Ruka v ruke s fyzickým zdravím ide aj zdravie duševné. A tak ako môže byť podlomené naše fyzické zdravie a človeka môžu potrápiť rozličné ochorenia, napríklad ochorenia kože, srdca či tráviaceho traktu, rovnako sa môžu objaviť problémy s duševným zdravím.
O duševnom zdraví ako aj o problémoch, ktoré sa s ním spájajú, v spoločnosti koluje mnoho mýtov. Dalo by sa dokonca povedať, že duševné poruchy sú stále pomerne tabuizovanou témou. Ktoré často opakované tvrdenia nie sú tak celkom pravdivé?
Duševné ochorenia
Medzi duševné ochorenia, respektíve poruchy radíme rozličné poruchy osobnosti či vnímania citov, psychózy, ale aj poruchy príjmu potravy, či poruchy spánku. Duševné ochorenia môžu mať rôznu intenzitu – od miernych foriem, ktoré nebránia v každodennom fungovaní, až po vážne stavy, ktoré vyžadujú odbornú pomoc. Často sa prejavujú zmenami nálady, správania, myslenia či vnímania reality.
Ich príčinou môže byť genetická predispozícia, stres, trauma, chemická nerovnováha v mozgu alebo kombinácia viacerých faktorov. Duševné zdravie má priamy vplyv na kvalitu života, pracovnú výkonnosť aj vzťahy s okolím. Včasná diagnostika a správna liečba môžu výrazne zlepšiť prognózu a umožniť návrat k plnohodnotnému životu.
Časté mýty o duševnom zdraví a duševných ochoreniach:
Mýtus č. 1: O duševné zdravie sa netreba starať
Mnohí si dávajú pozor na to, aby svoje zdravie nezanedbávali. Zdravá strava, dostatok pohybu, dostatočný spánok – to všetko nám pomáha udržiavať si dobré fyzické zdravie.
No aj o svoje duševné zdravie by sme sa mali dobre starať, pretože naň každodenne vplývajú mnohé faktory (napr. pracovné záležitosti, vzťahy). K tomu nám pomáha dostatok oddychu a relaxu, čas na záľuby, kontakty s priateľmi a rodinou, človek by sa tiež mal naučiť, ako zvládať stres a hlavne prijať seba samého.
Zdroj: Shutterstock®
Mýtus č. 2: Duševná porucha je prejavom slabosti
O duševných problémoch sa často hovorí, že sú len prejavom slabosti. Neraz tiež počúvame, že za duševnú chorobu si môže len človek sám alebo dokonca to, že osoby s nejakými psychickými problémami chcú na seba len upriamiť pozornosť.
Žiadne z tvrdení nemožno v podstate považovať za pravdivé. Je potrebné myslieť na to, že duševné problémy môžu postihnúť každého. Choroba si skrátka nevyberá. Duševná porucha neznamená, že je človek slabý alebo by sa mal prestať ľutovať a tým sa vylieči.
Niekedy môže jedinec s takýmto problémom prehnane emocionálne reagovať na niečo, čo sa zdravému jedincovi zdá úplne nepodstatné, no to rozhodne neznamená, že chce strhnúť na seba pozornosť.
Mýtus č. 3: Problémy s duševným zdravím sa týkajú len dospelých
Tvrdenie, že psychické poruchy sa týkajú len dospelých, nie je taktiež pravdivé. Rozličné duševné problémy si skrátka nevyberajú a môžu postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na vek.
V nemalom percente prípadov sa začínajú rozvíjať už v pubertálnom veku (okolo 14. roku života), kedy sú ich prejavy často pripisované práve puberte.
Taktiež sa neraz začínajú u mladých dospelých tesne po 20. roku života. V súčasnej dobe sa však duševné problémy čoraz častejšie objavujú aj u detí a mladých študentov. Už u detí sa môže objaviť depresia, úzkosť či poruchy pozornosti (ADHD).
Zdroj: Shutterstock®
Mýtus č. 4: Depresiu možno na človeku ihneď rozpoznať
Veľa ľudí máva skreslené predstavy o osobách s depresiou. Vidia ich ako smutných, utiahnutých, pesimistických, bez nálady. Mnoho ľudí považuje depresiu len za veľmi zlú náladu, čo však rozhodne nie je správne tvrdenie. Depresia je choroba a nie nadarmo sa hovorí, že nemá tvár.
Je veľký mýtus, že depresiu u človeka ihneď rozpoznáme na prvý pohľad. Je totižto potrebné myslieť na to, že do hlavy druhého človeka skrátka nedokážeme vidieť. A kým sa jedinec usmieva a vystupuje pozitívne, vo svojom vnútri môže zvádzať obrovský boj.
