Inzulín – dôležitý hormón v ľudskom tele. Čo o ňom treba vedieť?

Činnosť ľudského tela okrem iného v mnohých smeroch ovplyvňujú aj hormóny vylučované viacerými endokrinnými žľazami. Spomenúť môžeme somatotropín, ktorý je známy aj ako rastový hormón. V ženskom tele zohráva dôležitú funkciu prolaktín, ktorý podporuje rast prsníkovej žľazy. Melatonín pracuje ako regulátor spánkového rytmu, tyroxín má vplyv na metabolizmus, kortizol zvyšuje odolnosť voči stresu. Hormónov v našom tele je skutočne mnoho, pričom napĺňajú celý rad nezastupiteľných funkcií.

Spomenúť možno aj inzulín, ktorý je v povedomí širokej verejnosti predovšetkým ako liek na cukrovku. Inzulín je však v prvom rade hormón, ktorý má v tele každý z nás. Aké sú jeho funkcie a aké problémy sa v súvislosti s inzulínom môžu vyskytnúť?

Inzulín predstavuje peptidový hormón, teda hormón bielkovinovej povahy, ktorý je produkovaný podžalúdkovou žľazou, respektíve pankreasom. K tvorbe dochádza konkrétne v špecializovaných bunkách na takzvaných Langerhansových ostrovčekoch spomínaného orgánu. Tieto ostrovčeky, zoskupené a rozdelené po celom pankrease, dostali pomenovanie podľa objaviteľa Paula Langerhansa. Názov inzulín pritom pochádza z latinského slova insula, čo znamená práve ostrov. 

Inzulín v ľudskom tele reguluje energetický metabolizmus. Zabezpečuje, aby sa glukóza prijatá potravou dostala do vnútra bunky, kde môže byť následne premenená na energiu. Na bunkách prijímajúcich inzulín sa nachádzajú inzulínové receptory, na ktoré sa prichycuje molekula inzulínu, čím sa následne vďaka glukózovým transportérom umožní vstup glukózy do vnútra bunky. Spomenuté receptory vo veľkom množstve nájdeme napríklad na bunkách svalov, tukového tkaniva či pečeňových bunkách. 

Odporúčame: Ako oddialiť menštruáciu? Tu sú spoľahlivé metódy aj babské rady

Hlavnú funkciu hormónu inzulín sme načrtli už vyššie – pomáha prenikaniu glukózy do vnútra buniek. Tým vplýva na reguláciu hladiny cukru v krvi (glykémie), čo je prvoradá úloha spomínaného hormónu. Prenesením glukózy do buniek sa totiž hladina cukru v krvi znižuje. Opačný účinok má glukagón, ktorý hladinu glukózy v krvi zvyšuje. Spolu napomáhajú udržiavať normálne hladiny glykémie. 

V ľudskom tele však nedochádza k nepretržitému vylučovaniu rovnakého množstva inzulínu z pankreasu, jeho množstvo v krvi sa mení. Produkcia inzulínu súvisí práve s hodnotou cukru v krvi. Ak dôjde k zvýšeniu hladiny glukózy v krvnom obehu, zvýši sa za normálnych okolností aj vylučovanie inzulínu. Ak hladina glukózy klesne, rovnako sa zníži produkcia inzulínu. 

K najvyššej tvorbe inzulínu v ľudkom organizme dochádza spravidla po jedle, pretože príjmom potravy sa zvýši hladina glukózy v krvi. K najnižšej produkcii inzulínu naopak dochádza pri hladovaní či počas spánku. Inzulín však nemá vplyv len na vychytávanie glukózy a reguláciu jej hladiny v krvi. Jeho ďalšie funkcie sú nasledovné:

• pôsobí na metabolizmus tukov,
• pôsobí na využívanie aminokyselín,
• podporuje syntézu bielkovín vo svaloch, pečeni, tukovom tkanive,
• zvyšuje ukladanie glykogénu do svalov a pečene,
• znižuje vylučovanie sodíka cez obličky,
• aktivuje rast buniek hladkých svalov v stenách ciev,
• podporuje premenu hormónov štítnej žľazy.

Za normálnych okolností v tele zdravého človeka dochádza pri zvýšení hladiny cukru v krvi k zvýšenému vyplavovaniu inzulínu. U niektorých jedincov však nemusí tento mechanizmus fungovať správne. Objaviť sa môžu problémy so syntézou hormónu, problémy s bunkami ostrovčekov pankreasu alebo poruchy receptorov či ich signalizácie, čo vedie k rôznym ochoreniam súvisiacim práve s inzulínom. 

