Príroda nám ako na dlani ponúka rôznorodé liečivé bylinky. Pri ich zbere, ako aj pri zbere húb, by sme sa však mali držať jedného hlavného pravidla, a to, že zbierame iba to, čo skutočne poznáme. Príroda totiž ukrýva aj byliny, ktoré nielenže nie sú pre nás prospešné, ale dokonca môžu byť výrazne škodlivé až život ohrozujúce.
Veľmi rozsiahlu skupinu jedovatých rastlín tvoria iskerníky, ktoré môžeme aj u nás nájsť najmä na vlhkých a zamokrených stanovištiach. Pravdepodobne najznámejším zástupcom rodu je jedovatý iskerník prudký. Ako ho v prírode rozpoznať, kedy iskerníky kvitnú a prečo sú nebezpečné?
Iskerník prudký (Ranunculus acris)
Iskerník prudký, latinsky Ranunculus acris (česky pryskyřník prudký), predstavuje trvácu jedovatú rastlinu z čeľade iskerníkovité, ktorá dorastá do výšky okolo 15 až 100 centimetrov.
Zaujímavý je pritom pôvod latinského názvu rodu iskerníkov, ktorý súvisí s častým miestom ich výskytu. Ranunculus pochádza z latinského rana, čo znamená žaba a prípony -unculus, čo znamená malá. Mnohé iskerníky totiž spadajú do kategórie mokradné rastliny, ktoré rastú v zamokrených oblastiach so značným výskytom týchto obojživelníkov.
Iskerník prudký má krátky podzemok s tenkými bočnými koreňmi a rovnú, značne rozkonárenú byľ. Charakteristický je bohato strihanými prízemnými listami a jednoduchšími úzkymi listami na stonke. Rastlinu možno spoznať hlavne vďaka lesklým žltým kvetom. Kvety iskerníkov sa objavujú od mája do septembra či októbra.
Kde sa vyskytuje jedovatý iskerník?
Iskerníky sú vo všeobecností rozšírené prakticky na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy. Len v strednej Európe môžeme nájsť niekoľko desiatok zástupcov tohto rodu. Jedným z najrozšírenejších druhov u nás, ako aj v susednom Česku, je práve spomínaný iskerník prudký.
Vyskytuje sa naprieč takmer celou Európou, na severe Afriky, v Ázii, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky či Austrálie. Vyskytuje sa od nížin až po subalpínsky stupeň. Iskerník prudký možno nájsť na vlhkých a na dusík bohatých stanovištiach. Rastie na lúkach, pasienkoch, okrajoch polí aj lesov, v okolí ciest aj vodných plôch.
Odporúčame: Poznáte bylinu prezývanú kozia noha? Jej účinky sa vám zapáčia!
Shutterstock®
Aké toxické látky obsahuje iskerník?
Všetky časti iskerníka prudkého, teda celá rastlina je jedovatá. Rastlina obsahuje rôzne jedovaté glykozidy, predovšetkým takzvaný protoanemonín s dráždivými účinkami, ktorý vzniká z nestabilného ranunkulínu. Ranunkulín sa prirodzene vyskytuje v rastlinách z čeľade iskerníkovité.
Keď sa rastlina nejako mechanicky poškodí, napríklad pri odtrhnutí alebo pomliaždení, začne sa enzymatickým štiepením tvoriť toxický protoanemonín. Kontakt kože a slizníc s touto látkou spôsobuje značné podráždenie, dôjsť môže k svrbeniu, začervenaniu aj tvorbe vyrážok, pľuzgierov a ťažko sa hojacich rán na danom mieste.
Rastlinku nejedzte – iskerník má po požití toxický účinok!
Po požití pozorujeme pálenie v ústach a rôzne problémy s tráviacim traktom. Prejavom otravy býva bolesť žalúdka a čriev aj vracanie a hnačky. Iskerník môže viesť k akútnemu zápalu pečene, zápalom ústnej dutiny aj žalúdka alebo poškodeniu obličiek (krv v moči).
Protoanemonín výrazne utlmuje nervovú sústavu a môže spôsobiť ochrnutie dýchacieho systému v dôsledku poškodenia slizníc dýchacích ciest. Silná otrava môže spôsobiť chvenie tela a obrny končatín, zástavu dýchania či zlyhanie krvného obehu. Iskerník je jedovatý nielen pre človeka, ale i zvieratá, vrátane dobytka, koní, oviec, rýb.
Prvá pomoc po požití iskerníka
V prípade vnútorného požitia človekom je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc, prvá pomoc spočíva hlavne vo vyvolaní zvracania. Podľa potreby sa uplatňuje výplach žalúdka či podanie živočíšneho uhlia alebo preháňadiel. V prípade poškodenia kože môžu pomôcť oplachy a rôzne upokojujúce masti.
Odporúčame: Rozpustná a nerozpustná vláknina: Aký je medzi nimi rozdiel?
Shutterstock®
Rôzne druhy iskerníkov
Pozor si však treba dávať aj na ďalšie druhy iskerníkov, väčšina z nich je totiž jedovatá. Podobné druhy z rodu iskerník sú spravidla charakteristické nižším vzrastom. Jedovatý je aj iskerník plazivý, latinsky Ranunculus repens, ktorý kvitne v rovnakom období ako iskerník prudký.
Toxicita rastlín klesá ich sušením na vzduchu, no i tak nie sú vhodné na akékoľvek použitie (napríklad ako prímes do sena pre zvieratá). K ďalším druhom patrí napríklad iskerník hľuznatý (Ranunculus bulbosus) a iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus). Niektoré druhy iskerníkov sú však bežne pestované v záhradách ako okrasné rastliny. Spomenúť môžeme druh iskerník ázijský, latinsky Ranunculus asiaticus.
Pestovanie iskerníkov v záhrade
Spomenutý iskerník ázijský je trvalka dorastajúca do výšky okolo 30 až 40 centimetrov. Možno ho bežne zohnať v záhradkárskych obchodoch. Charakteristický je podzemnými koreňovými hľuzami a strihanými listami. Každú záhradu skrášli svojimi väčšími kvetmi, ktoré sú podobné pivonkám či rozkvitajúcim sa púčikom ruží.
Objavujú sa od mája či júna. Podľa konkrétneho kultivaru môžu mať rozličné sfarbenie, často bývajú biele alebo žlté, ale aj oranžové, červené, ružové či dokonca purpurové. Tejto okrasnej rastlinke nájdite stanovište s dostatkom slnečných lúčov, nie však priamych.
Nedostatok svetla môže viesť k slabému kvitnutiu. Iskerník ázijský ocení pravidelnú zálievku, stálu vlhkosť substrátu však nezvláda dobre. Rastlina ocení hnojivo s vyšším obsahom dusíka. Hľuzy je počas zimy spravidla potrebné uchovať na suchom a tmavom mieste. Pri manipulácii s rastlinou v záhradke je vhodné používať rukavice, pretože u citlivých jedincov môže spôsobiť podráždenie pokožky.
Odporúčame: Poznáte účinky kombuchy? Skúste jej domácu prípravu!
Článok aktualizovaný 15.6.2024
Aktualizovaný článok: 16.06.2024
