Pod pojmom trombus rozumieme krvnú zrazeninu. Ide o zhluk krvných doštičiek, krviniek a krvných bielkovín, ktorý vznikne vo vnútri cievy, kde môže obmedziť až úplne zastaviť tok krvi. Práve preto sú krvné zrazeniny tak nebezpečné. Pri postihnutí tepien dochádza k ischémii – nedokrveniu časti tela, ktorá je zásobovaná postihnutou tepnou. Pri postihnutí žily krv z postihnutej časti tela odteká nedostatočne, čo vedie k jej hromadeniu a vzniku opuchu.
Prečo vlastne krvné zrazeniny v krvných cievach vznikajú a ktoré faktory môžu na ich vznik vplývať? Ako sa môže prejaviť prítomnosť krvných zrazenín v tele? A dá sa krvným zrazeninám predchádzať?
Aké príznaky môžu poukazovať na krvnú zrazeninu?
Jav, pri ktorom dochádza k tvorbe krvných zrazenín v cievach, nazývame trombóza. Krvné zrazeniny pritom môžu postihnúť rôzne cievy, a to tepny aj žily. Trombóza môže zasiahnuť tepny vyživujúce svalovinu srdca, mozgové artérie, tepny v končatinách, ako aj hlboký žilový systém (hlboká žilová trombóza) a v rámci neho žily v oblasti predkolenia či panvové žily. Ďalej sa vyskytuje aj trombóza žil horných končatín, pečeňových žíl či obličkovej žily.
Následkom krvných zrazenín v cievach môže byť infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda či pľúcna embólia, čo sú závažné a život ohrozujúce stavy. Prítomnosť krvnej zrazeniny sa pritom spočiatku zvlášť neprejavuje. Príznaky obvykle nastávajú až vtedy, keď trombus sčasti alebo úplne upchá niektorú cievu. Prejavy sa následné líšia v závislosti od toho, ktorá cieva je zasiahnutá.
Príznaky:
- pri trombóze v končatinách – opuch a bolesť končatiny, kŕč v končatine, bledosť alebo modré sfarbenie kože v postihnutej oblasti, pocity mravčenia alebo tŕpnutia, zosilnené vyrysovanie povrchových žíl, zvýšená teplota,
- pri pľúcnej embólii – bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, strata vedomia, modrasté sfarbenie pier a jazyka, búšenie srdca, výrazné potenie,
- pri trombóze v obličkových žilách – náhla tupá bolesť na strane postihnutej obličky, vyžarovanie bolesti do spodnej časti chrbta, poruchy močenia, krv v moči, zvýšený tlak, bledosť,
- pri trombóze v pečeňových žilách – bolesť v oblasti pečene, nevoľnosť až zvracanie, žlté sfarbenie kože a slizníc,
- pri infarkte myokardu – pálčivá bolesť v strede hrudníka za hrudnou kosťou, vyžarovanie bolesti smerom ku krku a do lopatiek, sťažené dýchanie, bledosť, pocit pálenia a zvierania na hrudi, zvýšené potenie, studený pot, závraty,
- pri trombóze v mozgovom artériovom riečisku (cievnej mozgovej príhode) – náhla bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, bledosť, poruchy hybnosti tváre, ochrnutie jednej polovice tela, nesúmernosť v tvári, pokles jedného kútika pri úsmeve, ťažkosti s rečou, poruchy vedomia.
Virchowa triáda
Nemecký lekár Rudolf Ludwig Carl Virchow v polovici 19. storočia charakterizoval hlavné príčiny chorobného zrážania krvi. Za normálnych okolností sa totižto vo vnútri ciev krv nezráža. Aby k tomuto patologickému javu došlo, prítomné musia byť spravidla viaceré činitele. Hlavné príčiny vzniku krvných zrazenín, ktoré popísal Virchow, sú známe ako Virchowa triáda.
Na vzniku trombózy sa podľa Virchowej triády podieľa:
- znížená cirkulácia krvi, teda spomalenie krvného toku – z dôvodu niektorých ochorení alebo pri obmedzení hybnosti,
- hyperkoagulačný stav, teda zvýšená zrážanlivosť krvi – z dôvodu vrodených alebo získaných porúch koagulácie,
- zmeny cievnej steny, resp. poškodenie endotelu ciev – z dôvodu chorobného procesu alebo po úrazoch či operáciách.
Rizikové faktory vzniku krvných zrazenín
Vo všeobecnosti sú za hlavné príčiny vzniku krvných zrazenín považované – zvýšená zrážanlivosť krvi, znížená cirkulácia krvi a poškodenie cievnej steny (Virchowa triáda). Avšak, okrem týchto troch hlavných činiteľov rolu zohráva množstvo ďalších faktorov, ktoré v menšej alebo väčšej miere zvyšujú riziko trombózy. Niektoré sú neovplyvniteľné, iné sa do určitej miery ovplyvniť dajú.
Medzi tie neovplyvniteľné patrí v prvom rade genetická predispozícia. Riziko vzniku trombov totižto zvyšujú rôzne vrodené poruchy zrážanlivosti krvi, ako je napríklad chybné zloženie látok podieľajúcich sa na zrážaní krvi. Neovplyvniteľným rizikovým faktorom je aj vek. Vyššie riziko krvných zrazenín sa spája s vyšším vekom, a to nad 50 až 60 rokov. Faktory, ktoré sú sčasti ovplyvniteľné, sa týkajú hlavne životného štýlu jedinca.
Ďalšie rizikové faktory vzniku krvných zrazenín sú nasledovné:
- sedavý spôsob života a sedavé zamestnanie – krvnými zrazeninami sú častejšie postihnuté osoby, ktoré majú nedostatok pohybu,
- dlhšia imobilizácia – riziko vzniku zrazenín zvyšuje znehybnenie končatiny po úraze, dlhodobé hospitalizácie, dlhé cestovanie (napr. niekoľkohodinové lety),
- nadváha a obezita – spomaľujú prietok krvi v žilách, čo zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín,
- fajčenie – narúša schopnosť tela normálne zrážať krv,
- dehydratácia a nedostatočný pitný režim – majú negatívny vplyv na cievy a prúdenie krvi,
- tehotenstvo a obdobie po pôrode – kvôli hormonálnym zmenám a zmenám súvisiacim s cievnym systémom v tehotenstve rastie riziko porúch zrážanlivosti krvi,
- niektoré lieky – napríklad hormonálne antikoncepčné tablety (riziko zrazenín zvyšujú hlavne počas prvého roka užívania, následne riziko klesá, ide však o zriedkavý vedľajší účinok),
- ateroskleróza – ide o ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky.
Ako sa trombóza diagnostikuje
Diagnostika trombózy sa opiera najmä o kombináciu klinických príznakov, anamnézy a zobrazovacích vyšetrení. Lekár najskôr zhodnotí rizikové faktory, ako sú nedávna imobilizácia, operácia, tehotenstvo či užívanie hormonálnej liečby, a následne pristúpi ku krvným testom. Významným ukazovateľom sú tzv. D-diméry, ktorých zvýšené hodnoty môžu naznačovať prítomnosť krvnej zrazeniny v tele.
Na potvrdenie diagnózy sa používajú zobrazovacie metódy. Pri podozrení na hlbokú žilovú trombózu sa najčastejšie vykonáva ultrazvuk žíl, pri pľúcnej embólii CT vyšetrenie hrudníka. V prípade postihnutia srdca alebo mozgu sa využívajú špecializované vyšetrenia, ako EKG, CT alebo magnetická rezonancia. Cieľom je rýchlo určiť miesto trombu a začať liečbu čo najskôr.
Zásady prevencie a zníženia rizika krvných zrazenín:
- Dodržujte zásady zdravého stravovania. Strava by mala byť pestrá a vyvážená, bohatá na čerstvé ovocie a zeleninu, s nízkym obsahom nezdravých tukov, rafinovaných cukrov a priemyselne spracovaných potravín.
- Nezabúdajte ani na dostatočný pitný režim. Aj prijaté tekutiny majú vplyv na správnu hustotu krvi.
- Vyhýbajte sa sedavému spôsobu života. Ak máte sedavé zamestnanie, o to viac dbajte na pravidelný pohyb, ideálne aspoň 30 minút každý deň. Vhodnou formou pohybu sú aj prechádzky. Pri sedavom zamestnaní sa tiež odporúča robiť si podľa možností prestávky.
- Udržiavajte si primeranú telesnú hmotnosť. Nadváha a obezita sa spájajú s vyšším rizikom mnohých zdravotných problémov. Úprava váhy môže pomôcť tieto riziká znížiť.
- Nefajčite. Znížite tak riziko mnohých ďalších závažných ochorení, vrátane rakoviny pľúc.
- Ak je u vás zvýšené riziko krvných zrazenín, podľa potreby používajte kompresné pančuchy, napríklad pri dlhom cestovaní, po pôrode alebo v období rekonvalescencie po operácii.
- Pri obmedzených možnostiach pohybu, napríklad pri poraneniach nohy, je dôležité preventívne podávanie liekov proti zrážaniu krvi.
Kedy okamžite volať záchrannú službu:
náhla bolesť na hrudníku spojená s dýchavičnosťou,
jednostranný opuch a bolesť dolnej končatiny s rýchlym zhoršovaním,
náhla porucha reči, pokles kútika, slabosť jednej strany tela,
strata vedomia alebo silné búšenie srdca bez zjavnej príčiny.
Včasné rozpoznanie môže zachrániť život
Trombóza patrí medzi ochorenia, ktoré sa môžu dlho vyvíjať nenápadne, no v určitom momente predstavujú vážne riziko pre zdravie aj život. Práve preto je dôležité poznať jej príznaky, rizikové faktory a situácie, kedy netreba váhať s vyhľadaním lekára. Včasná diagnostika a správna liečba dokážu výrazne znížiť riziko komplikácií, ako sú infarkt, cievna mozgová príhoda či pľúcna embólia.
Zároveň platí, že mnohé rizikové faktory vieme ovplyvniť každodennými rozhodnutiami. Dostatočný pohyb, pitný režim, zdravý životný štýl a zvýšená opatrnosť v rizikových obdobiach sú základom prevencie. Ak svoje telo počúvame a reagujeme na varovné signály včas, môžeme vzniku krvných zrazenín vo veľkej miere predísť.
Aktualizovaný článok: 13.12.2025
0 komentárov