Pri diagnostike rôznorodých ochorení lekári využívajú viaceré vyšetrovacie metódy, neinvazívne aj invazívne. Tými snáď úplne najbežnejšími sú krvné testy. Z našej krvi sa dá toho zistiť omnoho viac, ako by sme čakali, a to vrátane hladín minerálov, cholesterolu i hormónov. Súčasná medicína však pozná mnohé ďalšie a taktiež zložitejšie diagnostické metódy.
Jednou z nich je napríklad počítačová tomografia, ktorá využíva röntgenové žiarenie. Ďalšou je magnetická rezonancia, čo je veľmi moderná metóda využívajúca silné magnetické pole a rádiofrekvenčné vlny. Spomenúť môžeme kolonoskopiu, EKG, ultrasonografiu, spirometriu a mnohé ďalšie.
Každá z nich predstavuje pre lekára nenahraditeľnú pomoc. V ktorých prípadoch môže byť nápomocná takzvaná lumbálna punkcia? Kedy potrebujem lumbálnu punkciu? Ako prebieha lumbálna punkcia? A môže mať nežiaduce účinky?
Čo je lumbálna punkcia?
Lumbálna punkcia predstavuje invazívnu vyšetrovaciu metódu, ktorá môže mať diagnostický účel aj terapeutický, resp. liečebný účel. Pojmom punkcia pritom označujeme proces nabodnutia telovej dutiny dutou ihlou, pojem lumbálny poukazuje na miesto vpichu, a to driekovú časť chrbtice. Lumbálna punkcia teda predstavuje zákrok, pri ktorom sa medzi stavce v driekovej oblasti vsúva ihla s cieľom odobrať likvor, respektíve mozgovomiechový mok, prípadne s iným cieľom (terapeutickým).
Likvor je číra bezfarebná tekutina, ktorá má viacero funkcií, napríklad mozog a miechu chráni pred otrasmi pri nárazoch. Vzorka mozgovomiechového moku odobratého lumbálnou punkciou je následne podrobená ďalším vyšetreniam. Odber a vyšetrenie vzhľadu a zloženia likvoru patrí k základným vyšetreniam neurologickej diagnostiky.
Odporúčame: Syndróm bieleho plášťa – ako sa môže prejaviť chorobný strach z lekárov?
Kedy sa robí vyšetrenie mozgovomiešneho moku?
Vyšetrenie likvoru sa uplatňuje pri diagnostike rôznorodých zdravotných problémov. Zmeny vo farbe či chemickom zložení tejto dôležitej tekutiny môžu lekárovi priblížiť rôzne prebiehajúce procesy v centrálnom nervovom systéme (CNS) a následne mu pomôcť diagnostikovať alebo spresniť viacero chorôb a zdravotných problémov, často práve ochorenia CNS, ale aj mnohé infekcie.
Lumbálna punkcia a vyšetrenie likvoru sa nevyužívajú len pri diagnostike v neurológii, ale aj úrazovej chirurgii, neonatológii, pediatrii či infektológii. Môžu pomôcť pri diagnostike nasledujúcich chorobných stavov:
zápalové ochorenia CNS (napr. kliešťová encefalitída alebo meningitída),
nádorové ochorenia (napr. nádory chrbtice a miechy),
subarachnoidálne krvácanie,
infekčné choroby, ako lymská borelióza či toxoplazmóza,
degeneratívne ochorenia CNS (napr. ALS , Parkinsonova choroba, skleróza multiplex),
likvorea (výtok mozgovomiechového moku nosom alebo uchom pri zlomeninách lebečnej spodiny),
meranie tlaku likvoru (napr. pri hydrocefale).
Ako sme však spomenuli už vyššie, výkon lumbálnej punkcie neslúži len na diagnostické účely. Účel lumbálnej punkcie môže byť aj terapeutický. Okrem odberu likvoru sa uplatňuje aj v týchto prípadoch:
podanie anestetika na znecitlivenie spodnej časti tela (napr. epidurálna anestézia pri pôrode),
podanie cytostatík na zastavenie rastu alebo ničenie nádorového tkaniva (aplikácia chemoterapie pri nádorovom ochorení centrálnej nervovej sústavy),
podanie iných liekov, napr. aplikácia antibiotickej liečby,
zníženie intrakraniálneho tlaku.
Ako prebieha zákrok lumbálnej punkcie
Lumbálna punkcia sa môže javiť ako nebezpečné a veľmi nepríjemné vyšetrenie, keďže pri ňom lekár vsúva ihlu do oblasti chrbtice. Toto vyšetrenie je však bezpečné a pri správnom prevedení bezbolestné. Netrvá dlho, približne 30 minút. Pred vyšetrením nie je spravidla potrebná špeciálna príprava. Lekár by mal poznať hlavne kompletnú anamnézu pacienta, vrátanie liekov, ktoré užíva či alergií. Pacient by mal byť zároveň dostatočne informovaný o celom priebehu vyšetrenia.
