V týchto neistých časoch, ktoré nás aj vďaka prebiehajúcej pandémii koronavírusu zasiahli, môže mnoho ľudí pociťovať stavy beznádeje, obáv, stresu či úzkostí. Nie je ľahké zachovať v tomto období pokoj a rozvahu.
Nestabilita súčasného života nás ovplyvňuje po mnohých stránkach – možná strata zamestnania, neustále zdražovanie potravín a tovarov, nedostatok financií či obavy o zdravie nás a našich blízkych. Denne sme tak vystavovaní psychickému tlaku, ktoré sa môže často prejavovať úzkosťou, v horšom prípade môže prerásť až do úzkostnej poruchy.
Čo je úzkosť?
Úzkosť (anxieta) môžeme charakterizovať ako emočný stav, ktorý býva pre daného človeka nepríjemný. Počas života sa s úzkosťou môžeme bežne stretnúť v situáciách, ktoré sú pre nás stresujúce, emočne napäté a psychicky náročné.
Nástup a miera úzkosti je u každého jedinca individuálna a súvisí to s jeho osobným prežívaním rôznych životných situácií. Výnimkou nebývajú ani deti, ktoré môžu úzkosť prežívať rovnako intenzívne ako dospelý jedinec. Kým niekoho „rozhádže“ test v škole, s iným „nepohne“ ani strata zamestnania.
Vo všeobecnosti však možno povedať, že úzkosť je bežnou súčasťou života a do istej miery môže byť pre človeka aj prospešná. Z mnohých zážitkov sa možno do budúcna poučiť a pri ďalšom zážitku sa snažiť pokúsiť danú situáciu otočiť v náš prospech.
Shutterstock®
Ako sa úzkosť prejavuje?
Bežné príznaky úzkosti možno najčastejšie spozorovať najtypickejšími prejavmi ako náhly nepokoj, rýchle búšenie srdca, nadmerné potenie, nepríjemný tlak na hrudníku, možné tráviace ťažkosti, triaška rúk a nôh, zrýchlené a nepravidelné dýchanie a iné.
Úzkosť môže rýchlo prísť a rovnako rýchlo aj odísť. Ak však tento stav dlhodobo pretrváva alebo sa opakuje na pravidelnej báze v rôznych nevysvetliteľných situáciách, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Môže totiž ísť o takzvanú úzkostnú poruchu.
Úzkosť u detí a dospievajúcich
Úzkosť sa netýka len dospelých, ale môže sa výrazne prejavovať aj u detí a dospievajúcich. U mladších detí sa často neprejavuje slovami, ale telesnými ťažkosťami, ako sú bolesti brucha, hlavy, nechutenstvo, poruchy spánku alebo zvýšená plačlivosť. Dieťa si nemusí vedieť presne pomenovať, čo prežíva, no jeho správanie môže signalizovať vnútorné napätie.
U dospievajúcich sa úzkosť môže spájať s tlakom na výkon, sociálnymi vzťahmi, školskými povinnosťami či porovnávaním sa s ostatnými. Môže viesť k uzatváraniu sa do seba, podráždenosti, zníženej sebadôvere alebo vyhýbaniu sa situáciám, ktoré predtým zvládali bez problémov. Včasná pozornosť a podpora zo strany rodičov či blízkych sú kľúčové pre zdravý vývin psychiky.
Úzkosť a úzkostná porucha – je to to isté?
Mnoho ľudí si pomerne bežnú úzkosť zvykne zamieňať s úzkostnou poruchou. V skutočnosti však ide o dve rozdielne veci. Kým úzkosť býva zvyčajne chvíľkovým a silným emočným stavom, ktorý je vyvolaný určitou situáciou či momentom, úzkostná porucha je chronická a je potrebné ju odborne podchytiť.
Úzkostná porucha spolu s panickou poruchou, obsedantno-kompulzívnou poruchou a inými sa zaraďujú medzi najčastejšie diagnostikované stavy v psychiatrickej praxi. V prípade úzkostnej poruchy vyplýva stav úzkosti často z neidentifikovateľných príčin. Úzkosť prichádza nečakane a prejavuje sa svojou mimoriadnou silou. Tento stav človek nedokáže často kontrolovať a ovládať.
