Čoraz viac ľudí trápia rôznorodé chronické tráviace ťažkosti. Ich výskyt často súvisí aj s naším životným štýlom a spôsobom stravovania, no rolu vo vzniku môžu zohrávať mnohé ďalšie faktory. Refluxná choroba pažeráka, dyspepsia či žalúdočné vredy (gastroduodenálna vredová choroba) sú pomerne bežným zdravotným problémom. Vo vážnejších prípadoch sa objavuje napríklad aj ulcerózna kolitída či Crohnova choroba, čo sú chronické zápaly čriev vznikajúce obvykle na autoimunitnom podklade.
Spomenúť môžeme aj ochorenie známe pod skratkou SIBO. O aký zdravotný problém ide, ktorú časť tráviacej rúry postihuje a ako sa prejavuje? Aké sú možnosti liečby?
Čo je SIBO?
Skratkou SIBO označujeme syndróm bakteriálneho prerastania čreva alebo inak bakteriálne prerastanie tenkého čreva (z anglického Small Intestinal Bacterial Overgrowth). Ide o závažný stav postihujúci gastrointestinálny trakt človeka, ktorý je sprevádzaný premnožením baktérií v tenkom čreve alebo prerastaním baktérií z hrubého čreva do tenkého.
SIBO teda predstavuje klinický syndróm charakterizovaný zvýšeným počtom baktérií alebo abnormálnym typom baktérií v tenkom čreve. Prítomnosť stoviek rôznych baktérií v črevnom trakte človeka je úplne normálna a prirodzená, avšak za predpokladu, že je mikroflóra v črevách v rovnováhe.
V prípade dlhodobého narušenia bakteriálnej rovnováhy v črevách môže dochádzať k vzniku zdravotných problémov. Nefyziologické osídlenie tenkého čreva baktériami vedie k poškodeniu steny čreva. Narúša sa fyziologický proces trávenia a vstrebávania živín.
Depositphotos
Sú známe príčiny syndrómu bakteriálneho prerastania čreva?
Prečo dochádza k premnoženiu baktérií v tenkom čreve alebo prestupe baktérií z hrubého čreva do tenkého? Jednoznačnú príčinu nemožno stanoviť. Uvádza sa, že SIBO vzniká následkom narušenia fyziologických ochranných mechanizmov, súvisiacich napríklad so žalúdočnou kyselinou, sekréciou z pankreasu, žlčou a tiež črevnou motilitou (pohyblivosť) a imunitným systémom.
Ak dôjde k abnormalitám v týchto mechanizmoch (napr. porucha motility, znížená kyslosť žalúdočnej kyseliny, porucha imunity), vzniká predispozícia pre bakteriálne prerastanie. Známych je však viacero rizikových faktorov a rôznych činiteľov, ktoré môžu zohrávať rolu v rozvoji syndrómu bakteriálneho prerastania čreva.
Rizikové faktory SIBO:
- vyšší vek,
- nezdravá strava – nadmerný obsah cukrov, nedostatok vlákniny, vysoko spracované potraviny,
- zlé stravovacie návyky – nepravidelné stravovanie,
- nadmerný príjem alkoholu,
- chronický stres,
- oslabenie imunity,
- znížená tvorba žlče alebo žalúdočnej kyseliny,
- nadmerná alebo nízka pohyblivosť čriev,
- vrodené odchýlky v anatómii tenkého čreva,
- prekonané chirurgické zákroky v brušnej oblasti,
- poranenie tenkého čreva,
- dlhodobé alebo nadmerné užívanie niektorých liekov (napr. antibiotiká, narkotiká, inhibítory protónovej pumpy).
SIBO a chronické ochorenia
Vyšší výskyt SIBO je pozorovaný u niektorých pacientov s chronickými ochoreniami. SIBO je v prvom rade asociované so syndrómom dráždivého čreva (30 až 85 % pacientov so syndrómom dráždivého čreva spĺňa diagnostické kritériá pre SIBO).
