Je Alzheimerova choroba dedičná? Zistite, aké sú jej hlavné prejavy!

Demencia predstavuje duševnú poruchu charakteristickú úbytkom kognitívnych funkcií, sprevádzanú poruchami pamäte a myslenia. Ide o chorobné oslabenie rozumových schopností, a to zväčša v dôsledku progredujúcich degeneratívnych zmien mozgového tkaniva. Pojem pochádza z latinského de mentia, čo značí strácajúci na duchu alebo odchádzajúci duchom. Demencia je pritom často spájaná s takzvanou Alzheimerovou chorobou. Je však potrebné myslieť na to, že nie každá porucha pamäte vo vyššom veku poukazuje na demenciu a nie každá demencia má spojitosť s Alzheimerom. 

Alzheimerova choroba má i mnoho ďalších závažných symptómov, pričom ju možno označiť len za jednu formu demencie. Pojem demencia totiž zahŕňa viacero foriem a typov degeneratívnych ochorení. K tým najčastejším patrí práve Alzheimerova choroba, respektíve demencia Alzheimerovho typu, no okrem toho rozoznávame napríklad aj vaskulárnu demenciu, demenciu pri Pickovej chorobe, frontotemporálnu demenciu, demenciu pri Huntingtonovej chorobe a mnohé ďalšie typy. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na otázky a odpovede ohľadom Alzheimerovej choroby. 

Alzheimerova choroba, ľudovo Alzheimer, predstavuje neurodegeneratívnu poruchu mozgu a najčastejšiu formu demencie, respektíve najčastejšie ochorenie, ktoré býva sprevádzané práve demenciou, čiže oslabením rozumových schopností. Až v priemere u 60 % pacientov s demenciou je prítomná práve Alzheimerova choroba, respektíve demencia Alzheimerovho typu. Toto neurodegeneratívne ochorenie pritom vzniká v dôsledku abnormálneho hromadenia proteínov v mozgu, ale aj ďalších zmien, ktoré postupne vedú k rozpadu nervových vlákien a buniek.

Za jedného z najväčších vinníkov je odborníkmi dlho považovaná bielkovina beta-amyloid, ktorá sa v mozgu zhlukuje do amyloidných plakov a spôsobuje poškodenie nervových buniek. V dôsledku týchto zmien neuróny strácajú spojenie s inými neurónmi, následne je narušená ich funkcia a postupne odumierajú. Ako prvý ochorenie popísal nemecký lekár Aloysius Alzheimer na začiatku 20. storočia. 

Odporúčame: Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení: Môžeme ich ovplyvniť?

Odborníci nemajú na otázky ohľad príčin vzniku Alzheimerovej choroby ani v súčasnej dobe jasné odpovede. Príčiny, rizikové faktory či spúšťače choroby sú neustále predmetom rôznych výskumov. Hovorí sa však o viacerých rizikových faktoroch, ktorých vzájomné pôsobenie a rôzne kombinácie môžu vytvárať predpoklad pre vznik spomenutej poruchy.

Významným činiteľom je v prvom rade genetická predispozícia, teda genetické faktory. Alzheimer spravidla nie je priamo dedičný, no výskyt ochorenia v blízkej rodine (najmä u viac ako jedného člena) je považovaný za rizikový faktor. Zriedkavo sa však môžu vyskytovať dedičné formy Alzheimerovej choroby, prevažujú ale prípady sporadického výskytu bez dokázanej genetickej predispozície. Platí však, že samotné gény nie sú obvykle priamou príčinou Alzheimera, u jedinca len zvyšujú náchylnosť na rozvoj tejto choroby. 

Medzi ďalšie rizikové faktory a činitele, ktoré sa do istej miery môžu podieľať na rozvoji Alzheimerovej choroby, patrí:

• vyšší vek,
• ženské pohlavie (ženy sú postihnuté o niečo častejšie),
• nedostatok spánku,
• fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, 
• nedostatok pohybovej aktivity a sedavý spôsob života,
• obezita,
• vysoký cholesterol a vysoký tlak, 
• nadmerný stres a problémy s úzkosťou, 
• nižšie vzdelanie (ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko rozvoja ochorenia),
• predchádzajúce úrazy hlavy,
• predchádzajúce imunologické ochorenia.

Alzheimerova choroba sa okrem problémov s pamäťou, ktorými sú vo všeobecnosti charakteristické rôzne formy demencie, prejavuje celým radom rôznorodých sprievodných symptómov. Ochorenie pritom prebieha postupne viacerými štádiami. Skoré štádiá sú často bezpríznakové alebo sa prejavujú len nejasnými a miernymi príznakmi. Pri Alzheimerovi však spravidla časom dochádza k zhoršovaniu jednotlivých príznakov. V posledných štádiách nie je pacient schopný starať sa sám o seba a je odkázaný na pomoc druhých.