Prejavy úzkostnej poruchy sa môžu jedinca držať niekoľko týždňov či mesiacov a neliečený stav môže viesť k vážnym psychickým problémom. Ak máte pocit, že svoju úzkosť prestávate ovládať a situácia sa nelepší, najlepším riešením je návšteva odborníka, ktorý vám predpíše vhodnú liečbu.
Kedy je úzkosť ešte prirodzená a kedy už nie
Úzkosť je prirodzenou reakciou organizmu na stresové alebo neznáme situácie. Objavuje sa napríklad pred dôležitým rozhodnutím, skúškou, pohovorom či v období zvýšeného tlaku a zvyčajne po odoznení podnetu postupne ustúpi. V takýchto prípadoch môže mať dokonca ochrannú funkciu, pretože nás núti spozornieť, pripraviť sa a reagovať obozretnejšie.
Problém nastáva vtedy, keď úzkosť pretrváva dlhodobo, opakuje sa bez zjavnej príčiny alebo začína výrazne zasahovať do každodenného fungovania. Ak človek pociťuje napätie väčšinu dní, má problém sústrediť sa, spať alebo vykonávať bežné činnosti, nejde už len o prirodzenú reakciu na stres. V takom prípade môže úzkosť signalizovať hlbší problém, ktorý si zaslúži pozornosť.
Shutterstock®
Tipy, ako prekonať úzkosť:
Správne dýchanie
Pravidelný a hlboký nádych a výdych nám pomôže prežívanú situáciu lepšie spracovať a úzkosť potlačiť. Snažte sa čo najviac sústrediť na svoj vlastný dych a uvedomovať si ho. Striedajte hlboký nádych a hlbokým výdychom, pričom po výdychu sa snažte zadržať dych na pár sekúnd. Vaše vnútro sa tak rýchlejšie upokojí a úzkosť vymizne.
Veľa pohybu a spánku
Fyzická aktivita nám účinne pomáha udržiavať nielen fyzické, ale aj duševné zdravie. Vďaka pohybu dokážeme prísť na iné myšlienky a zvýšiť pocit pohody. Netreba však zabúdať ani na pravidelný a kvalitný spánok. Snažte sa ukladať v podobnom čase a ideálne dve hodiny pred spaním nejesť ťažké a výdatné jedlá.
Kvalitná a vyvážená strava
Hoci vám možno jedlo príde na um ako to posledné v spojitosti s úzkosťou, vyvážená strava je základom k tomu, aby naše telo dostávalo pravidelný prísun vitamínov, minerálov a živín, ktoré sú pre správny chod organizmu potrebné. Aj to dokáže vo veľkej miere ovplyvniť intenzitu úzkostného stavu.
Spoznajte svoju úzkosť
Zabojujte s úzkosťou a hľadajte príčinu jej vzniku – môže byť často spojená s určitou situáciou, konaním či miestom. Iba po spoznaní a pomenovaní spúšťačov s ňou dokážete v budúcnosti efektívnejšie bojovať, či dokonca ju úplne potlačiť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, ak úzkosť pretrváva niekoľko týždňov alebo mesiacov a postupne sa zhoršuje. Varovným signálom je aj to, ak úzkosť výrazne obmedzuje pracovný výkon, školskú dochádzku, sociálne vzťahy alebo schopnosť oddychovať. Netreba čakať, kým sa stav stane nezvládnuteľným.
Dôvodom na vyhľadanie odborníka sú aj opakované panické stavy, výrazná nespavosť, vyčerpanie či pocit straty kontroly nad vlastným prežívaním. Psychológ alebo psychiater dokáže pomôcť nájsť príčinu ťažkostí a nastaviť vhodnú formu liečby alebo terapie. Vyhľadať pomoc nie je prejavom slabosti, ale zodpovedným krokom k ochrane vlastného duševného zdravia.
Úzkosť nie je slabosť, ale signál
Úzkosť je spôsob, akým nám telo a myseľ dávajú najavo, že potrebujú viac pozornosti, starostlivosti a bezpečia. Včasné rozpoznanie jej signálov a ochota reagovať môžu výrazne znížiť riziko dlhodobých problémov. Či už ide o drobné zmeny v každodennom režime alebo vyhľadanie odbornej pomoci, každý krok smerom k lepšiemu duševnému zdraviu má zmysel.
Aktualizovaný článok: 14.01.2026
0 komentárov