Pľúcna embólia ohrozuje život človeka. Aké sú rizikové faktory?

Krvné zrazeniny sa odborne nazývajú tromby, pričom ich tvorbu v krvnom riečisku označujeme ako trombózu. Krvné zrazeniny môžu viesť k rozvoju závažných zdravotných problémov, a to najmä v prípade, ak upchajú niektorú z ciev. Ak trombus cievu zúži alebo úplne uzatvorí, dochádza k nedokrveniu časti tela, ktorá je postihnutou cievou zásobená. Ak dôjde k uvoľneniu trombu alebo jeho časti, vzniká embolus, ktorý následne cestuje spolu s krvou v cievach. Ak upchá cievu, nastáva embólia. K embólii môže dôjsť vo viacerých častiach tela, a to vrátane pľúc. Ako sa prejavuje pľúcna embólia?

Pľúcna embólia predstavuje ochorenie srdcovo-cievneho systému, respektíve náhle vznikajúci akútny stav, ktorý je sprevádzaný obmedzením prietoku krvi v pľúcach v dôsledku upchatia pľúcnej tepny (artérie) alebo jej vetvy. Príčinou obmedzenia prietoku krvi je zapchatie cievy embolom. Ide o cudzorodú látku pohybujúcu sa v krvnom prúde rôzneho pôvodu, ktorá je v krvi nerozpustná. Embolus môže mať podobu krvnej zrazeniny, respektíve časti trombu, ale môže ísť napríklad aj o vzduchovú bublinku, tukovú kvapku, plodovú vodu, parazita či nádorové bunky. 

Ak dôjde v pľúcach k embólii, nastáva porucha prekrvenia cievou zásobovanej oblasti, čo môže viesť k vážnym problémom s dýchacím aj srdcovo-cievnym systémom. Príčinou je nedostatočné okysličenie určitých orgánov a tkanív. V pľúcach sa znižuje zásobenie krvi kyslíkom, vo vážnych prípadoch nastáva preťaženie pravej srdcovej komory alebo dokonca poškodenie srdca alebo pľúc. V súčasnej dobe patrí pľúcna embólia k najčastejšie sa vyskytujúcim kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré predstavujú najčastejšiu príčinu smrti. Embólia je život ohrozujúcim stavom, ktorý v prípade neliečenia a závažného priebehu má pomerne vysokú úmrtnosť (asi 25 až 30 %).

Odporúčame: Konjunktivitída – čo môže spôsobiť nepríjemný zápal spojiviek?

Konkrétne príznaky a priebeh ochorenia závisia od rozsahu postihnutia krvného riečiska, teda od závažnosti vzniknutého stavu. Závisieť to môže napríklad aj od veľkosti embolu, ako aj veku pacienta a jeho celkového zdravotného stavu. Malé embólie môžu byť bez prejavov, prípadne môžu byť sprevádzané len miernejšími zdravotnými ťažkosťami. Pri masívnejších embóliách často dochádza k rýchlemu rozvoju závažných sprievodných ťažkostí. 

K typickým príznakom pľúcnej embólie patrí:

• sťažené dýchanie, respektíve dýchavičnosť (zhoršuje sa pri námahe),

• zrýchlená dychová aj srdcová frekvencia,
• bolesť na hrudníku (pripomínajúca infarkt),
• nepravidelný tep,
• kašeľ,
• vykašliavanie krvi,
• točenie hlavy,
• nadmerné potenie,
• zvýšená telesná teplota,
• modrasté sfarbenie kože (kvôli nedokrveniu).

Masívne pľúcne embólie môžu byť sprevádzané taktiež stratou vedomia alebo šokom. Objaviť sa môžu prejavy srdcového zlyhávania (dýchavičnosť, zrýchlený pulz, opuchy, slabosť). V najzávažnejších prípadoch dochádza k náhlemu úmrtiu pacienta, obvykle v dôsledku zlyhania srdca. 

Pľúcna embólia nastáva v dôsledku upchatia pľúcnej artérie embolom. Najčastejšou príčinou (asi v 80 až 90 % prípadov) vzniku tohto závažného stavu je hlboká žilová trombóza, a to trombóza veľkých žíl dolných končatín alebo veľkých panvových žíl. Pľúcna embólia tak vzniká ako komplikácia hlbokej žilovej trombózy, pri ktorej dochádza k uvoľneniu krvnej zrazeniny z daných častí tela a jej putovaniu do pľúc, kde zablokuje prietok krvi. Žilová trombóza a na ňu nadväzujúca pľúcna embólia sú často označované spoločným názvom tromboembolická choroba.

V zriedkavejších prípadoch dochádza k pľúcnej embólii aj z iných príčin. Príkladom je tuková embólia, pri ktorej cievu v pľúcach upchá tuk z kostnej drene, k čomu môže dôjsť napríklad v dôsledku zlomeniny či po operácii. Taktiež sa môže vyskytnúť vzduchová embólia, a to pri nasatí vzduchu do veľkých žíl, rovnako pri zranení alebo operácii. Pri komplikovanom pôrode môže dôjsť k rozvoju embólie plodovou vodou. V tomto prípade dochádza k prieniku plodovej vody do obehu matky a rovnako k následnému zablokovaniu pľúcneho riečiska. 

