Zhubné nádory sa môžu vyskytnúť v rôznych častiach tráviacej sústavy. Niektoré orgány však bývajú postihnuté častejšie ako iné. Pomerne zriedkavé sú napríklad nádory pažeráka, tenkého čreva alebo žlčových ciest.
Naopak k najčastejším nádorovým ochoreniam celkovo patrí v súčasnosti rakovina hrubého čreva a konečníka. Ďalej sa vo vyššej miere vyskytujú aj nádory pečene či pankreasu. Postihnutý môže byť aj žalúdok.
Závažné onkologické ochorenie žalúdka je zákerné v tom, že zvykne dlhší čas prebiehať bez zjavných symptómov. Aké sú príznaky nádoru žalúdka a prečo karcinóm žalúdka vzniká? Zistite aj, ako prebieha diagnostika rakoviny tejto časti tráviacej sústavy a aké sú možnosti liečby rakoviny žalúdka.
Typy rakoviny žalúdka
Rakovina žalúdka vo všeobecnosti zahŕňa rôzne zhubné, resp. malígne ochorenia žalúdka. Pri ochorení dochádza k postupnej premene a abnormálnemu množeniu zmenených buniek, pričom vzniká zhubný nádor. Ten obvykle vzniká premenou buniek žalúdočnej sliznice a následne môže zasahovať až do steny žalúdka a ďalších tkanív.
Žalúdok najčastejšie postihujú karcinómy, pričom najčastejším typom rakoviny žalúdka je takzvaný adenokarcinóm, ktorý vzniká zo žľazového epitelu sliznice, ktorá vystiela vnútro žalúdka. Nádory žalúdka sa následne delia na dva základné typy:
- intestinálny typ – nádor sa spravidla vyvíja na podklade dlhodobo pretrvávajúceho ochorenia žalúdka, často napríklad z dôvodu gastritídy a infekcie baktériami Helicobacter pylori, máva podobu ohraničenej lézie, je častejší vo vyššom veku a máva neraz lepšie prognózy,
- difúzny typ – vzniká obvykle bez súvislosti s predchádzajúcim ochorením žalúdka, difúzny karcinóm žalúdka je charakteristický rozptýlenými rakovinovými bunkami po sliznici žalúdka, tento nádor častejšie vzniká aj u mladších jedincov, pričom rolu môžu zohrávať genetické faktory, prognózy zvyknú byť horšie.
Okrem karcinómu môžu žalúdok postihnúť aj iné typy nádorov, hoci ide o zriedkavejšie prípady. Vyskytujú sa napríklad lymfómy, čo sú nádory z buniek imunitného systému. Ďalšími typmi sú sarkómy alebo zriedkavo neuroendokrinné nádory (z nervových alebo endokrinných buniek).
Odporúčame: Rekonštrukcia prsníka po mastektómii – ako prebieha, aké metódy sa používajú a aké sú možné riziká?
Štádiá rakoviny žalúdka
- 0. štádium rakoviny žalúdka – nádor in situ, rakovinové bunky sú prítomné len na povrchu sliznice žalúdka, nedochádza k ich šíreniu do hlbších alebo okolitých tkanív,
- 1. štádium rakoviny žalúdka – nádorové bunky začínajú zasahovať do vrstvy pod sliznicou a postupne postihujú už svalovú vrstvu žalúdka, postihnutá môže byť aj jedna alebo dve blízke lymfatické uzliny,
- 2. štádium rakoviny žalúdka – rakovina zasahuje do svalovej vrstvy žalúdka vo väčšej miere a preniká až do vonkajšej vrstvy žalúdočnej steny, postihnutých môže byť viac okolitých lymfatických uzlín,
- 3. štádium rakoviny žalúdka – zasiahnutá je vonkajšia vrstva žalúdka, nádorové bunky sa šíria do susedných brušných orgánov,
- 4. štádium rakoviny žalúdka – rakovina prenikla aj do vzdialenejších lymfatických uzlín, tvoria sa vzdialenejšie metastázy, napríklad v pečeni, pľúcach, mozgu.
Vznik rakoviny žalúdka – príčiny a rizikové faktory
Nádor v žalúdku spravidla predstavuje onkologické ochorenie, ktoré je multifaktoriálne. To znamená, že obvykle nie je možné stanoviť jednu hlavnú príčinu, ale je známych viacero vnútorných a vonkajších činiteľov, ktoré môžu podnecovať vznik nádoru.
Ako sme spomenuli vyššie, rolu vo vzniku rakoviny žalúdka môže zohrávať predchádzajúce chronické ochorenie daného orgánu. Významným rizikovým faktorom je infekcia baktériou Helicobacter pylori. Chronická bakteriálna infekcia spôsobuje v žalúdku chronický zápal (gastritída), ktorý poškodzuje žalúdočnú sliznicu a môže viesť aj k vzniku vredov. Ide o jednu z hlavných príčin karcinómu žalúdka.
Ďalšie rizikové faktory rakoviny žalúdka:
-
vyšší vek – ochorenie sa najčastejšie rozvíja medzi 40. až 65. rokom života, geneticky ovplyvnené nádory však môžu prepukať aj skôr,
- mužské pohlavie – rakovina žalúdka postihuje dvakrát častejšie mužov,
- predchádzajúce bakteriálne infekcie žalúdka,
- genetické faktory – napr. genetické ochorenia, ako Lynchov syndróm, adenomatózna polypóza,
- rodinná anamnéza – výskyt ochorenia u prvostupňového príbuzného,
- fajčenie,
- nadmerná konzumácia alkoholu,
- nezdravá strava – vysoký príjem soli, vysoký príjem nezdravých mastných jedál, údenín, mäsových konzerv, nízky príjem vlákniny, bielkovín, zeleniny a ovocia,
- obezita (najmä u mužov),
- kontakt s ionizačným žiarením,
- iné ochorenia – napr. perniciózna anémia.
