Glioblastóm – čo to je a prečo patrí medzi najagresívnejšie nádory mozgu

Glioblastóm

Mozgové nádory patria medzi závažné ochorenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta aj jeho blízkych. Medzi nimi má glioblastóm osobitné postavenie, keďže ide o jednu z najagresívnejších foriem. Tento nádor je známy svojím rýchlym rastom, schopnosťou zasahovať okolité mozgové tkanivo a náročnosťou liečby. Práve preto je dôležité poznať jeho povahu, príznaky aj možnosti terapie, aby bolo možné čo najskôr začať cielenú lekársku starostlivosť. 

Čo je glioblastóm (glioblastoma multiforme) 

Glioblastóm, odborne glioblastoma multiforme (GBM), je najčastejší a zároveň najzhubnejší primárny nádor mozgu u dospelých. Patrí do skupiny nádorov nazývaných gliómy, ktoré vznikajú z gliových buniek – podporných buniek nervového systému. 

Konkrétne ide o nádor odvodený od astrocytov, hviezdicovitých buniek zodpovedných za výživu a ochranu neurónov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho klasifikuje ako astrocytóm 4. stupňa, čo je najvyšší stupeň zhubnosti.

Glioblastóm sa vyznačuje rýchlym rastom a schopnosťou prenikať do okolitého mozgového tkaniva. Na rozdiel od niektorých iných nádorov, ktoré majú jasne ohraničené okraje, glioblastóm sa šíri mikroskopicky, čo sťažuje jeho úplné chirurgické odstránenie. 

Môže vzniknúť ako primárny nádor (bez predchádzajúceho menej agresívneho štádia) alebo ako sekundárny nádor z premeny nižšieho stupňa astrocytómu.

Prečo je považovaný za veľmi agresívny typ nádoru?

Glioblastóm je extrémne agresívny pre svoju schopnosť rýchlo sa deliť, prerastať zdravé mozgové tkanivo a vytvárať nové cievy, ktoré ho vyživujú. Okrem toho má vysokú genetickú a bunkovú variabilitu, vďaka čomu sa ľahko prispôsobuje liečbe a vytvára rezistenciu voči chemoterapii či ožarovaniu. 

Často sa vracia aj po komplexnej liečbe a jeho rýchla progresia má výrazný dopad na neurologické funkcie pacienta. Medián prežívania je aj pri modernej liečbe relatívne krátky, čo robí z glioblastómu jednu z najväčších výziev neuroonkológie.

rizikové faktory glioblastómu
Depositphotos

Príčiny a rizikové faktory glioblastómu

Presná príčina vzniku glioblastómu zatiaľ nie je známa, no ide o výsledok genetických mutácií, ktoré vedú k nekontrolovanému deleniu gliových buniek. Nádor sa najčastejšie diagnostikuje u dospelých vo veku 45 – 70 rokov a mierne častejšie postihuje mužov. Hoci môže vzniknúť u kohokoľvek, určité faktory môžu riziko jeho vzniku zvyšovať:

  • vek – vyšší výskyt u ľudí nad 50 rokov,

  • pohlavie – mierne vyššie riziko u mužov,

  • rodinná anamnéza – výskyt gliómov alebo iných nádorov CNS u príbuzných,

  • genetické syndrómy – napr. Li-Fraumeniho syndróm, Turcotov syndróm, neurofibromatóza typu 1,

  • predchádzajúce ožarovanie hlavy – najmä v detstve,

  • expozícia toxickým látkam – napr. priemyselné chemikálie, pesticídy (hoci dôkazy sú obmedzené).

Príznaky glioblastómu

Glioblastóm môže spôsobovať široké spektrum príznakov v závislosti od jeho veľkosti, rýchlosti rastu a presnej lokalizácie v mozgu. Keďže tento nádor často rýchlo rastie a zasahuje okolité mozgové tkanivo, prejavy sa môžu objaviť náhle alebo postupne, pričom sa časom zhoršujú. Typické príznaky zahŕňajú:

  • bolesti hlavy (často horšie ráno alebo po fyzickej námahe),

  • nevoľnosť a vracanie spôsobené zvýšeným vnútrolebečným tlakom,

  • poruchy zraku, ako je rozmazané videnie, dvojité videnie alebo strata zorného poľa,

  • zmeny správania a osobnosti, podráždenosť, apatia či problémy so sústredením,

  • poruchy reči, ťažkosti s artikuláciou alebo porozumením slov,

  • slabosť alebo ochrnutie, a to najmä na jednej strane tela,

  • epileptické záchvaty – môžu sa objaviť aj u ľudí, ktorí predtým záchvaty nemali.