Výskyt SIBO je ďalej pozorovaný u celiatikov a pacientov s Crohnovou chorobou, cukrovkou (diabetes mellitus), hypotyreózou, sklerodermiou, amyloidózou, chronickým obličkovým ochorením, cirhózou. Z neobjasnených príčin je pozorovaný vyšší výskyt u žien.
Aké má SIBO príznaky?
Pre SIBO je charakteristický dlhý rad rôznych príznakov, pričom ide najmä o problémy s trávením. Pridružiť sa však môžu aj ďalšie symptómy. Sprievodné ťažkosti sú pritom následkom narušenia mikrobiálnej rovnováhy v črevách. Premnožené baktérie poškodzujú steny čreva, čo vedie k zníženiu funkcie buniek črevnej sliznice.
Nastáva malabsorpcia – porucha vstrebávania. Živiny a vitamíny sa dostatočne nevstrebávajú, telu chýbajú čoraz viac a dochádzať môže navyše k premene živín na toxické metabolity. To vedie k tráviacim ťažkostiam. Pre SIBO sú charakteristické nasledujúce klinické prejavy:
- hnačky alebo naopak zápchy,
- objemnejšie stolice,
- plynatosť a nadúvanie,
- pocity plnosti a nepohodlia – najmä 1 až 2 hodiny po sacharidovom jedle,
- kŕče a bolesti brucha,
- nevoľnosť,
- prelievanie črevného obsahu,
- nadmerné grganie,
- škvŕkanie v bruchu.
K spomenutým tráviacim ťažkostiam sa časom môžu pridružovať ďalšie symptómy. Bežná je vyššia únavnosť z dôvodu vyššej reakcie imunitného systému voči baktériám. Pacient časom môže tiež strácať hmotnosť. Následkom pretrvávajúceho bakteriálneho prerastania čreva tiež býva nedostatok vitamínu B12, vitamínu D či vitamínu A. U niektorých pacientov sa môžu objaviť napríklad aj neurologické a kognitívne príznaky, depresie, úzkosti.
Možné komplikácie neliečeného SIBO
Ak sa syndróm bakteriálneho prerastania čreva nelieči, môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám. Ide najmä o dôsledky malabsorpčných procesov a neustáleho podráždenia črevnej sliznice, ktoré ovplyvňujú celkový stav organizmu. Dlhodobé zanedbanie liečby môže mať vážny vplyv na kvalitu života pacienta. Možné komplikácie zahŕňajú:
- Malnutríciu – nedostatok živín, vitamínov a minerálov (najmä B12, D, A, K).
- Chronickú únavu – spôsobenú zápalom a nedostatkom živín.
- Zápalové zmeny v črevách – vedúce k narušeniu črevnej bariéry a zvýšenej priepustnosti čreva.
- Úbytok hmotnosti – v dôsledku poruchy vstrebávania a častej hnačky.
- Zvýšené riziko infekcií – najmä v tráviacom trakte, ale aj systémovo.
- Neurologické príznaky – ako je slabšia koncentrácia, podráždenosť či úzkostné stavy.
Diagnostika syndrómu bakteriálneho prerastania čreva
Pri pretrvávajúcich tráviacich ťažkostiach je potrebné konzultovať zdravotný stav s lekárom. Pri diagnostike je v prvom rade potrebné vylúčiť iné možné príčiny ťažkostí pacienta. Príznaky typické pre SIBO sú totiž pomerne nešpecifické a objavujú sa aj pri mnohých ďalších ochoreniach tráviacej sústavy, vrátane chronických črevných zápalov aj závažných nádorových chorôb. Práve preto je diagnostika SIBO neraz komplikovanejšia.
Zahŕňa v prvom rade fyzikálne vyšetrenie a odobratie anamnézy, tiež vyšetrenie krvi. Potrebné bývajú ďalšie testy, spravidla u odborníka – gastroenterológa. Hlavnú diagnostickú metódu predstavuje dychový test, ktorý môže preukázať bakteriálne prerastanie v tenkom čreve pacienta. Ide o nenáročný, no zdĺhavý test, pri ktorom sa stanovuje koncentrácia vodíka alebo metánu vo vydychovanom vzduchu.