Mýtus č. 5: Osoby s duševnými problémami sú nebezpečné
Mnohí tiež majú takú predstavu, že jedinec s nejakým duševným ochorením je automaticky násilný, agresívny, nebezpečný, alebo dokonca to, že by mal byť automaticky liečený v nejakom špeciálnom zariadení.
Takýto obraz o jedincoch s duševnými poruchami ľudia pravdepodobne získali z filmov. Skutočnosť však býva vo veľkej časti prípadov úplne iná. Osoby s niektorými psychickými poruchami sa môžu niekedy správať zvláštne, no podľa odborníkov bývajú viac nebezpeční skôr sami sebe než okoliu.
Percento ľudí s vážnymi poruchami a výraznými prejavmi ochorenia je pritom skutočne malé. Väčšina ľudí s nejakou duševnou poruchou dokáže bežne fungovať, pracovať, viesť domácnosť a podobne.
Zdroj: Shutterstock®
Mýtus č. 6: Príčina duševných problémov sa skrýva v detstve
Ďalším mýtom, s ktorým sa môžeme stretnúť, je tvrdenie, že duševné problémy človeka majú vždy svoj počiatok v detstve, respektíve, že za ne môže spôsob výchovy alebo nejaká trauma z detstva. Pravdou však je, že na rozvoji duševných porúch sa môže podieľať mnoho rozličných faktorov.
V prvom rade možno spomenúť dedičné činitele či vrodenú náchylnosť k určitej duševnej chorobe, respektíve genetickú predispozíciu. Ku genetickým faktorom sa následne môžu v istej miere pridávať i vplyvy prostredia. V mnohých prípadoch však presnú príčinu niektorých porúch ani nemožno jednoznačne stanoviť.
Mýtus č. 7: Poruchami príjmu potravy trpia len mladé dievčatá
Medzi duševné poruchy sú radené aj poruchy príjmu potravy, ako je napríklad anorexia či bulímia. Aj o tejto kategórii ochorení koluje množstvo mýtov a nie úplne presných tvrdení. Často sa stretávame hlavne s tvrdením, že poruchami príjmu potravy trpia len dievčatá v pubertálnom veku.
Nie je však úplne presné. Áno, rizikovú skupinu naozaj tvoria dievčatá vo veku od 12 do 18 rokov, kedy sa tieto ochorenia často začínajú rozvíjať. Poruchy príjmu potravy sa však môžu objaviť v akomkoľvek veku, pokojne aj u žien v strednom veku. Rovnako treba myslieť na to, že určitú časť pacientov, i keď pomerne malú, tvoria aj muži.
Ako si chrániť duševné zdravie?
Duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické a zaslúži si každodennú pozornosť. Nie vždy vieme ovplyvniť vonkajšie okolnosti, no môžeme sa naučiť, ako na ne reagovať a ako posilňovať svoju psychickú odolnosť. Základom je venovať čas sebe, svojim potrebám a vytvárať si prostredie, v ktorom sa cítime bezpečne a prijato.
Čo pomáha udržiavať dobré duševné zdravie:
Doprajte si pravidelný spánok a odpočinok
Nezabúdajte na pohyb, ideálne na čerstvom vzduchu
Budujte si podporné vzťahy – s rodinou, priateľmi, kolegami
Hovorte o svojich pocitoch a nebojte sa požiadať o pomoc
Robte veci, ktoré vám prinášajú radosť a pocit zmyslu
Naučte sa povedať „nie“ bez pocitu viny
Praktizujte relaxačné techniky – dýchanie, meditáciu, ticho
Obmedzte čas strávený na sociálnych sieťach a pri obrazovkách
Kedy vyhľadať pomoc?
Vyhľadať odbornú pomoc nie je prejav slabosti, ale odvahy a starostlivosti o seba. Ak máte pocit, že sa vaša nálada, energia alebo schopnosť zvládať bežné situácie výrazne zmenili a stav sa nezlepšuje ani po niekoľkých týždňoch, je dôležité porozmýšľať o konzultácii s odborníkom. Psychológ, psychiater alebo psychoterapeut vám môžu pomôcť zorientovať sa v tom, čo prežívate, a navrhnúť ďalšie kroky.
Pomoc vyhľadajte najmä vtedy, ak pociťujete dlhodobý smútok, úzkosť, nespavosť, stratu záujmu o veci, ktoré vás predtým tešili, alebo ak máte problémy so sústredením, výkyvy nálad či myšlienky na ublíženie sebe alebo iným. Netreba čakať, kým sa problémy zhoršia – čím skôr sa odborná pomoc vyhľadá, tým skôr sa môžete opäť cítiť lepšie.
Aktualizovaný článok: 26.05.2025
