Únava, nervozita, zmeny hmotnosti či výkyvy nálad – aj takéto nenápadné prejavy môže mať porucha štítnej žľazy. Tento malý orgán v krku riadi množstvo životne dôležitých procesov v tele, a keď nefunguje správne, prejaví sa to takmer na každej úrovni. Mnoho ľudí o jej problémoch ani netuší, kým im nevykonajú krvný test alebo ultrazvuk.
Ak máte podozrenie, že niečo nie je v poriadku, alebo vás k vyšetreniu vedie rodinná anamnéza, článok vám pomôže zorientovať sa v možnostiach. Zistíte, aké sú príznaky, ako prebieha diagnostika a čo presne môžu ukázať výsledky testov. Porozumieť štítnej žľaze znamená porozumieť vlastnému telu.
Čo je štítna žľaza a akú úlohu zohráva v tele?
Štítna žľaza je malý orgán v tvare motýľa, ktorý sa nachádza v prednej časti krku, pod hrtanom. Napriek svojej veľkosti zohráva v ľudskom tele mimoriadne dôležitú úlohu – produkuje hormóny (najmä T3 – trijódtyronín a T4 – tyroxín), ktoré ovplyvňujú prakticky všetky orgány a systémy. Riadi metabolizmus, tep srdca, telesnú teplotu, energetickú rovnováhu a dokonca aj psychickú pohodu.
Hladina týchto hormónov je regulovaná prostredníctvom TSH – tyreotropného hormónu z hypofýzy. Ak je ich málo alebo veľa, môžu sa v tele objaviť rôzne zdravotné ťažkosti. Poruchy štítnej žľazy patria medzi najčastejšie endokrinné ochorenia a postihujú častejšie ženy než mužov. Dôležité preto je, aby sme ich dokázali včas rozoznať a diagnostikovať.
Najčastejšie príznaky porúch štítnej žľazy
Poruchy štítnej žľazy môžu mať veľmi rôznorodé prejavy a často sa zamieňajú s inými zdravotnými problémami. Niekedy ide len o jemné zmeny v nálade či únave, inokedy o výrazné telesné prejavy ako kolísanie hmotnosti či poruchy srdcového rytmu. Najčastejšie sa objavujú príznaky spojené so spomalenou činnosťou žľazy (hypotyreóza) alebo naopak zrýchlenou činnosťou (hypertyreóza).
Medzi najbežnejšie príznaky patrí:
chronická únava alebo nervozita,
zvýšená zimomravosť alebo nadmerné potenie,
priberanie alebo chudnutie bez zjavnej príčiny,
výkyvy nálad, podráždenosť, depresia,
problémy so sústredením a zábudlivosť,
vypadávanie vlasov, suchá koža, lámavé nechty,
nepravidelná alebo bolestivá menštruácia,
zmeny v srdcovej frekvencii (znížený alebo zrýchlený pulz),
pocit hrčky v krku alebo zväčšenie oblasti štítnej žľazy.
Indikácie k vyšetreniu štítnej žľazy
Vyšetrenie štítnej žľazy sa odporúča vždy, keď sa objavia príznaky naznačujúce jej poruchu, no tiež ako preventívne vyšetrenie u osôb so zvýšeným rizikom. Ide najmä o ženy po 35. roku života, ľudí so zmenami telesnej hmotnosti bez zjavnej príčiny alebo pacientov s autoimunitnými ochoreniami. Čím skôr sa prípadná porucha odhalí, tým lepšie sa dá liečiť alebo kontrolovať.
Vyšetrenie štítnej žľazy by ste mali absolvovať, ak máte:
opakované príznaky únavy, výkyvy hmotnosti alebo zmeny nálad,
podozrenie na hormonálnu nerovnováhu,
nepravidelný menštruačný cyklus alebo problémy s otehotnením,
rodinnú anamnézu porúch štítnej žľazy alebo autoimunitných ochorení,
viditeľné zväčšenie krku alebo uzly v oblasti štítnej žľazy,
diagnostikovanú celiakiu, vitiligo, diabetes 1. typu či iné autoimunitné ochorenie,
problémy so srdcovým rytmom alebo krvným tlakom bez inej príčiny.
