Chronické rany či rany po operácii – ako podporí hojenie vhodné pH?

Kožná rana predstavuje porušenie integrity, teda celistvosti kože. Ide o miesto na tele s porušeným tkanivom. S menšími či väčšími ranami na koži sa stretla pravdepodobne väčšina z nás. Môžu byť výsledkom porezania sa ostrým predmetom, odrenia časti tela, pádu či rôznych väčších úrazov. Rany na tele tiež zostávajú po rozličných chirurgických zákrokoch, rovnako môžu vznikať z dôvodu niektorých ochorení, ktorými jedinec trpí.

Každé narušenie celistvosti kože, menšie i väčšie, pritom netreba podceňovať. Každá rana je okrem iného napríklad aj ideálnym priestorom pre rozvoj infekcie, ktoré hojenie výrazne skomplikuje. Práve preto je nevyhnutné podporiť správny proces hojenia rán. Akými spôsobmi hojenie podporiť a akú rolu pri tom môže zohrávať pH prostredia?

Hojenie rany predstavuje proces, ktorý sa automaticky začína po vzniku rany. Dochádza pri ňom k nahradzovaniu poškodeného tkaniva novým s cieľom obnoviť integritu kože. Počas hojenia rany dochádza k dvom procesom, a to k regenerácii a reparácii. Pri regenerácii nastáva nahradenie poraneného tkaniva tým istým tkanivom. Pri reparácii zase dochádza k nahradeniu poraneného tkaniva granulačným tkanivom, výsledkom čoho je vznik jazvy. 

Hojenie rôznych kožných rán vo všeobecnosti predstavuje pomerne zložitý proces, ktorý môže byť v mnohých prípadoch zdĺhavý. Jeho dĺžka môže závisieť od viacerých faktorov, ako je rozsah rany a množstvo poškodeného tkaniva, umiestnenie rany či prítomnosť alebo neprítomnosť infekcie. Vo vážnejších prípadoch sa stretávame s takzvanými chronickými ranami, ktoré majú veľmi dlhý a komplikovaný proces hojenia, prípadne sa môžu i pravidelne opakovať. Chronický priebeh môžu mať napríklad vredy, dekubity, rany vznikajúce v dôsledku cukrovky, ale i niektoré postraumatické rany. 

Vo všeobecnosti však proces hojenia rany prebieha v niekoľkých základných fázach – zápalovej, granulačnej a epitelizačnej.

• Zápalová (exsudatívna) fáza – cieľom je zastavenie krvácania a vyčistenie rany. Vzniká zápal, zápalové bunky rozpoznávajú a pohlcujú cudzorodé častice. 
• Granulačná (proliferačná) fáza – cieľom je vytvorenie nových kapilárnych ciev a nového granulačného tkaniva. Rana sa začína uzatvárať.
• Epitelizačná (dozrievacia) fáza – konečná fáza hojenia. Rana sa uzatvára, na jej povrchu prebieha epitelizácia. 

Odporúčame: Čo sú streptokoky? Toto by sme o nich mali vedieť!

Hojenie menších rán je možné zvládnuť i doma, väčšie rany si však vždy vyžadujú lekárske ošetrenie a následné dodržiavanie odporúčaní lekára ohľadom liečby a hojenia. Vo všeobecnosti je nevyhnutné pri ošetrovaní rán a následnej starostlivosti o ranu počas procesu hojenia dodržiavať určité základné zásady a pravidlá. Najzákladnejším pravidlom je udržiavanie rany v čistote, či už hovoríme o drobných ranách, alebo aj tých väčších. Porušená koža je totiž náchylnejšia na prienik choroboplodných zárodkov. Pridružená infekcia následne môže proces liečby rany výrazne skomplikovať.

