Zvýšená teplota – kedy je potrebné ju znižovať a ako na to?

Pocit zvýšenej telesnej teploty pozná veľmi dobre asi každý z nás. V mnohých prípadoch človek ani nemusí vytiahnuť teplomer, aby vedel, že má zvýšenú teplotu. K typickým prejavom patrí páľava a pocity horúčavy v tvári, zvýšené potenie, bolesť hlavy, únava a celková slabosť. Neraz sa dostavuje aj začervenanie v tvári, prípadne zimnica. 

Za normálnych okolností sa teplota ľudského tela pohybuje v rozmedzí 35,8 °C až 37 °C. Kedy hovoríme o zvýšenej teplote a kedy už o horúčke? Je vysoká teplota tela negatívnym javom, alebo ide o dôležitú súčasť liečby ochorení? Čo všetko môže zapríčiniť zvýšenie telesnej teploty, kedy teplotu znižovať a kedy radšej nie? Zistite odpovede na dôležité otázky. 

Naša telesná teplota sa za normálnych okolností pohybuje vo vyššie spomenutom rozmedzí, pričom ovplyvňovať ju môže množstvo rôznych faktorov. Teplota tela sa napríklad prirodzene mení počas dňa. Najnižšiu teplotu má telo v skorých ranných hodinách, najvyššiu zase okolo 18. hodiny večer. Našu teplotu môže ovplyvniť aj konzumácia potravín či fyzická aktivita, u žien tiež fáza menštruačného cyklu. 

• V prípade nárastu telesnej teploty nad 37 °C hovoríme o zvýšenej telesnej teplote. Ak sa teplota tela pohybuje v rozmedzí od 37 °C do 37,9 °C, tento stav nazývame subfebrília.
• Zvýšenie teploty nad 38 °C bežne nazývame horúčka, odborne febrília alebo pyrexia.
• Ak dôjde k extrémnemu zvýšeniu telesnej teploty nad 41 °C, hovoríme o hyperpyrexii. 

Zvýšenú telesnú teplotu pritom často chápeme ako príznak ochorenia. Zvýšená teplota môže sprevádzať prakticky každé ochorenie, ktoré je spojené so zápalovou reakciou. Najčastejšie však teplota stúpa pri infekčných vírusových ochoreniach, ale aj bakteriálnych infekciách. Zvýšenie telesnej teploty môžu spôsobiť i nádorové ochorenia, autoimunitné choroby, endokrinné choroby. Príčinou zvýšenej teploty tiež môže byť očkovanie, operácia či úraz. 

Odporúčame: ​Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia – tá istá diagnóza alebo odlišný problém?

Mnohí sa na zvýšenú telesnú teplotu pozerajú ako na zdravotný problém, ktorý je potrebné rýchlo odstrániť. Zvýšenú telesnú teplotu je však potrebné v prvom rade chápať ako prospešný obranný mechanizmus, ktorý je prepojený s ďalšími procesmi v tele a ktorý napomáha telu bojovať s infekciou, resp. chorobou. Zvýšenie teploty tela vedie k mobilizácii a efektívnejšej funkcii imunitného systému. 

Vďaka vyššej teplote sa stimuluje tvorba protilátok a bunky imunitného systému fungujú lepšie, navyše sa obmedzuje rast a delenie mikroorganizmov. Zvýšená teplota a horúčka hrajú dôležitú rolu v procese uzdravovania sa. 

Avšak, vysoké teploty sa spájajú aj s istými zdravotnými rizikami, a to najmä pri dlhom pretrvávaní. Dlhodobo zvýšená teplota alebo horúčka vedie k vyšším stratám vody, solí a zásob živín, zaťažuje srdce a obehový systém, zvyšuje nároky tela na kyslík. Najzávažnejšie riziká (napr. poškodenie mozgu) sa však spájajú hlavne s extrémnymi horúčkami nad 42 °C, ktoré sú pri bežných infekciách extrémne zriedkavé. 

Hoci aj vystúpenie telesnej teploty nad 37 °C klasifikujeme ako zvýšenú telesnú teplotu, odborníci neodporúčajú podnikať proti tomuto stavu žiadne opatrenia. Ako sme spomenuli vyššie, vyššia telesná teplota pomáha telu bojovať s chorobou. Ak je teplota len mierne zvýšená, a teda teplomer ukazuje do 38 °C, nie je vhodné v prípade dospelého jedinec znižovať teplotu liekmi. 

Až keď teplota stúpa nad 38 °C, teda dochádza k rozvoju horúčky, je vhodné siahnuť po liečivách. Na znižovanie zvýšenej teploty tela sa používajú takzvané antipyretiká, ktoré sú bežne dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu. V lekárni môžeme bežne naraziť na liečivá s tromi hlavnými účinnými látkami, a to s:

• paracetamolom,
• ibuprofénom,
• kyselinou acetylsalicylovou.