Pri lumbálnej punkcii lekár, najčastejšie neurológ, vsúva dlhú tenkú dutú ihlu do driekovej časti chrbtice, a to zvyčajne medzi 3. a 4. alebo 4. a 5. driekový stavec. Pred vpichom môže dané miesto znecitlivieť. Počas vyšetrenia pacient leží na boku s kolenami pritiahnutými k hrudi alebo sedí s čo najviac dopredu prehnutým chrbtom. Ihlou je následne odobraných asi 10 ml mozgovomiechového moku, ten pomaly kvapká von cez dutú ihlu do sterilnej skúmavky.
Lekár ihneď hodnotí farbu a vzhľad likvoru, zaznamenáva tlak, pod ktorým vyteká. Ďalšie informácie sú už získané laboratórnymi vyšetreniami (mikrobiologické vyšetrenie likvoru). Niektoré výsledky z vyšetrenia sú dostupné do hodiny, na iné je potrebné počkať pár dní. Na základe výsledkov následne lekár určí ďalší postup liečby.
Opatrenia po vyšetrení
Aj po vyšetrení je dôležité riadiť sa pokynmi lekára. Pacient musí po absolvovaní lumbálnej punkcie niekoľko hodín ležať na lôžku vo vodorovnej polohe bez podloženej hlavy. Veľmi dôležité je počas prvých 24 hodín dostatočne dodržiavať pitný režim, kým si telo odobraný likvor v dostatočnom množstve nahradí. Odporúča sa tiež nešoférovať a neobsluhovať stroje, tiež sa vyhýbať nadmernej fyzickej aktivite. Ak sa neobjavia žiadne komplikácie, podľa nariadení lekára môže ísť pacient domov.
Odporúčame: EKG holter – ako funguje mimoambulantné monitorovanie EKG?
Kontraindikácie lumbálnej punkcie
Lumbálna punkcia sa využíva pri diagnostike prakticky vo všetkých vekových kategóriách, veľmi často aj u detí. Známych je však niekoľko úplných alebo čiastočných kontraindikácií, pri ktorých nie je možné lumbálnu punkciu ako diagnostickú metódu využiť. Za absolútnu kontraindikáciu je obvykle považovaný veľký stupeň intrakraniálnej hypertenzie (vysoký tlak okolo mozgu).
Lumbálnu punkciu môžu ďalej do určitej miery znemožniť alebo obmedziť napríklad infekčné zmeny na koži v mieste vpichu, tiež podkožné alebo kostné infekčné i zápalové procesy v danej oblasti, poruchy koagulácie, edém predĺženej miechy a ďalšie chorobné stavy. O vhodnosti lumbálnej punkcie vždy rozhodne lekár.
Lumbálna punkcia a komplikácie
Môže mať lumbálna punkcia nežiadúce účinky? Hoci lumbálna punkcia predstavuje invazívnu vyšetrovaciu metódu, keďže pri nej dochádza k narušeniu tkaniva a prieniku vyšetrovacích nástrojov do organizmu, zároveň je všeobecne považovaná za veľmi bezpečnú. Často sa s lumbálnou punkciou spája strach pacienta z ochrnutia. Odber likvoru sa však uskutočňuje v mieste, kam už miecha nezasahuje, preto je riziko ochrnutia prakticky nulové.
Riziko poškodenia miechy a následného ochrnutia by mohlo byť prítomné len v prípadoch, ak by bola ihla zavedená príliš vysoko a narazila by na miechu, alebo pri správnom zavedení miechy u jedincov s dlhšou miechou. To sú však veľmi zriedkavé prípady. K bežným komplikáciám po lumbálnej punkcii patrí menšie krvácanie z miesta vpichu, prípadne mierna bolesť alebo opuch v danom mieste.
V niektorých prípadoch sa môže objaviť takzvaný postpunkčný syndróm, ktorý sa prejavuje bolesťami hlavy pri vertikálnej polohe, nevoľnosťou, závratmi a zvracaním. Postpunkčný syndróm ustupuje spravidla do pár dní, niekedy do jedného týždňa. Pre rýchle zotavenie je dôležitý spomínaný pitný režim a oddych. O všetkých rizikách spájajúcich sa s lumbálnou punkciou vás však dostatočne informuje váš lekár.
Odporúčame: Prečo mať doma manganistan draselný? Tu je 7 tipov na jeho použitie!
Článok aktualizovaný 12.6.2024
Aktualizovaný článok: 12.06.2024