Okrem toho sa môžu uplatňovať aj zobrazovacie diagnostické metódy, a teda v tomto prípade gastroskopia. Lekár zavedie cez ústa endoskop do žalúdka až tenkého čreva, kde si prezrie sliznicu čreva a odoberie vzorky tkaniva na ďalšie vyšetrenie. Podľa potreby sa prevádzajú testy stolice, testy motility či črevnej priepustnosti.
Dychové testy na diagnostiku SIBO
Jednou z hlavných neinvazívnych metód diagnostiky SIBO je dychový test. V praxi sa najčastejšie využíva laktulózový alebo glukózový dychový test, pri ktorom sa meria hladina vodíka a metánu vo vydychovanom vzduchu po požití cukru. Premnožené baktérie v tenkom čreve tieto látky fermentujú, čím vzniká nadmerné množstvo plynov.
Zatiaľ čo nadbytok vodíka býva spojený skôr s hnačkovou formou SIBO, vyššie hodnoty metánu sú častejšie u pacientov trpiacich zápchou. Presnejší výsledok môže priniesť kombinovaný vodíkovo-metánový test, ktorý sa v súčasnosti odporúča čoraz častejšie.
Dá sa SIBO liečiť?
SIBO sa z dlhodobého hľadiska spája s viacerými zdravotnými rizikami. Následkom môže byť malnutrícia (nedostatočná výživa), časté infekcie v tráviacom trakte, psychické problémy a iné zdravotné ťažkosti.
Uplatňuje sa viacero metód liečby, pričom liečba je veľmi individuálna a u jednotlivých pacientov môže zaberať niečo iné. Závisí napríklad aj od vyvolávajúcej príčiny či celkového zdravotného stavu pacienta. Vo všeobecnosti sa však uplatňujú základné dve metódy:
- farmakoterapia – podávajú sa v prvom rade antibiotiká a taktiež prebiotiká a probiotiká na úpravu črevnej mikroflóry, taktiež podľa potreby suplementy vitamínov a minerálov,
- úprava stravovania a životosprávy – nariaďuje sa odborníkom nastavená diéta (často ide o FODMAP diétu) s cieľom uľaviť pacientovi od ťažkostí.
Úloha probiotík v liečbe SIBO
Probiotiká môžu v niektorých prípadoch zohrávať významnú úlohu v liečbe SIBO, hoci ich použitie by malo byť vždy konzultované s odborníkom. Pomáhajú pri obnove rovnováhy črevnej mikroflóry, potláčajú nadmerný rast škodlivých baktérií a môžu zmierniť príznaky ako nadúvanie, hnačky či bolesti brucha.
Najvhodnejšie sú probiotické kmene, ktoré nepodporujú ďalšie fermentovanie sacharidov – ideálne sú napríklad niektoré kmene Lactobacillus či Saccharomyces boulardii. Ich užívanie je však najefektívnejšie ako súčasť komplexnej liečby vrátane diétnych opatrení a antibiotickej terapie.
FODMAP diéta pri SIBO
Spomenutá FODMAP diéta predstavuje podpornú metódu pri liečbe rôznych gastrointestinálnych ochorení a mala by byť prevádzaná pod dohľadom lekára alebo dietetického poradcu. Založená je na čiastočnej alebo úplnej eliminácii potravín, ktoré vo vysokej miere obsahujú určité typy sacharidov – Fermentované Oligosacharidy, Disacharidy, Monosacharidy A Polyoly – z čoho vznikla skratka FODMAP.
Viac o FODMAP diéte sa môžete dozvedieť aj v našom ďalšom článku TU:
Syndróm dráždivého čreva – pomôže prejavy zmierniť FODMAP diéta?
Aktualizovaný článok: 06.04.2025
