Medzi pohlavne prenosné choroby radíme viaceré ochorenia, ktoré sú prenášané primárne pri pohlavnom styku, v niektorých prípadoch však aj inými cestami. Tieto ochorenia môžu byť vírusového pôvodu, ako je napríklad AIDS (infekcia HIV), alebo aj bakteriálneho pôvodu, medzi ktoré radíme syfilis, kvapavku aj chlamýdiovú infekciu.
Avšak poznáme aj iných pôvodcov týchto nepríjemných ochorení. Spôsobené totižto môžu byť i parazitmi, akým je voš lonová, alebo aj prvokmi. Príkladom ochorenia spôsobeného prvokom je takzvaná trichomoniáza. Už ste o nej počuli?
Čo je trichomoniáza?
Trichomoniáza predstavuje sexuálne prenosné ochorenie, ktorého pôvodcom je parazitický prvok zvaný bičíkovec pošvový, inak nazývaný aj trichomonas pošvový (latinsky Trichomonas vaginalis). Bičíkovec pošvový je maličký prvok s typickými štyrmi prednými bičíkmi a piatym spätným bičíkom, ktorý na boku tela vytvára krátku undulujúcu membránu.
Bičíky umožňujú prvoku pohybovať sa. Trichomonas vaginalis u človeka, ako jediného hostiteľa, osídľuje pohlavné orgány a močový trakt a vyvoláva predovšetkým urogenitálne infekcie. Trichomoniáza sa vo vyššej miere objavuje najmä u mladších žien. Muži sú častejšie len prenášačmi bez prejavov ochorenia, no v niektorých prípadoch môže bičíkovec vyvolať zdravotné problémy aj u nich.
U žien osídľuje trichomonas hlavne pošvu a kŕčok maternice, pričom spôsobuje zápal pošvy, ale aj močovú trubicu, prípadne močový mechúr. U mužov prežíva najmä v močovej trubici, pričom vyvoláva uretritídu (zápal močovej rúry), prípadne sa môže dostať do oblasti prostaty či nadsemenníkov.
Ako sa trichomoniáza prenáša?
Ako sme spomenuli vyššie, trichomoniázu radíme medzi pohlavne prenosné choroby. Hoci niektoré z týchto ochorení sa prenášajú aj inými cestami, pri trichomoniáze je to takmer výhradne nechráneným pohlavným stykom z infikovanej osoby na neinfikovanú.
Trichomonas pošvový totižto nevytvára cysty a mimo hostiteľa je len málo odolný. Bez vlhkého prostredia rýchlo hynie. Pri veľmi vhodných podmienkach prežíva mimo tela človek maximálne 24 hodín, čo môže byť hlavne vo vlhšom prostredí, napríklad v moči alebo termálnej vode.
Prvokom môže byť infikovaný aj vaginálny sekrét či ejakulát. Na predmetoch znečistených infikovanou tekutinou obvykle neprežije dlhšie ako 1 či 2 hodiny. Prenos skrz kontaminované predmety, napríklad pri zdieľaní vlhkého uteráku, tak nie je úplne nemožný, no tento spôsob prenosu je skutočne zriedkavý.
Rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť nákazy
- Nechránený pohlavný styk – absencia kondómu výrazne zvyšuje riziko prenosu infekcie.
- Časté striedanie sexuálnych partnerov – vyšší počet partnerov zvyšuje pravdepodobnosť kontaktu s infikovanou osobou.
- Predchádzajúce pohlavne prenosné infekcie – oslabená slizničná bariéra môže uľahčiť vstup trichomonád do tela.
- Slabá imunita – organizmus so zníženou obranyschopnosťou je náchylnejší na infekcie.
- Zlá intímna hygiena – nedostatočná alebo naopak nadmerná hygiena môže narušiť prirodzenú mikroflóru a zvýšiť riziko nákazy.
- Sexuálna aktivita v prostredí s vyššou vlhkosťou – infekcia sa môže šíriť v prostredí ako sú termálne kúpele alebo sauny, hoci tento spôsob prenosu je menej častý.
- Používanie spoločných sexuálnych pomôcok – ak nie sú dôkladne vyčistené, môžu slúžiť ako médium na prenos infekcie.
Príznaky trichomoniázy u žien
Prejavy ochorenia sa najmä vzhľadom k odlišnosti ženských a mužských pohlavných orgánov do značnej miery líšia. U žien bičíkovec napadá pohlavnú sústavu aj močový trakt a vyvoláva zápal pošvy i zápal močovej trubice. Avšak, bezpríznakový priebeh infekcie u žien nie je ničím výnimočným, práve naopak.
- Takmer v 50 % prípadoch infekcia nemusí mať žiadne príznaky, prípadne dochádza v niektorých prípadoch k prepuknutiu choroby až po niekoľkých mesiacoch.
Inkubačný čas, čiže čas od prieniku nákazy do organizmu po rozvoj symptómov, je zvyčajne 4 až 20 dní. Najtypickejším príznakom trichomoniázy je abnormálny výtok. Ten je obvykle spenený a má zelenú či žltkastú farbu. Sprevádzaný býva nepríjemným zápachom (hnilobný, niekedy rybací alebo sladkastý).
Na trichomoniázu u žien môžu vo všeobecnosti poukazovať tieto príznaky:
výtok netypickej farby, konzistencie a zápachu,
- výtok s prímesou krvi (napríklad po pohlavnom styku),
- svrbenie pošvového vchodu,
- častejšie močenie,
- opuch okolitých slabín,
- zdurenie vonkajších genitálií,
- začervenanie v oblasti genitálií,
- bolesť pri močení,
- bolesť alebo nepríjemné pocity pri pohlavnom styku,
- bolesť alebo tlak v podbrušku.
Príznaky trichomoniázy u mužov
U mužov je viac ako 70 – 80 % infekcií asymptomatických. Bezpríznakový priebeh je pritom nebezpečný hlavne z toho dôvodu, že umožňuje ľahšiemu nevedomému šíreniu ochorenia. Ak sa trichomoniáza u mužov prejaví, symptómy bývajú obvykle miernejšie. V tomto prípade prvok napáda primárne močový trakt a vyvoláva zápal močovej trubice.
Príznaky v prípade trichomoniázy u mužov môžu byť nasledovné:
- bolesť pri močení,
- pálenie pri močení alebo ejakulácii,
- výtok z močovej trubice,
- svrbenie na penise,
- zriedkavo bolesť v oblasti mieška (pri zápale nadsemenníka).
Komplikácie spôsobené trichomoniázou
Trichomoniázu je vždy potrebné dôkladne preliečiť, inak ju môže jedinec ďalej šíriť. Navyše, chronická infekcia sa v tomto prípade spája s vyšším rizikom rozvoja viacerých zdravotných komplikácií. Neliečená trichomoniáza sa spája v prvom rade s problémami s plodnosťou. U mužov môže byť následkom neliečenej infekcie chronický zápal prostaty, u žien to môžu byť opakované zápaly v oblasti panvy.
Následky neliečenej trichomoniázy
- Problémy s plodnosťou – neliečená infekcia môže negatívne ovplyvniť reprodukčné zdravie u mužov aj žien.
- Chronický zápal prostaty u mužov – trichomoniáza môže viesť k pretrvávajúcemu zápalu prostaty, ktorý spôsobuje bolesť a problémy s močením.
- Opakované zápaly panvových orgánov u žien – neliečená infekcia môže viesť k zápalom v oblasti maternice, vaječníkov a vajíčkovodov.
- Zvýšené riziko nákazy HIV – neliečená trichomoniáza môže poškodiť sliznice a zvýšiť náchylnosť na infekciu HIV a iné pohlavne prenosné ochorenia.
- Zápaly močových ciest – dlhodobá prítomnosť trichomonád môže spôsobovať časté infekcie močového traktu.
- Komplikácie počas tehotenstva – infekcia môže viesť k predčasnému pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa alebo popôrodným infekciám.
- Chronické bolesti a diskomfort – u niektorých jedincov môže dlhodobá infekcia spôsobiť pretrvávajúcu bolesť v podbrušku a nepríjemné pocity pri močení či pohlavnom styku.
Trichomoniáza v tehotenstve
Trichomoniáza počas tehotenstva môže predstavovať zvýšené riziko komplikácií pre matku aj dieťa. Infekcia je spojená s vyššou pravdepodobnosťou predčasného pôrodu, nízkou pôrodnou hmotnosťou novorodenca a popôrodnými infekciami. Okrem toho môže trichomonádová infekcia zhoršiť vaginálnu mikroflóru a prispieť k vzniku ďalších infekcií, ako sú bakteriálna vaginóza alebo mykózy.
Liečba trichomoniázy u tehotných žien musí byť vždy konzultovaná s lekárom, aby bola bezpečná pre plod. Zvyčajne sa podávajú antibiotiká zo skupiny nitroimidazolov, ktoré sú účinné proti prvokom, no dávkovanie a dĺžka liečby sa prispôsobujú tehotenstvu. Dôležité je, aby sa infekcia riešila čo najskôr, aby sa minimalizovali riziká pre matku aj dieťa.
Diagnostika trichomoniázy
Pri podozrení na trichomoniázu alebo pri výskyte typických príznakov je nevyhnutné navštíviť gynekológa (v prípade žien) alebo urológa (v prípade mužov).
- Diagnostika sa zvyčajne začína mikroskopickým vyšetrením pošvového alebo uretrálneho výteru, pri ktorom je možné priamo pozorovať prítomnosť pohyblivých bičíkovcov. Tento spôsob je rýchly, no jeho citlivosť nie je vždy dostatočná, najmä u mužov, kde býva počet prvokov v močovej trubici nízky.
- Pre presnejšie potvrdenie infekcie sa často využíva kultivačné vyšetrenie, pri ktorom sa vzorka ponechá v špeciálnom prostredí, ktoré podporuje rast Trichomonas vaginalis.
- Ešte spoľahlivejšou metódou je PCR test (polymerázová reťazová reakcia), ktorý dokáže odhaliť prítomnosť genetického materiálu parazita aj pri veľmi nízkom počte mikroorganizmov.
- V niektorých prípadoch sa môže vykonať aj antigénový test, ktorý poskytuje rýchle a pomerne presné výsledky. Výber vhodnej diagnostickej metódy závisí od individuálnych faktorov pacienta a dostupnosti laboratórnych testov.
Liečba trichomoniázy
Liečba trichomoniázy nie je náročná, spravidla je potrebné preliečenie antibiotikami. Nevyhnutné je preliečenie všetkých sexuálnych partnerov jedinca, ktorí mohli byť taktiež infikovaní, hoci nemajú žiadne symptómy. U žien, najmä tehotných, sa využíva aj lokálna liečba, napríklad vaginálnymi čapíkmi. Počas celej liečby, respektíve počas obdobia určeného lekárom, je potrebné dodržiavať sexuálnu abstinenciu.
Prevencia trichomoniázy: Ako sa pred trichomoniázou chrániť?
Prevencia trichomoniázy je podobná ako prevencia iných sexuálne prenosných ochorení. Zahŕňa v prvom rade použitie bariérovej antikoncepcie, čiže napríklad kondómu, a to hlavne v prípade neznámeho či nového sexuálneho partnera.
Ochrana však nie je stopercentná. Znížiť riziko nielen trichomoniázy, ale aj iných pohlavne prenosných ochorení, možno taktiež obmedzením počtu sexuálnych partnerov a ich nestriedaním, teda vyhýbaním sa promiskuitnému spôsobu života. V prevencii hrá rolu aj hygiena, dôležité je hlavne nezdieľať osobné predmety, ktoré môžu byť kontaminované, ako napríklad uteráky, no rovnako sexuálne pomôcky.
Často kladené otázky o trichomoniáze
1. Môžem mať trichomoniázu, aj keď nemám žiadne príznaky?
Áno, mnoho infikovaných osôb, najmä mužov, nemá žiadne príznaky, no aj tak môžu infekciu šíriť na svojich sexuálnych partnerov.
2. Dá sa trichomoniáza vyliečiť sama od seba?
Nie, trichomoniáza si vyžaduje liečbu antibiotikami predpísanými lekárom, inak môže pretrvávať a spôsobiť komplikácie.
3. Môžem sa trichomoniázou nakaziť aj inak ako pohlavným stykom?
Hoci je prenos najčastejší pri nechránenom pohlavnom styku, v ojedinelých prípadoch môže dôjsť k nákaze aj cez vlhké kontaminované predmety, napríklad uteráky alebo spodnú bielizeň.
4. Aký je rozdiel medzi trichomoniázou a inými vaginálnymi infekciami?
Na rozdiel od bakteriálnej vaginózy či kvasinkovej infekcie je trichomoniáza spôsobená parazitickým prvokom a môže sa šíriť pohlavným stykom. Typickým príznakom je spenený, zelenožltý výtok so zápachom.
5. Je potrebné, aby sa liečil aj môj partner, ak nemá príznaky?
Áno, vždy je potrebné, aby liečbu podstúpili obaja sexuálni partneri, inak môže dôjsť k opätovnej nákaze po pohlavnom styku.
Aktualizovaný článok: 14.03.2025