Skoršie príznaky Alzheimerovej choroby:

• zhoršujúca sa pamäť, časté zabúdanie,
• odkladanie vecí na zlé miesto (napríklad telefón do chladničky),
• problémy s rečou – jedinec nevie nájsť správne slovo, zle formuluje vety,
• časté opakovanie otázok, 
• dezorientácia aj v známom priestore,
• časová dezorientácia – napr. si nepamätá aktuálny rok,
• časté zmeny nálady,
• strata iniciatívy a záujmov,
• problémy s rozpoznávaním známych osôb, 
• ťažkosti s riešením problémov a úloh, problémy s organizovaním alebo plánovaním,
• rýchle zmeny osobnosti – u pacienta sa objavujú vlastnosti, ako zmätenosť, podozrievavosť, vzťahovačnosť,
• postupné problémy s vykonávaním každodenných aktivít, napr. obliekaním sa, používaním spotrebičov a podobne.

Neskoršie štádiá Alzheimerovej choroby:

• prehlbujú sa vyššie spomínané príznaky,
• pacient vyžaduje pomoc pri obliekaní, nákupoch a iných bežných činnostiach, neskôr je úplne odkázaný na pomoc druhých,
• objavujú sa problémy s chôdzou, inkontinencia moču a stolice, poruchy spánku, 
• pacient postupne chradne, stráca na váhe, 
• neschopnosť súvisle komunikovať, 
• neschopnosť prehĺtať potravu.

Odporúčame: Prevencia cukrovky 2. typu: Ako znížiť riziko zákerného ochorenia?

Alzheimerovu chorobu je nevyhnutné čo najskôr odhaliť a zahájiť jej liečbu. Ako sme spomenuli vyššie, ochorenie spravidla prechádza viacerými štádiami a jeho prejavy sa postupom času obvykle zhoršujú. Včasná diagnostika a následná liečba môžu pomôcť spomaliť priebeh ochorenia. Diagnostika Alzheimerovej choroby je pomerne náročná, keďže príznaky charakteristické pre túto poruchu sa môžu objavovať aj pri mnohých iných diagnózach.

Preto je nevyhnutné rôznymi testami a vyšetreniami v prvom rade vylúčiť iné ochorenia či ďalšie formy demencie, ktoré môžu byť príčinou ťažkostí pacienta. Priamo pri diagnostike Alzheimerovej choroby sa sledujú klinické príznaky prítomné u pacienta, okrem fyzikálneho vyšetrenia sa uplatňujú neurologické a neuropsychologické vyšetrenia. Využívajú sa rôzne zobrazovacie metódy, napríklad magnetická rezonancia mozgu či CT vyšetrenie, veľký význam má i vyšetrenie mozgovo-miechového moku a iné. 

Alzheimer predstavuje v súčasnosti nevyliečiteľné, nezvratné a smrteľné ochorenie. Pacienti s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou prežívajú po odhalení ochorenia v priemere 8 rokov (celkovo od 3 až do 11 rokov, niekedy však i dlhšie). Hoci je kauzálna liečba, teda liečba na odstránenie príčiny, nedostupná, veľký význam má symptomatická liečba. Tá je zameraná na tlmenie sprievodných príznakov choroby a spomalenie progresie. Úspešná liečba môže pomôcť pacientom skvalitniť a predĺžiť život.

V rámci liečby sa uplatňujú napríklad lieky zlepšujúce prenos nervových signálov a podporujúce komunikáciu medzi nervovými bunkami, lieky na zlepšenie pamäti, podľa potreby aj antidepresíva či antipsychotiká. Okrem farmakologickej liečby môžu byť pre pacienta nápomocné rôzne kognitívne cvičenia, psychosocioterapia, muzikoterapia a iné formy terapií a špeciálnej starostlivosti. Veľmi dôležitá je podpora a pomoc blízkych, ako aj zmeny v životnom štýle. Konkrétne metódy liečby vždy navrhuje lekár. 

Podobne, ako neexistuje liek, ktorý by nadobro vyliečil Alzheimerovu chorobu, neexistuje ani 100 % ochrana pred vznikom tejto neurodegeneratívnej choroby. To však neznamená, že prevencia nemá zmysel. Rôzne preventívne opatrenia, týkajúce sa predovšetkým spôsobu nášho života, môžu výrazne prispieť k zníženiu rizika vzniku tejto formy demencie, respektíve k eliminácii rizikových faktorov. V rámci prevencie Alzheimera sa uplatňujú najmä nasledujúce kroky:

• zdravá a vyvážená strava, dostatok živín pre mozog,
• dostatok pravidelnej fyzickej aktivity,
• celkovo aktívny životný štýl,
• dostatočný spánok a oddych počas dňa,
• stimulácia mozgu k činnosti, napr. prostredníctvom učenia sa nových vecí – nových jazykov, hry na hudobný nástroj a pod.,
• trénovanie pamäte,
• udržiavanie sociálnych kontaktov – aj komunikácia je pre mozog formou aktivity,
• nefajčenie, vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu,
• v prípade potreby dodržiavanie liečby vysokého tlaku či vysokého cholesterolu.

Odporúčame: Ako sa stravovať pri dne? Aké sú príčiny a príznaky ochorenia?