Apoplexia – čo to je? Spoznajte príznaky aj hlavné príčiny vzniku!

Už ste sa niekedy stretli s pojmom apoplexia? Vo všeobecnosti ním označujeme náhlu poruchu krvného obehu v orgáne alebo telovej dutine. V medicíne sa tento pojem, alebo konkrétnejšie apoplexia cerebri, využíva spravidla pre označenie cievnej mozgovej príhody. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že s pojmom apoplexia sa stretávame aj v ovocinárstve. Ide o ochorenie stromov spôsobujúce ich náhle odumieranie, ktoré sa najčastejšie týka kôstkovín. Späť však k cievnej mozgovej príhode. Čo všetko by sme o nej mali vedieť?

Apoplexia, cievna mozgová príhoda, CMP, mozgová porážka, mozgová mŕtvica či iktus – to všetko sú rôzne označenia pre ten istý zdravotný problém. Reč je o mozgovocievnom ochorení a jednej z najčastejších príčin úmrtia v súčasnej dobe. Cievna mozgová príhoda vzniká na podklade poruchy prekrvenia mozgu, ku ktorému dochádza v dôsledku čiastočného alebo úplného uzatvorenia mozgovej tepny, prípade v dôsledku neúrazového krvácania z tepny. 

Do nervového tkaniva v mozgu je následne prerušený alebo znížený prívod krvi alebo živín a ďalších obsiahnutých látok, čo vedie k smrti mozgových buniek a poškodeniu ohraničenej oblasti mozgu sprevádzanému poruchami jeho funkcie. Podľa mechanizmu vzniku pritom rozlišujeme dva základné typy náhlej cievnej mozgovej príhody, a to ischemickú a hemoragickú mozgovú príhodu. 

• Ischemická cievna mozgová príhoda predstavuje asi 80 % prípadov. Vzniká nedokrvením v dôsledku zablokovania cievy, a to najčastejšie trombom, respektíve krvnou zrazeninou. 
• Hemoragická (krvácavá) cievna mozgová príhoda sa vyskytuje vo zvyšnom percente prípadov, čiže je podstatne menej bežná. Spravidla vzniká v dôsledku prasknutia krvnej cievy a následného krvácania.

Odporúčame: 9 zlozvykov, ktorými si ničíme zuby: Čo nerobiť, aby nám vydržali do staroby?

K náhlej cievnej mozgovej príhode môže dôjsť z rôznorodých príčin, ktoré môžu byť iné pri ischemickej a iné pri hemoragickej forme CMP. Vo väčšine prípadov sa tento vážny zdravotný problém rozvíja v dôsledku nejakého iného ochorenia, zväčša chorôb týkajúcich sa ciev. Známe sú však i rôzne ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko rozvoja apoplexie. Radíme k nim vyšší vek (nad 55 rokov), dedičnosť, vysoký krvný tlak, obezitu, fajčenie, nadmernú konzumáciu alkoholu, spánkové apnoe, problémy so zrážanlivosťou krvi, ako aj antikoagulačnú liečbu. 

K ischemickej mozgovej príhode môže dôjsť napríklad v dôsledku:

• aterosklerózy (ukladanie tukových častíc do steny ciev, čím dochádza k ich čiastočnému až úplnému upchatiu),

• trombózy (stav, pri ktorom dochádza v cievnom systéme k tvorbe krvných zrazenín), 
• vaskulitídy (zápal steny krvných ciev),
• infekcie,
• trombofilného stavu,
• kardiogénnej embolizácie,
• útlaku, napríklad nádorom,
• mikroangiopatie (postihnutie menších ciev v dôsledku cukrovky).

K hemoragickej mozgovej príhode môže dôjsť napríklad v dôsledku:

• krvácania z aneuryzmy,

• ochorenia malých mozgových ciev,
• rôznych cievnych anomálií,
• angiopatie (poškodenia ciev v dôsledku cukrovky),
• kavernómu (nezhubný nádor v mozgu).

Typické príznaky apoplexie vznikajú z dôvodu poškodenia mozgu a mozgových funkcií ako následku poruchy prekrvenia. Dostavujú sa charakteristické sprievodné symptómy, ktoré sa môžu sčasti líšiť podľa toho, aká je príčina apoplexie a ktorá časť mozgu je zasiahnutá. Pravdepodobne najznámejším a najtypickejším príznakom CMP je poklesnutie jedného kútika pier.