Diagnostika glioblastómu

Diagnostika glioblastómu začína podrobným neurologickým vyšetrením, ktoré pomáha lekárovi odhaliť poruchy motoriky, zmyslového vnímania, reči či koordinácie. Ak existuje podozrenie na nádor, nasledujú zobrazovacie vyšetrenia, najčastejšie magnetická rezonancia (MRI) s kontrastom, ktorá dokáže presne zobraziť veľkosť, tvar a umiestnenie nádoru. V niektorých prípadoch sa využíva aj počítačová tomografia (CT), najmä ak MRI nie je možné vykonať.

Definitívne potvrdenie diagnózy je možné len na základe histologického vyšetrenia vzorky nádoru, ktorá sa získava biopsiou alebo počas operácie. Patológ určí typ nádoru, jeho agresivitu a ďalšie molekulárne charakteristiky, ktoré sú dôležité pre voľbu najvhodnejšej liečby. V posledných rokoch sa čoraz viac využíva aj genetické testovanie nádoru, ktoré môže poskytnúť cenné informácie o prognóze a možnostiach cielenej terapie.

Možnosti liečby glioblastómu
Depositphotos

Možnosti liečby glioblastómu

Liečba glioblastómu si vyžaduje komplexný a multidisciplinárny prístup, keďže ide o veľmi agresívny typ nádoru s tendenciou rýchlo rásť a vracať sa. Cieľom terapie je predĺžiť život pacienta, zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.

Chirurgické odstránenie nádoru

Prvým krokom liečby býva často chirurgický zákrok, pri ktorom sa lekári snažia odstrániť čo najväčšiu časť nádoru bez poškodenia zdravého mozgového tkaniva. Úplné odstránenie nádoru však väčšinou nie je možné, pretože glioblastóm má tendenciu prerastať do okolitých oblastí mozgu.

Rádioterapia

Po operácii nasleduje ožarovanie, ktoré má za cieľ zničiť zvyšné nádorové bunky a spomaliť rast nádoru. Rádioterapia sa zvyčajne kombinuje s chemoterapiou a prebieha v denných dávkach počas niekoľkých týždňov.

Chemoterapia

Najčastejšie používaným cytostatikom pri glioblastóme je temozolomid, ktorý sa podáva počas rádioterapie a následne aj samostatne. Tento liek pomáha znižovať počet nádorových buniek a predlžuje obdobie bez progresie ochorenia.

Cielená a experimentálna liečba

V posledných rokoch sa skúmajú aj možnosti cielenej terapie, imunoterapie a vakcín proti nádorovým bunkám. Tieto prístupy sa využívajú najmä v klinických štúdiách a môžu ponúknuť novú nádej pre pacientov, u ktorých štandardná liečba nepriniesla očakávaný efekt.

Prognózy pri glioblastóme

Glioblastóm patrí medzi zhubné nádory s nepriaznivou prognózou, a to aj napriek intenzívnej liečbe. Priemerné prežívanie pacientov po stanovení diagnózy sa pohybuje približne od 12 do 18 mesiacov, pričom menej ako 5 % pacientov prežíva päť rokov. Dĺžka prežitia závisí od viacerých faktorov, ako je vek pacienta, celkový zdravotný stav, rozsah operácie a reakcia na liečbu.

Aj keď štatistiky môžu pôsobiť pesimisticky, každý prípad je individuálny. U niektorých pacientov môže kombinácia chirurgického zákroku, rádioterapie a chemoterapie priniesť dlhšie obdobie bez progresie ochorenia. Dôležitú úlohu zohráva aj podporná starostlivosť, ktorá zlepšuje kvalitu života a pomáha zmierniť vedľajšie účinky liečby.

Prevencia – je možná?

V súčasnosti neexistuje žiadny overený spôsob, ako úplne predísť vzniku glioblastómu. Keďže presné príčiny jeho vzniku nie sú známe, prevencia sa zameriava skôr na všeobecnú podporu zdravia mozgu a celého organizmu. Odporúča sa zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, vyvážená strava bohatá na antioxidanty a minimalizácia expozície škodlivým chemickým látkam či žiareniu, pokiaľ to je možné.

Napriek tomu, že tieto opatrenia nedokážu zaručiť ochranu pred ochorením, môžu prispieť k celkovej odolnosti organizmu. V prípade akýchkoľvek pretrvávajúcich alebo neobvyklých príznakov, ako sú bolesti hlavy, poruchy videnia či zmeny správania, je dôležité čo najskôr vyhľadať lekára. Včasná diagnostika a začatie liečby môžu byť kľúčové pre priebeh ochorenia – a tým sa zároveň dostávame k záveru, že pri glioblastóme zohráva čas rozhodujúcu úlohu.

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos

0 komentárov

autor komentu

Vaše meno:

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE