Rastliny spravidla vyžadujú do istej miery pravidelné hnojenie, či už hovoríme o izbovej zeleni, okrasných exteriérových drevinách či kvitnúcich rastlinách, ovocných stromoch, zelenine či dokonca zelenom trávniku. Jedným z hlavných dôvodov je postupné odčerpávanie živín z pôdy, v ktorej sú rastliny pestované.
Rastliny z pôdy totiž získavajú mnohé látky dôležité pre ich rast. Potrebujú napríklad dusík, draslík, fosfor, horčík i mnohé ďalšie. Následný nedostatok živín z dôvodu nehnojenia môže viesť k zníženiu úrodnosti.
Ako postupovať konkrétne v prípade hnojenia zeleniny a ovocia? Kedy a čím hnojiť? V článku tiež nájdete zopár tipov na hnojivá, ktoré si môžete rýchlo a jednoducho pripraviť i doma.
Čo hnojiť a kedy?
Mnohé u nás často pestované druhy ovocia a zeleniny do značnej miery vyčerpávajú pôdne živiny, práve preto je hnojenie tak dôležité. Hnojenie zabezpečí dostatok živín v pôde a je dôležité pre dobrú úrodu. Treba si však dávať pozor nielen na nedostatočné hnojenie, ale aj nadbytočné. Prehnojenie totiž môže rovnako viesť k zníženiu kvality pôdy.
Vo všeobecnosti sa odporúča hnojiť počas vegetačného obdobia vždy v menšom množstve, no pravidelne, aby mali rastliny čas postupne prijímať živiny. Zároveň platí, že jednotlivé rastliny by sme mali hnojiť individuálnym spôsobom, respektíve by sme mali sledovať požiadavky konkrétnej rastliny.
Hnojenie zeleniny a ovocia
Rôzne druhy zeleniny je možné hnojiť počas celého roka. Hnojivo by malo byť dobre zapracované do pôdy a nemalo by prísť do priameho kontaktu s rastlinou. Medzi druhy zeleniny, ktoré nie sú až tak náročné na hnojenie, môžeme zaradiť napríklad hrach, reďkovku, cesnak, petržlen či cibuľu. Hnojenie naopak uvítajú paradajky, paprika, pór, baklažán, patizón, zemiaky či karfiol.
Ovocné stromy sa odporúča hnojiť počas bezveterného počasia, a to v prvom rade na jar na podporu štartu vegetačného rozvoja. Vhodné je tiež hnojenie okolo septembra, a to na posilnenie ich koreňového systému pred prichádzajúcou zimou. Okrem toho je tiež odporúčané aj hnojenie po kvitnutí na podporu formovania úrody, čiže prevažne v mesiacoch jún a júl.
Shutterstock®
Najčastejšie chyby pri hnojení záhrady
Aj keď hnojenie patrí medzi základné kroky v starostlivosti o záhradu, mnohí záhradkári robia chyby, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rastliny, kvalitu pôdy aj výslednú úrodu. Najčastejšie problémy vznikajú pri dávkovaní, načasovaní alebo nevhodnom výbere hnojiva. Týmto chybám sa určite oplatí vyhnúť:
Prehnojenie pôdy – nadbytok živín môže spáliť korene a narušiť prirodzené pH pôdy.
Hnojenie v nesprávnom čase – napríklad pred búrkou alebo počas silného slnka, keď sa živiny vyplavia alebo spália.
Nesprávne dávkovanie – príliš málo nepomôže, priveľa môže uškodiť – vždy sa riaďte odporúčaním výrobcu.
Zanedbanie individuálnych potrieb rastlín – rôzne druhy majú rôzne nároky na výživu (napr. koreňová zelenina vs. plodová).
Ignorovanie stavu a typu pôdy – bez znalosti pH či štruktúry pôdy je hnojenie často neefektívne.
