Máte naplánované neurologické vyšetrenie? Zistite, čo vás pri ňom môže čakať

Potrebu návštevy lekára by sme nikdy nemali podceňovať. Aj v prípade, ak zvonka nepociťujeme žiadne konkrétne zdravotné problémy, by sme ordináciu niektorých lekárov mali pravidelne navštíviť minimálne za účelom preventívneho vyšetrenia. Preventívne prehliadky totiž môžu neraz odhaliť problém, ktorý je len v počiatku a pacient o ňom ešte nevie. 

V prípade, že nás už nejaké zdravotné ťažkosti trápia, mala by byť návšteva lekára samozrejmosťou. Podľa charakteru symptómov môže všeobecný lekár odporučiť rôzne druhy vyšetrení u konkrétnych špecialistov. Napríklad pri dlhodobým tráviacich problémoch býva bežnou praxou prevedenie gastroskopie alebo kolonoskopie, pri ktorých si lekár špeciálnym prístrojom prehliadne vnútro tráviaceho traktu. 

Pri iných ťažkostiach všeobecný lekár zase smeruje pacienta na endokrinológiu, alergológiu, hematológiu, kardiológiu a podobne. V niektorých prípadoch býva potrebné napríklad aj vyšetrenie u neurológa. Aké diagnózy možno odhaliť pri neurologickom vyšetrení a ako prebieha?

Odporúčame: ​Kortikoidy – čo o nich treba vedieť? Kedy sa užívajú a aké môžu mať vedľajšie účinky?

Neurológia predstavuje medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou, ako aj prevenciou ochorení centrálneho aj periférneho nervového systému. Neurológ, špecialista v odbore neurológie, sa zaoberá chorobami nervového systému, ktoré sú spojené napríklad s poruchami hybnosti a citlivosti a poruchou funkcií zmyslových či vnútorných orgánov.

Predmetom neurológie sú aj niektoré funkčné poruchy centrálnej nervovej sústavy, prípadne aj ochorenia svalov a žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré sú sprevádzané nervovými príznakmi. Je potrebné zmieniť, že neurológia sa nezaoberá duševnými ochoreniami, respektíve chorobami sprevádzanými poruchou psychických funkcií – tieto zdravotné problémy sú predmetom psychiatrie.

V praxi sa možno stretnúť s rôznymi špecializovanými pracoviskami spadajúcimi pod neurologické ambulancie. Ide napríklad o detskú neurológiu, geriatrickú neurológiu (zameraná na starších pacientov), neuroonkológiu (zaoberá sa nádorovými ochoreniami nervového systému) a iné. 

Neurológia sa zaoberá skúmaním širokého spektra patologických príznakov, pri ktorých sa predpokladá súvislosť s nervovým systémom. Neurologické vyšetrenie obvykle odporúča všeobecný lekár a pacient k vyšetreniu u daného špecialistu potrebuje výmenný lístok, teda písomné odporúčanie od všeobecného lekára. Mnohé neurologické ambulancie však ponúkajú aj vyšetrenia na žiadosť samotného pacienta. V tomto prípade si pacient spravidla platí vyšetrenie sám a nepotrebuje naň výmenný lístok. 

Prvým zdravotným problémom, ktorý človeka často privedie k neurológovi, sú bolesti neznámeho pôvodu, vrátane bolesti chrbtice alebo hlavy. Za bolesťou pohybového aparátu sa môže skrývať ortopedický či reumatologický problém, za bolesťami hlavy a migrénami zase mnohé iné príčiny (napr. cievny problém). Ak sa však nenájdu iné príčiny spomenutých ťažkostí, je potrebné predpokladať, že môže ísť aj o neurologický problém. 

Indikáciou k neurologickému vyšetreniu bývajú napríklad aj tieto zdravotné problémy:

• časté bolesti hlavy a opakujúce sa migrény,

• bolesti hlavy sprevádzané svetloplachosťou, zvracaním, stuhnutosťou šije,
• opakujúce sa bolesti chrbta,
• poruchy hybnosti,
• záchvatové stavy (vrátane epileptického záchvatu),
• kŕče v svaloch,
• tiky,
• dlhodobé problémy so spánkom,
• poruchy pamäte,
• hluk v ušiach,
• zhoršenie zmyslov (sluchu, čuchu),
• závraty,
• ochrnutia tvárového nervu,
• tras nôh a rúk, 
• úrazy hlavy a chrbtice,
• stav po mŕtvici.

V neurologickej ambulancii sa možno stretnúť s obrovským množstvom neurologických diagnóz. Kým niektoré sú pomerne časté, ako napríklad spomínaná migréna, iné sú veľmi zriedkavé. Čím zriedkavejšie a menej časté je určité ochorenie nervového systému, tým komplikovanejšia môže byť jeho diagnostika. 

S neurológom sa stretávajú napríklad diabetici. Medzi komplikácie dlhodobej cukrovky, najmä neliečenej alebo zle liečenej, patria aj závažné problémy nervového pôvodu. Ide napríklad o diabetickú neuropatiu, čo je chronické a nezápalové ochorenie nervového systému spôsobené dlhodobo zvýšenou glykémiou. 