Možnosti vyšetrenia štítnej žľazy
Vyšetrenie štítnej žľazy môže mať niekoľko podôb – od jednoduchého odberu krvi až po zobrazovacie a funkčné testy. Lekár sa zvyčajne rozhoduje podľa príznakov pacienta, anamnézy a výsledkov základných testov. Hoci najčastejšie ide o laboratórne testy hormónov, dôležitú úlohu zohráva aj ultrazvuk, prípadne ďalšie metódy, ak je podozrenie na vážnejšie ochorenie alebo nález.
Depositphotos
Palpačné vyšetrenie štítnej žľazy
Palpačné vyšetrenie štítnej žľazy je jednoduchá, no dôležitá súčasť klinického vyšetrenia, ktorú vykonáva lekár už pri prvotnom kontakte s pacientom. Spočíva v jemnom prehmataní prednej časti krku, kde sa štítna žľaza nachádza – teda tesne pod ohryzkom.
Lekár sleduje, či je žľaza zväčšená, prítomnosť hrčiek, jej symetriu, konzistenciu, citlivosť či pohyblivosť pri prehĺtaní. Hoci ide o orientačné vyšetrenie, môže naznačiť prítomnosť strumy, uzlov či zápalu a určiť, či sú potrebné ďalšie vyšetrenia ako ultrazvuk alebo krvné testy.
Krvný odber a testy na TSH, T3, T4, protilátky
Najzákladnejším a najčastejšie používaným spôsobom diagnostiky porúch štítnej žľazy je odber krvi. Skúmajú sa hladiny TSH (tyreotropný hormón), T3 (trijódtyronín) a T4 (tyroxín) – tieto hodnoty napovedia, či štítna žľaza pracuje príliš málo (hypotyreóza), alebo naopak príliš veľa (hypertyreóza). Vyhodnocuje sa aj rovnováha medzi hormónmi a reakcia hypofýzy, ktorá štítnu žľazu reguluje.
V prípade podozrenia na autoimunitné ochorenia (napr. Hashimotova tyreoiditída alebo Graves-Basedowova choroba) sa dopĺňajú testy na protilátky – najčastejšie anti-TPO, anti-Tg alebo TRAb. Ich prítomnosť naznačuje, že imunitný systém napáda vlastné tkanivá, čo môže ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy. Krvné testy sú rýchle, neinvazívne a poskytujú veľké množstvo informácií.
Ultrazvuk štítnej žľazy
Ultrasonografia štítnej žľazy je veľmi dôležitou súčasťou vyšetrenia – najmä ak sa pri pohmate nahmatá zväčšenie, uzlík či hrčka. Pomocou ultrazvuku lekár zistí veľkosť žľazy, štruktúru tkaniva a prítomnosť cýst, uzlín alebo ložísk. Je to nebolestivá, rýchla a spoľahlivá metóda, ktorá sa často robí aj preventívne, najmä u žien po 35. roku života.
Na základe ultrazvuku sa môže rozhodnúť o ďalšom postupe – napríklad sledovaní uzla, biopsii alebo doplňujúcich testoch. Ultrazvuk pomáha odlíšiť benígne (nezhubné) útvary od podozrivých, ktoré si vyžadujú ďalšie vyšetrenie.
Iné možnosti vyšetrenia štítnej žľazy
V prípade nejasných nálezov alebo podozrenia na nádor môže byť potrebná aspiračná biopsia tenkou ihlou (FNAB), ktorou sa odoberie vzorka tkaniva z uzla na cytologickú analýzu. Tento zákrok je rýchly a väčšinou dobre tolerovaný. Používa sa najmä vtedy, ak má uzol podozrivý vzhľad na ultrazvuku alebo rýchlo rastie.
Ďalšou špecializovanou metódou je scintigrafia štítnej žľazy, ktorá sa vykonáva na nukleárnej medicíne po podaní rádioaktívnej látky. Ukáže, ako štítna žľaza pracuje v jednotlivých častiach (tzv. teplé, chladné a horúce uzly) a pomáha pri rozhodovaní o liečbe – najmä pri hypertyreóze. Scintigrafia sa dnes robí menej často, ale stále má svoje opodstatnenie.
- MRI alebo CT pri veľkých strumách alebo podozrení na šírenie do okolia: Nie je to rutinné vyšetrenie, ale môže byť súčasťou diagnostiky, ak sa uzol šíri za hrudnú kosť (retrosterne), utláča priedušnicu alebo pažerák.