Zlá aplikácia hnojiva – napr. kontakt hnojiva priamo s koreňom alebo listom môže spôsobiť poškodenie.
Anorganické vs. organické hnojivá
Hnojivá môžeme vo všeobecnosti rozdeliť hlavne do dvoch základných kategórií, a to na organické a anorganické hnojivá.
Anorganické hnojivá
Anorganické hnojivá predstavujú priemyselné alebo minerálne hnojivá s vysokým obsahom živín. Do tejto kategórie patrí napríklad hnojivo NPK, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Je vhodné na hnojenie zeleniny, ovocných stromov aj jahôd. Tiež sem radíme rôzne jednozložkové hnojivá, napríklad dusíkaté (napríklad liadok), vápenaté, draselné a ďalšie.
Organické hnojivá
Organické hnojivá naopak predstavujú prírodné hnojivá, ktoré sú ekologickejšie. Na tento účel je často využívaný hlavne hnoj domácich zvierat. Ten sa používa najmä pri hnojení pôdy, v ktorej rastú plodiny s dlhšou vegetačnou dobou a zároveň náročnejšie na živiny.
Ide napríklad o zemiaky, hlúbovú aj plodovú zeleninu, taktiež je ním možné hnojiť ovocné sady aj vinohrady. Na prírodné organické hnojenie je tiež možné využiť kompost. Kompostovaním navyše prispievame k minimalizovaniu tvorby odpadu.
Zelené hnojenie
Dnes sa pre ekologickejšie a k životnému prostrediu šetrnejšie riešenie hnojenia využíva i takzvané zelené hnojenie. Jeho princíp spočíva v zapracovaní vybratých rastlín v skorom rastovom štádiu do pôdy, v ktorej prebehne ich postupný rozklad.
To vedie k obohateniu pôdy. Na zelené hnojenie sa využíva mnoho druhov rastlín aj špeciálne zmesi na zelené hnojenie, ktoré sa dajú kúpiť v obchode či na internete.
Shutterstock®
Tipy na domáce hnojivá
Všetko potrebné na hnojenie záhradky je možné zohnať na internete či v predajniach so záhradnými potrebami. Ponuka je skutočne široká. Nájsť môžeme hnojivá priamo určené na niektoré druhy zeleniny či ovocia, čo nám značne uľahčuje výber vhodného hnojiva. Nie je však náročné vyrobiť si účinné hnojivo aj v pohodlí domova. Takéto domáce hnojivá sú ekologickejšie a spravidla i ekonomickejšie. Ktoré vyskúšate vy?
Zo zemiakových šupiek
Šupky z 8 až 10 zemiakov necháme 36 hodín namočené v 2 l vody pri izbovej teplote. Následne scedíme a výluh použijeme na zalievanie a hnojenie drobného ovocia raz týždenne.
Z droždia
Do 2,5 l vlažnej vody (okolo 30 °C) nasypeme 7 g sušeného droždia a 7 ČL cukru. Premiešame a necháme odstáť počas noci. Potom premiešame a na zalievanie používame zriedené v pomere 1:1 s bežnou vodou. Hnojivo z droždia je skvelé na uhorky aj paradajky.
Z mlieka
Zmiešame 500 ml čerstvého kravského mlieka a 5 l vody. Pripraveným roztokom môžeme ihneď zalievať zeleninu v záhonoch, ideálne raz týždenne.
Shutterstock®
Z kávovej usadeniny
Kávovú usadeninu, respektíve grunt, stačí len primiešať a zapracovať do pôdy. Alebo zmiešajme pohár kávovej usadeniny s 10 až 20 l vody a použijeme na zalievanie. Vonkajšie rastliny môžu byť takto hnojené priebežne počas sezóny. Toto jednoduché domáce hnojivo ocenia jahody, paradajky, čučoriedky, ale aj kvety, ako napríklad hortenzie.
