Patríte k tým, ktorí chodia k lekárovi len vtedy, keď ich trápi nejaký zdravotný problém? Alebo svoje zdravie dôsledne sledujete a preventívne prehliadky rozhodne nevynechávate? Nuž, mnoho zdravotných problémov sa nemusí spočiatku vôbec očividne prejavovať, včas podchytiť ich dokáže práve preventívna prehliadka. Takúto prehliadku u všeobecného lekára by sme mali absolvovať spravidla aspoň každé dva roky, u zubného lekára každý rok. Ženy by zase mali myslieť na každoročnú prehliadku u gynekológa.
Pravidelné prehliadky u rôznych špecialistov následne podstupujú pacienti s konkrétnymi zdravotnými problémami. Napríklad nositelia okuliarov sa zúčastňujú pravidelných vyšetrení u očného lekára, cukrovkári zase u diabetológov, alergici u alergológov, resp. imunológov. Pravidelným prehliadkam sa však nevyhnú napríklad ani tehotné ženy.
Pravidelné prehliadky v tehotenstve
Počas celého obdobia gravidity, ktoré trvá priemerne 40 týždňov, budúca mamička podstúpi nemalé množstvo vyšetrení, počnúc krvnými testami, vyšetrením moču, meraním tlaku a hmotnosti. V druhom trimestri sa vykonáva napríklad orálny glukózotolerančný test na odhalenie tehotenskej cukrovky, v treťom trimestri tiež vyšetrenie kardiotokografom na zaznamenanie činnosti srdca bábätka.
Tehotná žena sa v priebehu celého tehotenstva nevyhne ani ultrazvukovým, respektíve sonografickým vyšetreniam. V rámci týchto vyšetrení sa tiež vykonáva meranie prietokov. Čo to je, kedy to prebieha a prečo je to potrebné?
Depositphotos
Ultrazvukové vyšetrenia v tehotenstve
Ultrazvukové vyšetrenia (ultrasonografia, sono) predstavujú v období tehotenstva jednu zo základných diagnostických metód. Umožňujú zobraziť tkanivá plodu i matky prostredníctvom ultrazvukového vlnenia s vysokou frekvenciou. Tento druh vyšetrenia je bezpečný pre ženu aj plod a prevádza sa buď vaginálnou ultrazvukovou sondou cez pošvu, alebo abdominálnou sondou, ktorou sa vyšetruje zvonka cez brucho, a to najmä v neskorších štádiách tehotenstva.
Žena podstúpi počas gravidity niekoľko sonografických vyšetrení, v prípade bezproblémové priebehu minimálne 3, prípadne 4 ultrazvuky. Pri rizikovom tehotenstve môže byť počet vyšší. Najčastejšie ide o nasledujúce základné ultrazvukové vyšetrenia:
- sono na začiatku tehotenstva v približne 6. až 8. týždni – najmä na potvrdenie tehotnosti, stanovenie dĺžky tehotenstva, prípadne vylúčenie mimomaternicového tehotenstva,
- sono v 10. až 13. týždni – súčasťou je potvrdenie počtu plodov a životaschopnosti plodu, vyšetrenie nuchálnej translucencie (výsledky môžu poukázať na genetické alebo anatomické vývojové chyby plodu), kontrola umiestnenia placenty, stavu maternice a vaječníkov (pre niektoré ženy je toto sonografické vyšetrenie zároveň prvým),
- sono v 20. týždni – zamerané je na zistenie hrubých vrodených vývojových vád (napr. srdca, obličiek alebo končatín), kontroluje sa tvar, umiestnenie a morfológia srdca, presnejšie sa určuje vek, pohlavie a veľkosť plodu, spresňuje sa termín pôrodu, kontroluje sa dĺžka krčka maternice a umiestnenie placenty,
- sono po 30. týždni – overuje sa funkcia placenty, merajú sa prietoky, určuje sa poloha plodu, kontroluje sa vývin orgánov a množstvo plodovej vody.
Čo je ultrazvuková flowmetria alebo meranie prietokov?
Ako sme spomenuli vyššie, súčasťou ultrazvukového vyšetrenia v 3. trimestri je aj takzvané meranie prietokov. Toto vyšetrenie sa tiež nazýva ultrazvuková flowmetria či ultrazvuková prietoková diagnostika. Pri tomto vyšetrení sa posudzuje funkcia fetoplacentárnej jednotky hodnotením prietoku krvi v pupočníkových cievach.
Zjednodušene povedané, flowmetria predstavuje meranie prietoku krvi cievami pupočníka a cievami plodu s cieľom overiť dobrú funkciu placenty a dostatočnú výživu plodu. Vďaka vyšetreniu vie lekár získať celkový prehľad o stave dieťaťa a jeho vývine v posledných týždňoch pred pôrodov. Meranie prietokov sa vykonáva po 30. týždni, spravidla okolo 36. týždňa tehotenstva.
Toto vyšetrenie je dôležité, pretože môže poukázať na zníženú funkciu placenty, následkom čoho môže dôjsť k zaostávaniu rastu plodu. Placenta má okrem iných funkcií (ochranná, sekrečná) najmä funkciu vyživovaciu. Ak si túto funkciu neplní, môže to viesť k vážnym komplikáciám.
Aké prietoky sa pri vyšetrení merajú?
Flowmetria sa realizuje pomocou brušnej USG sondy (ultrasonografu) a meria sa pri nej prietok krvi v:
pupočníkovej artérii,
- mozgovej artérii zásobujúcej mozgové štruktúry,
- artérii zásobujúcej maternicu a dieťa.
Pri meraní prietokov sa teda hodnotí zásobenie medzi dieťaťom a placentou (fetoplacentárny obeh), prietok krvi u dieťaťa v hlavičke a krvné zásobenie maternice. Z výsledku vyšetrenia možno vyhodnotiť to, ako plod prosperuje, ako rastie a či existuje možné hypoxické ohrozenie plodu či riziko preeklampsie.
Hypoxia predstavuje stav zníženého množstva kyslíka v tkanivách organizmu. Na nedostatok kyslíka je veľmi citlivý hlavne mozog dieťaťa. Deficit môže spôsobiť nezvrátiteľné zmeny v jeho tkanivách a negatívne ovplyvniť jeho funkciu. V prípade, že je u ženy podozrenie na ohrozenie plodu, tak sa toto vyšetrenie vykonáva už pred 20. týždňom gravidity.
Depositphotos
Praktické odporúčania pre tehotné ženy pred vyšetrením flowmetrie
- Nie je potrebné byť nalačno – vyšetrenie nevyžaduje špeciálnu prípravu, môžete normálne jesť a piť.
- Pite dostatok vody – hydratácia môže pomôcť pri lepšej vizualizácii cievnych štruktúr.
- Voľte pohodlné oblečenie – najlepšie také, ktoré ľahko odhalí bruško bez nutnosti vyzliekania.
- Vyhýbajte sa stresu – pokoj a relaxácia môžu pomôcť stabilizovať krvný tlak a znížiť napätie ciev.
- Dostavte sa včas – je dobré prísť na vyšetrenie aspoň pár minút pred termínom, aby ste sa mohli upokojiť a pripraviť.
- Poloha pri vyšetrení – vyšetrenie sa obvykle vykonáva v ľahu na chrbte, pričom lekár môže požiadať o jemnú zmenu polohy pre lepšie zobrazenie prietokov.
Nevyhovujúce prietoky
Pri ultrazvukovej flowmetrii môže lekár odhaliť nevyhovujúce prietoky, teda nedostatočný prietok krvi rôznymi cievami a následné nedostatočné vyživenie tkanív plodu. Nedostatočné prietoky, a tým aj nedostatočné prekrvovanie, môžu súvisieť so zdravotným problémom ženy, problémom so systémom placenta-pupočník-dieťa alebo aj chorobným stavom plodu (ťažké postihnutie, vrodená vývojová chyba).
Ak sa hodnoty veľmi vzďaľujú od normy, môže to byť signál pre ukončenie tehotenstva, a to aj v prípade, ak je to ešte mimo predpokladaného termínu pôrodu. Ak placenta a pupočník nefungujú správne, nezabezpečia pre plod v maternici všetko potrebné.
Následkom môže byť zaostávanie vo vývine a raste. Nedostatočné okysličenie centrálnej nervovej sústavy plodu vedie k opuchom a odumieraniu tkaniva, čo môže ohroziť mentálne funkcie, ale aj zrak či sluch dieťaťa.
Hraničné výsledky flowmetrie ešte nemusia poukazovať na abnormálne prietoky a rizikové tehotenstvo. V prípade takéhoto výsledku merania lekár obvykle nariadi za určitý čas opakované vyšetrenie, aby overil, či nedošlo k progresii stavu. V niektorých prípadoch sa stav nemení, ak však dôjde k zhoršeniu stavu, lekár nariaďuje potrebné opatrenia.
Možné faktory ovplyvňujúce výsledky prietokov
- Nedostatočný pitný režim – dehydratácia môže dočasne ovplyvniť prietoky krvi a celkový stav placenty.
- Vysoký alebo nízky krvný tlak matky – môže ovplyvniť krvné zásobenie placenty a tým aj hodnoty prietokov.
- Stres a nervozita – emocionálny stav matky môže dočasne ovplyvniť cievny tonus a prietok krvi.
- Poloha plodu – niektoré polohy môžu sťažiť meranie a vyžadovať miernu zmenu pozície matky počas vyšetrenia.
- Doplnky stravy a lieky – niektoré lieky ovplyvňujúce krvný tlak alebo zrážanlivosť môžu mať vplyv na hodnoty prietokov.
- Rizikové faktory tehotenstva – cukrovka, preeklampsia alebo iné komplikácie môžu spôsobiť zhoršenie funkcie placenty.
- Viacplodové tehotenstvo – u dvojčiat alebo viacerčiat môže byť prietok krvi rozdielny pre každý plod a vyžadovať dôkladnejšie sledovanie.
Aktualizovaný článok: 28.02.2025