Neurológia sa zaoberá aj nasledujúcimi diagnózami:

• epilepsia a iné záchvatové stavy,

• syndróm karpálneho tunelu,
• skleróza multiplex,
• rôzne formy demencie,
• Alzheimerova choroba,
• Parkinsonova choroba a iné degeneratívne ochorenia mozgu, 
• nádorové ochorenia nervového systému, 
• syndróm nepokojných nôh,
• zápalové ochorenia nervového systému (napr. encefalitída, meningitída),
• poruchy spánku (napr. narkolepsia),
• rôzne mononeuropatie a polyneuropatie (nielen diabetické, ale aj zápalové, infekčné, toxické, autoimúnne, dedičné a iné),
• autizmus, 
• tinitus.

Odporúčame: Zápal sedacieho nervu: Ako uvoľniť bolesť pri ischiase?

Pri neurologickom vyšetrení sa overuje stav centrálneho nervového systému a periférnych nervov za pomoci rôznych vyšetrovacích metód s cieľom odhaliť alebo vylúčiť neurologické ochorenie. Základom pri lekárskom vyšetrení a diagnostike zdravotných problémov je v prvom rade odobratie anamnézy, a to prakticky v ktorejkoľvek ambulancii. Anamnéza predstavuje súbor informácií o zdravotnom stave pacienta v minulosti. Anamnéza sa odoberá počas rozhovoru s pacientom a lekár pri ňom môže získať informácie o:

• aktuálnych zdravotných ťažkostiach pacienta (kedy vznikli, aký majú charakter),
• aktuálne liečených ochoreniach a užívaných liekoch,
• prekonaných úrazoch a operáciách,
• cestovaní do zahraničných krajín (v ktorých je napr. zvýšený výskyt infekčných ochorení) – cestovateľská anamnéza,
• možnom kontakte s chorým – epidemiologická anamnéza,
• zdravotných ťažkostiach v minulosti (od narodenia),
• zdravotnom stave pokrvných príbuzných – rodinná anamnéza,
• sociálnych a pracovných pomeroch – sociálna a pracovná anamnéza.

Dôkladné a komplexné odobratie anamnézy v mnohých prípadoch lekára výrazne posunie k odhaleniu a stanoveniu diagnózy, prípadne môže výrazne zúžiť rozsah možných ochorení.

Súčasťou neurologického vyšetrenia je aj fyzikálne vyšetrenie, ktoré spolu s odobratím anamnézy predstavuje základný predpoklad stanovenia správnej diagnózy (prakticky v ktoromkoľvek medicínskom odbore). Tieto dve diagnostické metódy sú v mnohých prípadoch postačujúce a pomáhajú predchádzať zbytočným vyšetreniam. Fyzikálne vyšetrenie je v podstate vyšetrenie pacienta zmyslami lekára. Lekár pacienta vyšetruje pohľadom, pohmatom, poklepom či posluchom.

Vo všeobecnosti sa pri ňom posudzuje vedomie pacienta, výška, hmotnosť, výživa, schopnosť pohybu, reč a mnohé ďalšie parametre. Pri fyzikálnom vyšetrení v neurologickej ambulancii špecialista vizuálne hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýlok od normálneho stavu lokalizuje pravdepodobné miesto poškodenia. 

Neurológ využíva rôzne jednoduché nástroje, napríklad neurologické kladivko či vatové štetčeky, ktorými testuje (poklepkávaním alebo dotykom) šľachové reflexy aj motorické a senzitívne nervy. Pacient môže byť počas vyšetrenia požiadaný lekárom napríklad o kladenie ukazováka na nos, predpaženie, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, vyplazenie jazyka a podobne. Počas vyšetrenia si neurológ všíma napríklad:

• držanie tela,
• postoj (napr. postoj s nakláňaním sa),
• chôdzu,
• výraz tváre,
• orientáciu v čase a priestore,
• schopnosť regulovať svalové napätie,
• bolestivosť výbežkov stavcov na tlak,
• zakrivenie chrbtice,
• obmedzenia hybnosti,
• pohyblivosť a symetriu krku,
• meningeálne príznaky (napr. súvisiace so šijou),
• tvar lebky a veľkosť hlavy,
• vzhľad kože,
• funkcie hlavových a tvárových nervov a mnohé iné.

V niektorých prípadoch odobratie anamnézy a fyzikálne vyšetrenie nestačí na stanovenie diagnózy pacienta. V rámci neurologického vyšetrenia sa uplatňujú ešte ďalšie vyšetrovacie metódy. Ide v prvom rade o laboratórne vyšetrenia, čiže vyšetrenia biologickej vzorky z tela. Potrebná môže byť napríklad lumbálna punkcia, pri ktorej sa odoberie mozgomiešny mok (odber likvoru) na vyšetrenie. 

Taktiež sa používajú rôzne zobrazovacie metódy, počnúc klasickými zobrazovacími vyšetreniami, ako je röntgenové vyšetrenie, magnetická rezonancia, počítačová tomografia alebo ultrasonografia. Okrem toho sa vykonávajú aj špeciálne vyšetrenia typické hlavne pre odbor neurológie. Ide napríklad o tieto vyšetrovacie metódy:

• elektroencefalografia EEG – na snímanie elektrickej aktivity mozgu pomocou elektród,
• elekromyografia EMG – na zachytenie elektrickej aktivity svalov a nervov riadiacich činnosť svalov, tiež na overenie stavu svalov a správneho nervového zásobenia, čiže inervácie,
• polysomnografia – na monitorovanie aktivity počas spánkových cyklov a vyšetrenie spánku pacienta,
• vyšetrenie evokovaných potenciálov – na vyšetrenie rýchlosti vedenia informácií v mozgu.

Odporúčame: ​Nádcha v tehotenstve – na vine nemusia byť len vírusy. Aké sú príčiny a možnosti liečby?