Ako sme spomenuli vyššie, embólia tiež môže nastať upchatím cievy parazitom alebo časťou nádoru. Pri pľúcnej embólii však rozoznávame i viaceré rizikové faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko rozvoja daného ochorenia. Najčastejšie ide o rizikové faktory týkajúce sa vzniku hlbokej žilovej trombózy, ktorá je najčastejšou príčinou pľúcnej embólie. 

• trombóza – tvorba krvných zrazenín na stenách ciev,
• vrodené poruchy zrážania krvi,
• užívanie niektorých liekov (napríklad antikoncepcie alebo hormonálnej substitučnej liečby),
• imobilita (pri dlhom cestovaní, v období po operácii, ak je pacient pripútaný na lôžko a pod.),
• nádorové ochorenia,
• ochorenia srdca sprevádzané tvorbou zrazenín v dutinách srdca,
• prítomnosť kŕčových žíl,
• poranenia dolných končatín (napr. zlomeniny),
• obezita, 
• fajčenie,
• tehotenstvo,
• vyšší vek,
• chirurgické zákroky väčšieho rozsahu (najmä v oblasti panvy alebo končatín),
• prekonaná pľúcna embólia (zvyšuje riziko opätovného výskytu problému),
• rodinná anamnéza (napr. výskyt pľúcnej embólie alebo trombózy v rodine).

Odporúčame: Chemoterapia – ako funguje a čo by sme o nej mali vedieť?

Príznaky poukazujúce na pľúcnu embóliu neradno ignorovať. V dôsledku embólie v pľúcach totižto môže dôjsť k srdcovému zlyhaniu, vážnej pľúcnej hypertenzii, poškodeniu srdca a pľúc a v najzávažnejších prípadoch k náhlej smrti pacienta. V prípade podozrenia na pľúcnu embóliu je nevyhnutné poskytnúť postihnutému pomoc a zabezpečiť mu lekársku pomoc, tento stav si totiž obvykle vyžaduje hospitalizáciu pacienta. Pri diagnostike ochorenia sa uplatňujú rôznorodé vyšetrenia, dôležité je najmä vylúčiť iné možné príčiny vzniknutých ťažkostí, ktoré sa môžu objavovať aj pri iných diagnózach. 

Na diagnostiku pľúcnej embólie môžu byť potrebné napríklad krvné testy, ultrazvuk srdca a žíl dolných končatín, RTG hrudníka, CT vyšetrenie pľúcnych tepien, EKG alebo takzvaná angiografia (vyšetrenie ciev, ktoré môže pomôcť skontrolovať prietok krvi cievami), prípadne ďalšie vyšetrenia. Liečba pľúcnej embólie závisí od viacerých faktorov, predovšetkým však od závažnosti vzniknutého zdravotného problému. Jej cieľom je najmä odstrániť embolus a obnoviť prietok krvi.

Pri liečbe pľúcnej embólie sa môžu uplatňovať:

• trombolytická liečba – má za úlohu rozpustiť zrazeninu,

• antikoagulačné lieky – na zriedenie krvi a prevenciu ďalšieho zrážania,
• embolektómia – chirurgické odstránenie embolu (v prípade masívnej embólie a rozsiahlej obštrukcie pľúcneho riečiska),
• podporná liečba – podávanie kyslíka či liekov na podporu činnosti srdca, tlmenie sprievodných ťažkostí.

V súvislosti s pľúcnou embóliou je nevyhnutné myslieť najmä na prevenciu tohto závažného stavu. Na prevenciu je o to viac potrebné nezabúdať v prípade, ak je u pacienta zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Hoci nie všetky faktory prispievajúce k rozvoju pľúcnej embólie možno ovplyvniť (napríklad vek či vrodené predispozície), mnohé áno (najmä faktory týkajúce sa životného štýlu). Prevencia pľúcnej embólie pritom súvisí v prvom rade s prevenciou hlbokej žilovej trombózy, ktorá je hlavnou príčinou embólie v pľúcach.

Pre zníženie rizika vzniku vážnej embólie v pľúcach je možné podniknúť nasledujúce opatrenia:

• podľa potreby podstúpenie antikoagulačnej liečby (napr. u dočasne imobilných pacientov v prípade znehybnenia končatín),

• nosenie kompresných pančúch (pre zníženie rizika tvorby zrazenín),
• pravidelná fyzická aktivita,
• vyhýbanie sa dlhému sedeniu, prípadne pravidelná zmena polôh pri dlhom sedení,
• dostatočný príjem tekutín,
• nefajčenie,
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, podľa potreby redukcia hmotnosti,
• zdravé stravovanie.

Odporúčame: Trichomoniáza: Aké prejavy má táto pohlavne prenosná choroba?