- Genetické testovanie pri familiárnych formách rakoviny štítnej žľazy: Pomáha odhaliť dedičné mutácie (napr. RET gén) a určiť riziko rakoviny najmä u príbuzných.
- Dopplerovská ultrasonografia štítnej žľazy: Umožňuje zhodnotiť prekrvenie uzlov a pomáha rozlíšiť medzi nezhubnými a podozrivými ložiskami.
- Funkčné testy štítnej žľazy – TRH stimulácia: Skúma reakciu hypofýzy a štítnej žľazy na podanie TRH hormónu, najmä pri podozrení na centrálne poruchy.
Čo znamenajú výsledky krvných testov na štítnu žľazu?
Výsledky ukazujú, či štítna žľaza funguje správne – teda či tvorí hormóny v rovnováhe. Lekári najčastejšie sledujú hladiny TSH, T3, T4 a prípadne protilátky. Podľa ich kombinácie sa dá zistiť, či štítna žľaza pracuje normálne, príliš pomaly (hypotyreóza) alebo príliš rýchlo (hypertyreóza).
Vysoké TSH, nízke T4/T3 → štítna žľaza je spomalená (hypotyreóza)
Nízke TSH, vysoké T4/T3 → štítna žľaza je zrýchlená (hypertyreóza)
Normálne T3/T4, ale TSH mimo normy → môže ísť o počiatočné (subklinické) štádium poruchy
Pozitívne protilátky (anti-TPO, anti-Tg, TRAb) → pravdepodobne ide o autoimunitné ochorenie štítnej žľazy
Veľmi nízke hodnoty všetkých hormónov → môže naznačovať problém s hypofýzou, ktorá riadi štítnu žľazu
Výsledky z ultrazvuku štítnej žľazy
Výsledky ultrazvuku štítnej žľazy pomáhajú lekárom zhodnotiť veľkosť, tvar aj štruktúru žľazy. Môžu odhaliť, či je štítna žľaza zväčšená (tzv. struma), či sú v nej prítomné uzly, cysty alebo zmeny v echogenite tkaniva. Tieto nálezy nemusia automaticky znamenať ochorenie, ale môžu byť podnetom na ďalšie sledovanie alebo doplňujúce vyšetrenia.
Lekár vo výsledku ultrazvuku popíše, kde sa uzly nachádzajú, aké sú veľké, či sú pevné, tekutinové alebo zmiešané. Tiež sleduje, či majú nepravidelné okraje, prítomnosť prekrvenia alebo kalcifikácií – tieto znaky môžu naznačovať, či ide o nezhubný alebo podozrivý nález. Ak sa objavia nejednoznačné zmeny, nasleduje odporúčanie na odber vzorky tenkou ihlou (biopsiu) alebo pravidelné kontrolné merania.
Samovyšetrenie štítnej žľazy
Samovyšetrenie štítnej žľazy je jednoduchý spôsob, ako si doma všimnúť možné zmeny v oblasti krku. Postavte sa pred zrkadlo, jemne zakloňte hlavu dozadu a pomaly prehltnite vodu – sledujte, či sa v oblasti medzi ohryzkom a kľúčnymi kosťami nezjaví neobvyklý výbežok, hrčka alebo asymetria.
Pri nahmatávaní jemne prejdite prstami po prednej časti krku – ak pocítite tvrdý útvar, citlivosť, nepravidelnosť alebo opuch, je vhodné navštíviť lekára. Samovyšetrenie nenahrádza odborné vyšetrenie, ale môže slúžiť ako prvý krok k odhaleniu problému ešte pred tým, než sa objavia viditeľné príznaky.
Malá žľaza, veľký vplyv
Štítna žľaza síce zaberá len malý priestor v oblasti krku, no jej vplyv na zdravie je obrovský. Riadi metabolizmus, ovplyvňuje energiu, náladu, telesnú teplotu aj činnosť srdca. Preto je dôležité nepodceňovať varovné príznaky a pravidelne sledovať jej funkciu, najmä ak máte rodinnú predispozíciu alebo sa objavia nepríjemné symptómy.
Včasné vyšetrenie môže odhaliť problémy ešte skôr, než sa rozvinú do vážnych ochorení – a v mnohých prípadoch stačí malý zásah na to, aby ste sa opäť cítili dobre.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