Ak máte u osoby podozrenie na mŕtvicu, požiadajte ju, aby sa usmiala. Ak je jeden kútik viditeľne nižšie položený, neváhajte osobe zabezpečiť okamžitú lekársku pomoc. Taktiež môžete osobu požiadať o natiahnutie rúk pred seba. Ak túto pozíciu neudrží a jedna končatina viditeľne poklesne, rovnako to môže naznačovať mŕtvicu. 

Okrem toho sa pri cievnej mozgovej príhode môžu objaviť ďalšie príznaky, ako:

• problém s vyplazením jazyka alebo cerením zubov,

• ťažkosti s rečou (zhoršená artikulácia, nezrozumiteľná reč),
• viditeľná nerovnomernosť v tvári,
• náhla strnulosť a ochabnutosť jednej strany tela,
• poruchy chôdze a strata rovnováhy,
• problémy s udržaním predmetu v ruke alebo písaním,
• zvýšená citlivosť na svetlo a hluk,
• náhle a prudké bolesti hlavy,
• dezorientácia, 
• poruchy videnia,
• strata vedomia. 

Odporúčame: Pneumologička o liečbe CHOCHP: Prečo nezanedbávať liečbu tohto vážneho ochorenia pľúc ani počas pandémie?

Osobe, u ktorej sú prítomné charakteristické príznaky apoplexie, je nevyhnutné zaobstarať okamžitú zdravotnú pomoc. V opačnom prípade už pomerne v krátkom čase hrozí nezvratné poškodenie mozgu, vážne doživotné následky, v najhoršom prípade smrť pacienta. Lekár v rámci diagnostiky najskôr sleduje prítomné klinické príznaky pacienta. Pri podozrení na mŕtvicu sú následne pre potvrdenie potrebné rôzne vyšetrenia, a to najmä zobrazovacie metódy, ktoré pomôžu stanoviť miesto a rozsah postihnutia mozgu, taktiež rozlíšiť to, či ide o poškodenie spôsobené nedokrvením alebo krvácaním. 

Obvykle sa uplatňuje najmä počítačová tomografia, prípadne magnetická rezonancia. Ďalej sa podľa potreby môže vykonávať vyšetrenie krvného obrazu a krvného séra, EKG, echokardiografia, vyšetrenie očného pozadia, neurologické vyšetrenie, ultrasonografické vyšetrenie ciev a ďalšie. 

Postihnutý potrebuje okamžitú liečbu, a to do pár hodín od vzniknutia problému (ideálne do 3 hodín). Konkrétna liečba spravidla závisí hlavne od toho, aká je príčina apoplexie, respektíve, či ide o ischemickú alebo hemoragickú formu. Pri ischemickej mozgovej príhode, ku ktorej dochádza v dôsledku nedokrvenia časti mozgu, je potrebné obnoviť krvný obeh v mozgu, čo znamená, že je nevyhnutné odstrániť zrazeninu alebo inú prekážku. So zrazeninou si môže poradiť aj medikamentózna liečba.

Pacientovi sú podávané liečivá na rozpustenie zrazeniny. Niekedy je však potrebné prekážku odstrániť priamo pri chirurgickom zákroku. Rovnako sa v niektorých prípadoch uplatňuje zavedenie stentu do problematickej cievy. Ide o malú dutú trubičku, ktorá zabezpečí rozšírenie cievy a obnovenie priechodnosti. Bežnou praxou je kombinovanie viacerých liečebných metód. Pri liečbe hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa rovnako uplatňuje konzervatívna (liečba medikamentami) a chirurgická liečba. Potrebné je spravidla dostať krvácanie pod kontrolu a znížiť tlak v mozgu.

Po prekonaní apoplexie je nevyhnutné zamerať sa na dostatočné zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií, aby sa jedinec mohol vrátiť k bežnému životu. Podľa potreby sa uplatňujú rehabilitácie, fyzioterapia, logopédia, liečba v kúpeľoch, úprava stravy aj liečba u psychológa. 

Odporúčame: Je Alzheimerova choroba dedičná? Zistite, aké sú jej hlavné prejavy!