Tieto ochorenia bývajú následne sprevádzané napríklad nedostatkom inzulínu, alebo jeho nedostatočnou funkciou. Bez inzulínu potom zostáva glykémia vysoká, čo poškodzuje cievy aj vnútorné orgány a vedie k rozvoju závažných zdravotných problémov. K najznámejším a najrozšírenejším ochoreniam súvisiacim s inzulínom patria cukrovka 1. typu (Diabetes mellitus 1. typu) a cukrovka 2. typu (Diabetes mellitus 2. typu). 

Ide o dve rozdielne choroby, ktoré spája podobný názov a vysoká hladina cukru v krvi. Tieto ochorenia však majú rozdielny mechanizmus vzniku. 

• Diabetes mellitus 1. typu – toto ochorenie je sprevádzané čiastočným alebo úplným deficitom inzulínu, ide o poruchu jeho tvorby a sekrécie. Rozvíja sa v detskom veku, a to spravidla z dôvodu abnormálnej činnosti imunitného systému, ktorý napáda bunky v pankrease produkujúce inzulín. Presné príčiny sú neznáme, vplyv môže mať genetická predispozícia.
• Diabetes mellitus 2. typu – v tomto prípade sa spravidla v tele pacienta nachádza dostatok inzulínu, no telo si postupne vypestovalo rezistenciu voči jeho účinku. Rozvoj tohto typu cukrovky súvisí najmä so životným štýlom jedinca. K rizikovým faktorom patrí napríklad nezdravá strava, obezita aj fajčenie. 

Odporúčame: Trápia vás studené nohy a ruky aj v lete? Tu je 7 možných príčin!

V súvislosti s inzulínom sa možno stretnúť aj s termínom inzulínová rezistencia. Pod pojmom inzulínová rezistencia rozumieme stav, pri ktorom periférne tkanivá dostatočne nereagujú na inzulín. Inzulínová rezistencia postupne vedie k preddiabetickému stavu a neskôr môže vyústiť do spomínanej cukrovky 2. typu. IR však môže zvyšovať i riziko ďalších ochorení a zdravotných problémov, a to vrátane demencie či hormonálnej nerovnováhy.

K inzulínovej rezistencii môže dôjsť z rôznych príčin:

• primárne príčiny IR (sú skôr zriedkavé, rolu zohráva v tomto prípade genetika) – napríklad abnormálna molekula inzulínu, mutácia v géne pre inzulínový receptor a iné,

• sekundárne príčiny IR (spájajú sa najmä so spôsobom života človeka) – napríklad nadváha a obezita, nedostatok pohybu, fajčenie a hlavne nevhodné zloženie stravy (vysoký príjem živočíšnych tukov, nedostatok vlákniny, nadmerná konzumácia fruktózy), tiež stres aj užívanie niektorých liekov.

Na IR môžu upozorňovať tieto príznaky:

• zvýšenie množstva tuku v oblasti pása,

• stále pocity hladu,
• neschopnosť schudnúť,
• zvýšená únavnosť,
• letargia,
• ťažkosti s koncentráciou,
• problémy so spánkom,
• náladovosť.

Tento stav je možné v mnohých prípadoch zvrátiť, kým nevyústi do závažnejších zdravotných problémov či ochorení. Základom prevencie aj liečby IR je hlavne zmena životného štýlu – redukcia nadmernej hmotnosti, úprava množstva a zloženia stravy, ako aj zvýšenie fyzickej aktivity.

Ako sme spomínali už v úvode, mnohí sa na inzulín pozerajú v prvom rade ako na liek pre osoby s cukrovkou. Inzulín podávaný v injekčnej forme je základom liečby cukrovky 1. typu, ktorá je doživotná. V prípade cukrovky 2. typu sú možnosti liečby, rovnako doživotnej, o niečo rozmanitejšie. V začiatkoch ochorenia často postačí aj úprava životného štýlu, neskôr môže lekár nariadiť užívanie perorálnych antidiabetík.

I v prípade cukrovky 2. typu sa však niekedy pristupuje aj k injekčnému podávaniu inzulínu. Pred nástupom injekcií inzulínu pritom bola cukrovka smrteľným ochorením. Liečiť ju vieme len 100 rokov. K objaveniu hormónu inzulínu totižto došlo v roku 1921 kanadskými lekármi Frederickom Bantingom a Charlesom Bestom, pričom prvýkrát bol podaný začiatkom roka 1922 v Toronte štrnásťročnému chlapcovi s cukrovkou.

Inzulín bol prvýkrát izolovaný a dlhé roky aj získavaný z podžalúdkových žliaz zvierat. Až od 70. rokov 20. storočia sa vyrába synteticky a v takejto forme sa s vylepšeniami používa dodnes. Objav inzulínu počas uplynulého storočia zachránil nespočetné množstvo ľudských životov. V roku 1923 bola za tento objav udelená aj Nobelova cena.

Odporúčame: Detská obrna – ako sa prenáša a aké následky zanechá na zdraví?