Hlad nie je len škvŕkanie v bruchu – je to silný biologický signál, ktorý zasahuje celý organizmus. Keď sa v tele minie energia, mozog zareaguje okamžite. Nie vždy však len pocitom hladu. Niekedy príde vlna podráždenosti, výbušnosti alebo úplnej netrpezlivosti – známa ako „hanger“, teda hladový hnev.
Možno si si už všimol, že keď dlho neješ, tvoja trpezlivosť sa vyparí, rozhodovanie je ťažšie a aj nevinný podnet ťa vie nahnevať. Nie je to náhoda ani slabosť – je to chemická reakcia, ktorú riadia hormóny, nervový systém a špecifické oblasti mozgu. Čo presne sa vtedy deje a ako to zvládnuť, keď jedlo nie je hneď po ruke?
Čo sa deje v mozgu, keď sme hladní?
Hlad nie je len pocit prázdneho žalúdka. Ide o výsledok viacerých chemických reakcií, ktoré sa odohrávajú v mozgu aj v tele. Tieto signály spolu vytvárajú systém, ktorý má za úlohu upozorniť na klesajúcu energiu. A robí to účinne – fyzicky aj psychicky.
1. Mozog jemne reaguje na pokles hladiny glukózy v krvi
Glukóza je hlavným zdrojom energie pre mozog. Keď jej hladina v krvi klesne, neuróny začínajú pracovať menej efektívne – čo sa môže prejaviť únavou, nesústredenosťou alebo slabším výkonom.
Mozog si tento deficit uvedomí veľmi skoro. Skôr, než sa objaví fyzický hlad, spustí jemné signály, ktoré majú človeka motivovať k príjmu potravy, aby nedošlo k úplnému vyčerpaniu zásob.
2. Uvoľňuje sa hormón ghrelín, ktorý núti mozog začať konať
V okamihu, keď je žalúdok prázdny, začína produkovať hormón ghrelín. Tento hormón cestuje do mozgu a spúšťa tam reakcie, ktoré vyvolávajú hlad a chuť na jedlo.
S každou hodinou bez príjmu potravy sa hladina ghrelínu zvyšuje. Mozog ho vníma ako naliehavý signál a spúšťa reakcie, ktoré posilňujú túžbu siahnuť po jedle čo najskôr.
3. V mozgu dochádza k aktivácii centra odmeňovania
V hladovom stave sa v mozgu aktivuje tzv. centrum odmeňovania, ktoré je zodpovedné za motiváciu a túžbu. Vďaka tomu sa zvýši citlivosť na vône, chute a predstavy o jedle.
Jedlo sa tak vníma ako mimoriadne atraktívne. Nejde o slabosť, ale o prirodzený mechanizmus, ktorý má za úlohu zabezpečiť prežitie tým, že nás k jedlu výrazne priťahuje.
4. Pokles leptínu a inzulínu mení signály v mozgu
Leptín a inzulín sú hormóny, ktoré za bežných okolností pôsobia ako prirodzené „brzdy“ hladu. Ich úlohou je informovať mozog – konkrétne hypotalamus – že telo má dostatok energie a netreba jesť.
Keď však hladujeme alebo sa príjem energie zníži, hladiny týchto hormónov klesajú. Mozog tým stráca signál sýtosti, prestáva „tlmiť“ chuť do jedla a výsledkom je ešte silnejší pocit hladu. Je to premyslený systém: ak nie je energie dosť, mozog zámerne odstaví všetky zábrany, ktoré by bránili príjmu potravy.
5. Celkový výsledok: Mozog žiada jedlo
Všetky uvedené signály sa spájajú v hypotalame – časti mozgu, ktorá riadi základné potreby. Keď sa tieto impulzy skombinujú, vzniká výrazný pocit hladu.
Nejde len o chuť na jedlo, ale o celý súbor reakcií: podráždenosť, rozptýlenosť, oslabené sebaovládanie či nepokoj. Telo žiada jedlo – a mozog to robí jasne zrozumiteľným spôsobom.
Depositphotos
Pozor na hanger = kombinácia hladu a hnevu
Slovo „hanger“ vzniklo spojením anglických výrazov „hunger“ (hlad) a „anger“ (hnevlivosť). Ide o bežne používaný pojem na pomenovanie podráždenosti, ktorá sa objavuje, keď je človek hladný.
Nie je to len ľudová zábavka alebo výhovorka – „hanger“ je skutočný jav, potvrdený vedou. Spája v sebe fyzickú potrebu potravy s emočnou nestabilitou, ktorú spôsobuje nedostatok energie v mozgu.
Ľudia v stave „hangeru“ sú netrpezliví, výbušní a citlivejšie reagujú na bežné situácie. Ich mozog totiž funguje v stave ohrozenia a nedostatku, čo znižuje schopnosť správať sa s rozvahou.
Čo sa deje v mozgu, keď sme „hangry“?
Pri hladovaní klesá hladina glukózy v krvi, čo priamo ovplyvňuje činnosť amygdaly – oblasti mozgu zodpovednej za spracovanie hnevu a strachu. Zároveň sa oslabuje činnosť prefrontálnej kôry, ktorá za normálnych okolností pomáha zvládať impulzy a kontrolovať správanie.
Výsledkom je, že mozog rýchlejšie reaguje podráždene a emočná rovnováha sa narúša. Človek vtedy nevníma situácie realisticky, stráca nadhľad a môže reagovať ostro aj na drobnosti – jednoducho preto, že mu chýba palivo na racionálne spracovanie.
Prečo to niektorí ľudia prežívajú silnejšie než iní?
Reakcia na hlad a „hanger“ nie je u každého rovnaká. Ovplyvňuje ju viacero faktorov – genetika, rýchlosť metabolizmu, ale aj psychická odolnosť. Ľudia s rýchlejším spaľovaním energie môžu pociťovať prudšie výkyvy hladiny cukru, čo vedie k rýchlejšiemu nástupu podráždenosti.
Svoju rolu zohráva aj výchova a kultúrne prostredie. V niektorých kultúrach sa hladová nervozita toleruje, inde potláča. Ak človek vyrastal v prostredí, kde sa na emócie nereagovalo citlivo, môže mať nižšiu schopnosť regulovať ich aj v dospelosti – najmä v situáciách stresu či hladu.
Ako zvládnuť „hanger“, ak nemôžeš hneď jesť?
Zhlboka dýchajte – techniky ako „box breathing“ aktivujú parasympatický nervový systém a znižujú napätie.
Napite sa vody – hydratácia pomáha stabilizovať náladu aj mierniť pocit hladu.
Choďte sa na chvíľu prejsť – fyzický pohyb pomáha uvoľniť stres a rozptýliť myšlienky na jedlo.
Precvičte si svaly – krátka progresívna svalová relaxácia znižuje fyzickú aj psychickú tenziu.
Odveďte pozornosť – zapojenie sa do inej aktivity (čítanie, krátka úloha) pomáha prekonať chvíľu nepohody, kým sa dostanete k jedlu.
Tipy, ako predchádzať hnevu z hladu počas dňa
Najlepšou prevenciou proti „hangeru“ je pravidelný príjem jedla a udržiavanie stabilnej hladiny cukru v krvi. Pomáha, ak deň začína výživnými raňajkami s obsahom bielkovín a vlákniny – napríklad vajíčka s celozrnným chlebom alebo jogurt s ovocím. Medzi hlavnými jedlami je dobré zaradiť malé snacky, ako sú orechy, ovocie či proteínová tyčinka.
Dôležitý je aj pitný režim – dehydratácia totiž zhoršuje náladu a môže zintenzívniť pocity podráždenosti. Vyhýbanie sa dlhým pauzám medzi jedlami, najmä počas stresových dní, výrazne znižuje riziko výbuchov nálad či oslabenia koncentrácie. Ak si človek vopred naplánuje aspoň základné jedlá, hanger ho len tak nezaskočí.
Hlad nie je nepriateľ, ale signál
Porozumenie signálom tela je prvým krokom k tomu, aby sa z bežného hladu nestal emočný výbuch. Hnev z hladu nie je zlyhanie, ale prirodzená reakcia mozgu, ktorý sa snaží chrániť svoj energetický balans. Ak mu budete načúvať včas, hanger sa vám môže pokojne vyhnúť oblúkom.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