Akými príznakmi rozpoznať rakovinu žalúdka?
Symptómy rakoviny žalúdka sa obvykle začínajú prejavovať až v neskorších štádiách ochorenia. Nulté a prvé štádium často prebiehajú bez viditeľných signálov. Keď sa začnú rakovinové bunky viac šíriť, spravidla nastupujú pomerne nenápadné symptómy, ktoré zahŕňajú prevažne tráviace ťažkosti.
Skoré príznaky rakoviny žalúdka bývajú nasledovné:
-
strata chuti do jedla, resp. slabšia chuť do jedla,
- nevoľnosti a nepríjemné pocity po jedle,
- pocity plnosti aj po malej porcii jedla,
- bolesť brucha vľavo pod rebrami,
- nafukovanie,
- niekedy pálenie záhy.
V neskorších štádiách sa pridávajú ďalšie ťažkosti, ako napríklad zvracanie (môže byť s prímesou krvi), krv v stolici, tmavá (až čierna) stolica, únava, celková slabosť, strata váhy, opuch brušnej dutiny (kvôli nahromadeniu tekutiny). Následkom dlhodobých krvných strát býva anémia.
Odporúčame: Prečo je pre kvalitný odpočinok nevyhnutný spánok v tme? TOTO spôsobuje nedostatočná tma!
Metódy diagnostiky rakoviny žalúdka:
- fyzikálne vyšetrenie – lekár v prvom rade sleduje výskyt klinických príznakov, vyšetrí brušnú oblasť aj blízke lymfatické uzliny palpačne a poklepom, odoberie rodinnú anamnézu, podľa potreby nariadi ďalšie vyšetrenia (napr. na gastroenterológii),
- gastroskopia – základné vyšetrenie, ktoré môže pomôcť odhaliť rakovinu, lekár zavádza do žalúdka endoskop s kamerou cez ústnu dutinu, pričom si môže priamo prehliadnuť sliznicu žalúdka,
- biopsia – ide o odobratie vzorky podozrivého tkaniva na laboratórne vyšetrenie, ktoré môže potvrdiť alebo vyvrátiť výskyt nádorových buniek, úkon sa obvykle prevádza počas gastrokopie,
- ultrasonografia – na zobrazenie orgánov v brušnej dutine,
- iné zobrazovacie metódy – niekedy sa prevádza aj CT, MRI či kontrastné röntgenové vyšetrenie žalúdka s cieľom zobraziť nádor v žalúdku a odhaliť prípadne metastázy,
- diagnostická laparoskopia – cez malý rez v oblasti brucha sa zavádza do brušnej dutiny laparoskop, ktorý slúži na vyšetrenie aj operáciu orgánov, môže slúžiť aj na odobratie vzorky,
- krvné testy, vyšetrenie stolice.
Ako sa lieči karcinóm žalúdka?
Liečba tohto onkologického ochorenia závisí od mnohých faktorov, ako je štádium ochorenia, druh nádoru, celkový zdravotný stav pacienta a ďalších. Najlepšie liečiteľné sú spravidla prvotné štádia ochorenia, ak sa nádor ešte nerozšíril do okolitých tkanív a orgánov. Liečba môže zahŕňať nasledujúce metódy:
- čiastočná gastrektómia – predstavuje odstránenie časti žalúdka, takýto chirurgický zákrok je možný len v skorších štádiách, ak nie je nádor nadmerne veľký a rakovinovými bunkami nie je zasiahnutá značná časť žalúdka,
- úplná gastrektómia – ide o odstránenie celého žalúdka, ak je žalúdok postihnutý vo veľkej miere, obvykle je potrebné jeho úplné odstránenie, ak sa odstráni žalúdok, obvykle sa pahýl pažeráku spája priamo s tenkým črevom,
- chirurgický zákrok na odstránenie ďalších napadnutých orgánov a metastáz – vzhľadom k zdravotnému stavu konkrétneho pacienta môže byť potrebné odstránenie pankreasu, sleziny, okolitých lymfatických uzlín,
- systémové metódy liečby – chemoterapia, rádioterapia, imunoterapia.
Prevencia rakoviny žalúdka
Stopercentná ochrana pre vznikom rakoviny žalúdka prakticky neexistuje. Avšak, to neznamená, že prevencia nemá význam. Riziko karcinómu žalúdka možno znížiť najmä eliminovaním faktorov, ktoré riziko rakoviny žalúdka zvyšujú.
To znamená, že prevencia nádorov žalúdka zahŕňa:
-
nefajčenie,
- zníženie množstva príjmu alkoholu,
- obmedzenie pokrmov s vysokým obsahom soli a nitrátov (údeniny, mäsové konzervy),
- zvýšenie príjmu čerstvého ovocia a zeleniny,
- dostatočný príjem bielkovín, vlákniny, vitamínu C, selénu, ale aj ďalších vitamínov a minerálov,
- dostatok pohybovej aktivity,
- udržiavanie telesnej hmotnosti v norme,
- dôslednú antibiotickú liečbu vzniknutej infekcie baktériou H. pylori,
- dôslednú liečbu žalúdočných vredov.