Drobné otvorené rany je následne vhodné prekryť, a to napríklad klasickým obväzom alebo rýchloobväzom, ktorý je nevyhnutné pravidelne meniť. Ranu je však v čistom prostredí vhodné ponechávať i bez prekrytia na vzduchu, aby bolo prostredie okysličené. Hlbšie rany alebo chronické, zle sa hojace, mokvajúce či infikované rany si spravidla vyžadujú špeciálne krytie, ktoré urýchli ľahší proces hojenia. V súčasnej dobe sa odporúčajú najmä krytia a produkty na rany na hojenie vo vlhkom prostredí.

Vlhké krytie, ktoré je možné bežne zohnať v lekárňach, zabezpečuje na postihnutom mieste stálu teplotu a podporuje dobrú granuláciu a epitelizácu rany, čím urýchľuje hojenie. Okrem toho absorbuje alebo odvádza exsudát (zápalový výpotok z krvných a miazgových ciest), chráni ranu pred vysychaním a nežiaducimi vplyvmi okolia a zabezpečuje menšiu bolestivosť.

Pri procese hojenia rán zohráva rolu okrem čistoty, prístupu kyslíka, vlhkosti a stálosti teploty aj pH prostredia. Pre dobré hojenie je vhodné vytvoriť prostredie so zníženým, respektíve mierne kyslím pH. Mierne kyslé pH totiž hrá dôležitú úlohu v súdržnosti rohovej vrstvy a pri ochrannej funkcii pokožky, pomáha opätovne regenerovať kožnú bariéru a bráni prieniku baktérií do tela. Takéto prostredie zvyšuje antimikrobiálnu aktivitu a zabezpečuje, že v ňom neprežijú a ani sa nebudú rozmnožovať žiadne patogény. 

• Vodíkový exponent, teda pH, je číslo, ktorým sa v chémii vyjadruje stupeň kyslosti alebo zásaditosti, pričom hodnota pH sa určuje v rozmedzí 0 až 14. Hodnoty od 0 do 6 predstavujú kyslé prostredie, od 8 do 14 zase zásadité prostredie a pH s hodnotou 7 označuje neutrálne prostredie.

Správne pH v rane je pritom možné vytvoriť najmä pomocou vhodne zvolených prostriedkov na starostlivosť o rany, ako sú rôzne hydrobalančné krytia, roztoky či hydrogély, ktoré udržujú v rane mierne kyslé prostredie. Pri výbere vhodných prostriedkov na ošetrenie rán sa neváhajte poradiť s lekárom či lekárnikom. 

Odporúčame: Rizikové faktory rakoviny krčka maternice: Čo všetko zvyšuje riziko?

Hojenie rán, či už rezných rán, popálenín, alebo aj rán po operáciách, je možné podporiť i rôznorodými bylinkami. Tie sa v rámci tradičnej medicíny využívajú zvonka najmä vo forme obkladov či mastí. Viaceré druhy liečivých byliniek napomáhajú prečisťovať a dezinfikovať rany, tým ich aj chrániť pred rozvojom infekcií. Môžu podporiť regeneráciu tkanív a zlepšiť celkový proces hojenia. A ktoré bylinky sa uplatňujú pri liečbe kožných poranení? K tým najznámejším bezpochyby patrí repík lekársky. Repíkový odvar je skvelý na premývanie rán, odrenín i popálenín, taktiež pomáha pokožke postihnutej nejakým ochorením. 

Podobnú službu robí aj nechtík lekársky, ktorý možno používať aj vo forme nechtíkovej masti. Hojenie kože, a to najmä menších rezných rán, spálenín od slnka i ohňa či rán po bodnutí hmyzom, výborne podporuje gél z listov Aloe vera. Ďalším prírodným pomocníkom je rumanček kamilkový, ktorý dezinfikuje poranené miesto a prispieva k prevencii vzniku jaziev.

Ďalšie bylinky na hojenie rán:

• kostihoj lekársky, 

• čiernohlávok obyčajný,
• rozmarín lekársky,
• myrhovník molmolový,
• skorocel kopijovitý,
• arnika horská,
• rebríček obyčajný.

Odporúčame: Biolampa a jej účinky – pri ktorých zdravotných problémoch pomôže?