Z vaječných škrupín
Škrupiny len rozomeľte na drobné časti až prášok, pridajte do pôdy v záhrade alebo črepníku a premiešajte. Pôda bude vďaka nim obohatená o dôležitý vápnik. Z tohto hnojiva sa budú tešiť paradajky aj papriky, ktoré na nedostatok vápnika v pôde značne trpia. Nedostatok vápnika môže spôsobiť hnitie špičiek paprík aj paradajok či pehovitosť jabĺk.
Z banánových šupiek
Dve šupky z banánov namočíme na dva dni do 1 l vody, následne použijeme na zalievanie. Toto domáce hnojivo dodá pôde viacero minerálnych látok a podporí rýchlosť rastu malých sadeničiek.
Zo žihľavy
Čerstvo nazbieranú vňať žihľavy nasekáme a vo vhodnej nádobe ju zalejeme odstátou vodou. Hladina vody by mala siahať aspoň 10 cm pod okraj. Následne zakryté necháme kvasiť na slnečnom mieste.
Výluh pravidelne premiešavame, hotový je za 10 až 20 dní. Pri používaní výluh zriedime v pomere 1:10 s vodou a využijeme na polievanie. Toto hnojivo je vhodné na paradajky, hlúbovú zeleninu aj ovocné kríky, naopak nie je vhodné na cibuľu, cesnak, hrach či fazuľu.
Najčastejšie otázky o hnojení ovocia a zeleniny
Ako často hnojiť zeleninu počas sezóny?
Väčšine zeleniny postačí prihnojovanie raz za 2 až 3 týždne počas vegetačného obdobia. Frekvenciu je však potrebné prispôsobiť konkrétnemu druhu – napríklad paradajky či papriky ocenia častejšie dávky, zatiaľ čo hrach či cibuľa vyžadujú len minimálne hnojenie.
Kedy hnojiť ovocné stromy?
Ovocné stromy je najlepšie hnojiť na jar (marec–apríl), keď sa prebúdzajú zo zimného spánku, potom po odkvitnutí (jún–júl) na podporu tvorby plodov a nakoniec na konci leta (august–september) na posilnenie koreňov pred zimou.
Je lepšie používať organické alebo anorganické hnojivá?
Organické hnojivá sú šetrnejšie k pôde a podporujú dlhodobú úrodnosť, no účinkujú pomalšie. Anorganické hnojivá prinášajú rýchlejší efekt a presne dávkované živiny, ale pri nesprávnom použití môžu pôdu prehnojiť alebo narušiť jej prirodzenú rovnováhu.
Môžem kombinovať domáce a priemyselné hnojivá?
Áno, kombinácia je možná a často aj prospešná. Napríklad počas sezóny možno použiť priemyselné hnojivo na rýchly štart rastu a neskôr domáce hnojivo (napr. z droždia či žihľavy) na udržiavanie kondície rastlín. Dôležité je dodržať správne dávkovanie a intervaly.
Ktoré plodiny potrebujú najviac živín?
Medzi najnáročnejšie patria paradajky, papriky, uhorky, zemiaky, karfiol a baklažány. Tieto plodiny si vyžadujú bohatú a pravidelnú výživu počas celej sezóny, často s dôrazom na dusík a draslík.
Dá sa hnojiť aj počas zimy?
Vo všeobecnosti sa počas zimy nehnojí, pretože rastliny sú v období vegetačného pokoja a živiny by nevyužili. Výnimkou sú komposty či zelené hnojenie, ktoré sa môžu zapracovať do pôdy pred zimou ako príprava na ďalšiu sezónu.
Môže nesprávne hnojenie ovplyvniť chuť ovocia a zeleniny?
Áno. Napríklad nadbytok dusíka môže spôsobiť bujnejší rast listov, ale zhoršiť chuť plodov (napr. vodnaté paradajky). Vyvážené hnojenie je dôležité nielen pre rast, ale aj pre kvalitu úrody.
Aktualizovaný článok: 09.06.2025
