Rôznorodé ochorenia môžu postihnúť aj našu ústnu dutinu, a to sliznicu ústnej dutiny, ďasná, zuby a ďalšie štruktúry v ústach. Ako prvý môžeme spomenúť zubný kaz, ktorý patrí k najčastejším ochoreniam v ľudskej populácii. Veľmi častým problémom, ktorý raz za čas potrápi mnohých, sú afty – bolestivé vriedky na podnebí, jazyku či vnútornej strane líc a pier. Zriedkavejšie sa tiež vyskytuje rakovina rôznych častí ústnej dutiny, napríklad rakovina jazyka.
Našej ústnej dutiny sa týka aj takzvaná gingivitída, čiže zápal ďasien. Ktoré príznaky poukazujú na zápal ďasien a ako tento zdravotný problém riešiť? Je možná prevencia?
Čo je gingivitída?
Pojmom gingivitída označujeme zápalové, spravidla infekčné, ochorenie ďasien. Ďasno, odborne gingíva, predstavuje mäkké tkanivo pokrývajúce výbežky čeľuste a sánky. Zápal ďasien radíme medzi najčastejšie ochorenia ústnej dutiny. Počas života sa so zápalom ďasien stretne vysoké percento populácie, a to najmä jedinci nad 30 rokov. Rozoznávame dve základné formy gingivitídy, a to akútny a chronický zápal ďasien.
Akútna gingivitída predstavuje akútny zápal s rýchlym nástupom symptómov, ktorý je často sprevádzaný bolesťou a ďalšími ťažkosťami. V prípade správne nasadenej liečby rýchlo ustupuje. Akútna gingivitída však môže prechádzať do chronickej formy. Chronický zápal ďasien je charakteristický dlhodobým a miernym priebehom, pričom veľmi často je predstupňom parodontitídy (zápal závesného aparátu zuba).
Odporúčame: Trápi vás bolesť či pálenie pri močení? Toto je 9 možných príčin!
Prečo vzniká zápal ďasien?
Príčiny zápalu ďasien sú pomerne dobre známe. Spravidla sa za hlavnú príčinu ochorenia považuje na zuboch a ďasnách nahromadený zubný povlak a baktérie, ktoré sú v ňom prítomné. Tieto baktérie sú bežne prítomné v ústnej dutine. Problém nastáva, ak nie sú odstraňované čistením a v podobe zubného povlaku sa usadzujú na rôznych miestach, a to aj na miestach so zníženou samočistiacou schopnosťou chrupu.
Nahromadené baktérie uvoľňujú toxíny, dráždia ďasná, čo následne vedie k rozvoju zápalu. Následkom je zmenený vzhľad ďasien a viaceré zdravotné ťažkosti. Vznik zápalu ďasien však býva neraz podmienený aj pôsobením ďalších rizikových faktorov. Riziko rozvoja gingivitídy môžu okrem nedostatočnej ústnej hygieny zvyšovať nasledujúce činitele:
- fajčenie,
- diabetes (hlavne nedostatočne kontrolovaný),
- niektoré lieky (staršie druhy antikoncepcie, kortikoidy a iné),
- hormonálne zmeny (napr. v puberte, tehotenstve, počas menštruácie),
- nedostatok vitamínu C a iných dôležitých živín,
- nadmerný stres,
- genetické faktory.
V niektorých prípadoch môže zápal ďasien súvisieť s alergickou reakciou, napríklad alergiou alebo citlivosťou na niektorú potravinu. Rovnako k nemu môže dôjsť po poranení ďasna, napríklad v dôsledku nosenia zubnej protézy či prítomnosti iného cudzieho telesa v ústnej dutine.
Aké má zápal ďasien príznaky?
Rozvinutý zápal ďasien je možné pomerne ľahko identifikovať na základe očividných vonkajších príznakov. Zápal sa prejaví charakteristickými zmenami vo vzhľade ďasien. Zapálené ďasná sú začervenané až tmavočervené, lesklé a opuchnuté. Do postihnutých miest prúdia obranné krvinky, čo spôsobuje zväčšenie ďasien. Ďasná sú obvykle krehké a náchylné k poraneniu, čo sa prejavuje častejším krvácaním.
