusové. 

Medzi najtypickejšie príznaky angíny patrí:

• silná bolesť v krku a s ňou spojené ťažkosti – sťažené prehĺtanie, škrabanie v krku, pokašliavanie,

• opuch mandlí,
• začervenanie mandlí alebo biely povlak, či hnis na mandliach (závisí od typu angíny),
• zvýšená telesná teplota až horúčka,
• zimnica,
• zväčšené lymfatické uzliny v oblasti čeľuste a krku,
• zmena hlasu, zachrípnutie.

K menovaným príznakom sa môžu pridružiť celkové príznaky ochorenia, ako bolesť hlavy, bolesť uší, únava, nevoľnosť, nechutenstvo. U menších detí sa môže objaviť aj bolesť žalúdka, zvracanie, podráždenie, nepokoj či nadmerné slinenie. Vírusové infekcie sú neraz sprevádzané aj kašľom, nádchou, bolesťou svalov a kĺbov. 

Pri chronickej angíne sú príznaky málo intenzívne, no dlhodobé. Typické je pobolievanie v krku, opuch mandlí, bolesti hlavy a únava. Pri dlhodobom priebehu môže dôjsť k úbytku hmotnosti či jazvovitým zmenám na mandliach. Typická je nepríjemná chuť v ústach či zápach z úst. Chronická angína zvyšuje riziko opakovaných zápalov horných dýchacích ciest. 

Odporúčame: ​Dôležité vyšetrenie v gravidite – prečo, ako a kedy sa merajú prietoky v tehotenstve?

Pri výskyte vyššie spomínaných príznakov je vhodné čo najskôr navštíviť lekára. Angína môže byť spôsobená rôznorodými patogénmi a v závislosti od nich sa môžu líšiť aj metódy liečby. V niektorých prípadoch sa nemožno zaobísť bez liečby nastavenej lekárom. Napríklad angíny bakteriálneho pôvodu si spravidla vyžadujú preliečenie antibiotikami. Pri vírusových infekciách sa zase často uplatňuje len symptomatická liečba – tlmia sa sprievodné príznaky ochorenia.

Zistiť pôvodcu ochorenia môže lekár pomocou steru z krku, podľa potreby sa vykonávajú i ďalšie vyšetrenia. Na základe výsledkov sa zvolí vhodný postup liečby. Pri správnej liečbe pretrváva akútna angína asi 7 až 10 dní. Pri liečbe angíny sa vo všeobecnosti uplatňujú:

• medikamenty proti pôvodcom ochorenia – pri bakteriálnej infekcii antibiotiká (najčastejšie penicilín), pri kvasinkovej infekcii antimykotiká, v niektorých prípadoch antivirotiká (len pri niektorých vírusových infekciách),
• medikamenty na tlmenie sprievodných ťažkostí – lieky proti horúčke, lieky proti bolesti hrdla (pastilky, spreje), prípravky na dezinfekciu ústnej dutiny (spreje, roztoky, cmúľacie tablety), kortikoidy (pri závažných problémoch s dýchaním v dôsledku opuchu mandlí),
• podporné opatrenia – pokoj na lôžku a oddych, dostatočný pitný režim, príjem vitamínov zdravou stravou, zvlhčovanie vzduchu.

V niektorých prípadoch sa pristupuje k odstráneniu mandlí, čo odborne nazývame tonzilektómia. Zvažuje sa z dôvodu opakovaných zápalov mandlí a prechodu ochorenia do chronickej formy, taktiež v prípade, že liečba antibiotikami nezaberá alebo pri vážnych stavoch, ktoré sú sprevádzané sťaženým dýchaním z dôvodu zväčšenia krčných mandlí. 

Domáce metódy liečby angíny sú vhodné hlavne ako podporný prostriedok na liečbu ochorenia a nikdy by nemali nahrádzať liečbu nastavenú lekárom (ak je potrebná, napr. pri bakteriálnej nákaze). Na podporu liečby zápalu mandlí a tlmenie sprievodných ťažkostí sa odporúča vyskúšať:

• Priessnitzov obklad – ide o studený zaparovací obklad, ktorý sa používa s cieľom zlepšiť prekrvenie v mieste priloženia, čím napomáha podporovať procesy hojenia v tele, je skvelý na tlmenie bolesti hrdla spôsobenej zápalom krčných mandlí,

• šalviu – má protizápalové a antibakteriálne účinky, čaj z 1 ČL sušenej šalvie je vhodné popíjať viackrát denne, silnejší zápar je tiež možné používať na kloktanie a výplach ústnej dutiny,

• ľanové semená – 3 PL ľanových semien nasypeme do šálky s mliekom a necháme napučať, potom pridáme 2 šálky vody a privedieme k varu, scedené semená možno natrieť na plátno a použiť na zábal hrdla,

• slanú vodu – zmiešame 1 ČL soli a pohár vody, kloktáme 5- až 6-krát denne.

• bylinný čaj z čiernej bazy a lipy obyčajnej – bylinky zmiešame v pomere 1:1 a čaj pripravíme z 1 PL zmesi a 300 ml vriacej vody, lúhujeme 15 minút, popíjame osladené medom trikrát denne. 

Postup na Priessnitzov obklad: Tenšiu látku namočíme do studenej vody. Následne ju vyžmýkame, aby z nej úplne stiekla voda a priložíme na postihnutú oblasť. Poriadne ju ku koži pritlačíme. Nasleduje druhá vrstva, ktorá by mala byť nepremokavá – nejaký igelit (napr. mikroténové vrecúško). Na záver sa všetko obalí suchou hrubou látkou – šatkou, šálom, utierkou a podobne. Necháme obklad pôsobiť 2 až 3 hodiny. Po ďalších 3 až 4 hodinách je možné obklad použiť znova. 

Odporúčame: ​Nepravidelná menštruácia: Čo všetko ovplyvňuje menštruačný cyklus?