Tieto látky majú i protizápalové a analgetické účinky, čiže tlmia zápal a bolesť. Lieky s obsahom spomenutých účinných látok užívajte vždy podľa nariadení v príbalovom letáčiku. Ich účinok je časovo obmedzený, po opätovnom zvýšení teploty je možné podať ďalšiu dávku. Vždy však dodržiavajte stanovený interval medzi jednotlivými dávkami! 

Pri horúčkových stavoch okrem toho pomáha:

• oddych na lôžku,

• zvýšený príjem tekutín (ideálna je čistá voda alebo nesladené čaje),
• čerstvý vzduch (pravidelne miestnosť vyvetrajte),
• ľahšie oblečenie a ľahšia posteľná bielizeň,
• podľa potreby chladný obklad na čelo či krátka vlažná sprcha na zníženie teploty. 

Odporúčame: ​Čo môže spôsobiť hlien v stolici? Kedy sa s problémom obrátiť na lekára?

Zvýšená teplota alebo horúčka dokážu človeka potrápiť bez ohľadu na vek, teda neobchádzajú ani najmenšie deti. Pri deťoch sa horúčkové stavy riešia najmä s ohľadom na vek. U novorodencov a dojčiat je možné teplotu tela najpresnejšie odmerať rektálnym teplomerom. Od teploty nameranej v konečníku je však následne potrebné odčítať 0,5 °C, aby sme získali reálnu telesnú teplotu. U väčších detí je možné teplotu merať klasicky v podpažnej jamke, prípadne bezdotykovým teplomerom na čele. 

Čo sa týka znižovania zvýšenej teploty, platí to, čo pre dospelých. Mierne zvýšenú teplotu tela do 38 °C nie je potrebné znižovať liekmi. Pri teplotách nad 38 °C možno podať liečivá, ak si to zdravotný stav dieťaťa vyžaduje. Sledujte, či je dieťa čulé a jeho správanie nie je zvlášť zmenené, alebo sú na ňom naopak viditeľné známky choroby, je nepokojné, podráždené.

Deťom možno podávať antipyretiká pre ne určené. V lekárni sú dostupné pre najmenšie deti sirupy a čapíky, pre väčšie deti tablety. V detskom veku sa na znižovanie teploty používajú liečivá s účinnou látkou ibuprofén alebo paracetamol, lieky s kyselinou acetylsalicylovou sú spravidla vhodné až od 15 rokov. Výber vhodného lieku s ohľadom na váhu alebo vek dieťaťa konzultujte s lekárnikom alebo lekárom.

Vždy dodržujte stanovené dávkovanie. Okrem toho nezabúdajte u dieťaťa sledovať pitný režim, piť by malo pravidelne aspoň v malých množstvách. Podľa potreby môžete rovnako prikladať chladné obklady na čelo. Voľte pre dieťa ľahké oblečenie a ľahkú prikrývku. 

So zvýšením teploty alebo horúčkou u detí súvisia i takzvané febrilné kŕče. Tie vznikajú u 3 až 4 % detí, a to najmä vo veku do troch rokov. Ich príčinou je spravidla pretrvávajúca horúčka, najmä ak trvá dva či tri dni za sebou. Vysoké teploty dráždia mozog dieťaťa, čo vedie k striedavému sťahovaniu a uvoľňovaniu svalov. Febrilné kŕče môžu pripomínať epileptický záchvat. Dieťa môže upadnúť do bezvedomia, vyvráti oči a celé telo sa mu začne zmietať v kŕčoch. 

Febrilné kŕče za normálnych okolnosti do dvoch až troch minút ustupujú. Počas záchvatu dávajte pozor na dieťa, aby sa niekde nebuchlo. Neskúšajte zášklby zmierniť silným objatím, nevyťahuje dieťaťu jazyk, nič mu nevkladajte do úst. Ak kŕče neustupujú, bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc. Ak sa u vášho dieťaťa v minulosti vyskytli febrilné kŕče, pri zvýšení teploty myslite na prevenciu a teplotu znižujte liekmi už pri miernom zvýšení teploty a príznakoch horúčkovitého ochorenia. 

• horúčkové stavy (39 – 40 °C) u dieťaťa alebo dospelého pretrvávajú dlhšie ako 3 dni,
• u dieťaťa stúpa teplota nad 40 °C a objavia sa febrilné kŕče,
• u dojčaťa do 6 mesiacov dôjde k miernemu zvýšeniu telesnej teploty,
• je dieťa s horúčkou apatické, nemočí, nechce piť, vracia, sťažuje sa na bolesti brucha, hlavy, krku alebo má na tele vyrážku (ktorá pod tlakom nemizne),
• horúčku sprevádzajú halucinácie alebo záchvaty, sťažené dýchanie, bolesť na hrudi, precitlivenosť na svetlo, 
• vysokú teplotu sprevádza bolesť pri močení, zapáchajúci moč, opuch na tele alebo abnormálny vaginálny výtok,
• dôjde k zvýšeniu teploty u imunokompromitovaných pacientov (s poškodenými prirodzenými obrannými mechanizmami).

Odporúčame: ​Amblyopia alebo tupozrakosť – ktoré príznaky sledovať u dieťaťa?