Ku krvácaniu bežne dochádza napríklad pri čistení zubov. Bolesť sa objavuje hlavne v niektorých prípadoch pri akútnom zápale ďasien, chronická gingivitída väčšinou nebolí. Dlhodobá bolestivosť a citlivosť ďasien môže poukazovať na iný zdravotný problém. Okrem toho na zápal ďasien môže poukazovať problém s ustupujúcimi ďasnami v oblasti zubných krčkov a zápachom z úst.
Odporúčame: Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia – tá istá diagnóza alebo odlišný problém?
Ako na liečbu gingivitídy?
Zápal ďasien neradno podceňovať. Tento zdanlivo nezávažný zdravotný problém totiž môže vyústiť do vážnych komplikácií. Gingivitída môže v niektorých prípadoch prechádzať do parodontitídy, čiže zápalu závesného aparátu zuba, čo môže pri neriešení situácie skončiť až stratou zubu. Navyše, podcenené problémy s chrupom a ústnou dutinou môžu zvyšovať riziko vážnych ochorení srdca a ciev a iných ťažkostí.
Pri podozrení na zápal ďasien je dôležité neodkladať návštevu zubára. Zubár vyšetrí ústnu dutinu, odmeria krvácavosť a stanoví mieru poškodenia ďasien. Hlavnou metódou liečby zápalu ďasien je dôkladná a správne prevedená ústna hygiena. Zubár alebo dentálny hygienik dôkladne očistí zuby pacienta, podľa potreby ich zbaví povlaku či zubného kameňa. Následne pacienta poučí, ako správne čistiť zuby a medzizubné priestory. Spravidla je vhodná mäkká zubná kefka na čistenie zubov, taktiež jednozväzková kefka na čistenie ťažšie dostupných miest.
Na vyčistenie medzizubných priestorov sú najvhodnejšie medzizubné kefky správnej veľkosti. Zubár taktiež odporučí vhodné zubné pasty, ústne vody či roztoky na vyplachovanie ústnej dutiny. Priaznivý vplyv majú protizápalové a antiseptické vody, ktoré pomáhajú znížiť množstvo škodlivých baktérií a podporujú regeneráciu ústnej bakteriálnej flóry. Vo vážnych prípadoch, hlavne pri bolestivých zápaloch, môžu byť potrebné antibiotiká i lieky proti bolesti.
Zápal ďasien a domáca liečba
Ak vás trápi zápal ďasien, v rámci jeho liečby je nevyhnutné dodržiavať opatrenia týkajúce sa ústnej hygieny, ktoré vám nariadil lekár. Liečbu tiež možno okrem toho podporiť viacerými prírodnými pomocníkmi. Priaznivý vplyv majú mnohé bylinky s protizápalovými účinkami. Odvary z nich sú vhodné na výplachy ústnej dutiny. Pomôže odvar zo šalvie, harmančeka, repíka i mäty piepornej.
Zapálené ďasná tiež možno ošetrovať čistým gélom z Aloe vera. Zabúdať nemožno ani na klinčeky. Tie majú silné protizápalové, antibiotické aj anestetické účinky. Ďasná možno ošetriť zriedeným klinčekovým olejom, ktorý bojuje proti zápalu a tlmí bolesť. Okrem toho môžete liečbu zápalu ďasien podporiť aj dostatočným prísunom vitamínu C.
Prevencia gingivitídy
Jednoduchšie ako riešiť zapálené ďasná, je tomuto zdravotnému problému predchádzať. Prevencia gingivitídy, ako aj iných zdravotných problémov s ďasnami a zubami, spočíva najmä v správnom čistení zubov, respektíve v dôkladnej ústnej hygiene. Zuby je nevyhnutné čistiť aspoň dvakrát denne. Svoj význam majú pri ústnej hygiene aj medzizubné kefky a ústne vody.
Zabúdať nemožno na pravidelné prehliadky u zubára a dentálnu hygienu u odborníka. Zdravie ústnej dutiny možno podporiť aj zdravou stravou.
Odporúčame: Kosáčiková anémia – aké škody napácha zmena tvaru červených krviniek?
