Tuberkulóza predstavuje závažné ochorenie, ktoré bolo ešte v prvej polovici 20. storočia, respektíve pred objavením antibiotík, nevyliečiteľné a často sa končilo smrťou. Dnes už sa tejto chorobe taký veľký význam nepripisuje. Napríklad aj na Slovensku je očkovanie proti nemu už len odporúčané niektorým rizikovým skupinám a nie je radené medzi povinné očkovania.
Čo všetko je však dobré o tuberkulóze vedieť? Čo chorobu spôsobuje a ako sa patogén prenáša? Aké sú charakteristické príznaky? A komu sa odporúča vakcinácia?
Čo je tuberkulóza a čo ju spôsobuje?
Tuberkulóza (TBC), ľudovo suchoty, je závažné infekčné ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktorým sa zaoberá medicínsky odbor zvaný ftizeológia. Pôvodcom tuberkulózy je baktéria Mycobacterium tuberculosis, prezývaná aj Kochov bacil.
Tento patogén ako pôvodcu tuberkulózy objavil nemecký lekár Robert Koch v roku 1882, za čo získal aj Nobelovu cenu. Mycobacterium tuberculosis je tyčinkový aeróbny mikroorganizmus, ktorý k životu potrebuje veľké množstvo kyslíka. Napáda primárne dýchaciu sústavu cicavcov.
Až 90 % všetkých prípadov tuberkulózy tvorí pľúcna forma. Tuberkulóza však môže postihnúť rôzne tkanivá a orgány, napríklad kosti alebo obličky. Táto choroba je celosvetovo rozšírená, no vo vyššej miere sa šíri najmä v krajinách s nižšou hygienickou, sociálnou alebo ekonomickou úrovňou. Vyspelé krajiny naopak patria medzi územia s nižším výskytom, kde ochorenie postihuje hlavne určité skupiny obyvateľstva.
Latentná tuberkulóza vs. aktívna tuberkulóza
Na základe priebehu ochorenia rozoznávame dve základné formy choroby, a to latentnú TBC a aktívnu alebo otvorenú TBC.
Latentná tuberkulóza – v tele je rast baktérií zastavený, baktérie sú neaktívne a nespôsobujú ťažkosti. Jedinec je tak neinfekčný. Liečba je však potrebná, pretože za určitých okolností môže táto forma prejsť do aktívnej TBC.
Aktívna tuberkulóza – baktérie sa v tele množia, šíria, napádajú tkanivá a spôsobujú ťažkosti. Jedinec je v tomto prípade infekčný a môže ochorenie roznášať ďalej. Neliečenie tejto formy vedie vo vysokom percente prípadov k úmrtiu pacienta.
Tuberkulóza a jej prenos
Zdrojom nákazy je predovšetkým chorý jedinec s aktívnou formou tuberkulózy. Avšak tuberkulóza postihuje aj iné cicavce, preto je možný aj prenos od zvierat. Napríklad v minulosti neraz dochádzalo k nákaze pitím kontaminovaného mlieka infikovaných kráv. Vstupnou bránou baktérií sú primárne dýchacie cesty, len zriedkavo je vstupnou bránou poranená koža alebo tráviaci trakt (pri konzumácii kontaminovaných potravín).
Baktérie sa z človeka na človeka prenášajú drobnými kvapôčkami vylučovanými pri kýchaní či kašľaní a vzduchom, napríklad pri rozprávaní sa s infekčnou osobou. Tuberkulóza však nepatrí medzi vysoko infekčné ochorenia, ktoré by sa rýchlo šírili. V skutočnosti je potrebný niekoľkohodinový bližší kontakt s infikovanou osobou s aktívnou formou TBC, aby sa človek nakazil.
Vyššie riziko nákazy tuberkulózy sa spája aj s týmito faktormi:
oslabenie imunitného systému (do rizikovej skupiny patria napríklad osoby s HIV),
- vyšší vek jedinca,
- cukrovka alebo rakovina pacienta,
- pobyt v krajine s vysokým výskytom TBC,
- práca v zdravotníckych zariadeniach alebo ubytovniach pre sociálne slabších,
- práca v mikrobiologických laboratóriách,
- práca vo veterinárnych zariadeniach.
Aké má tuberkulóza príznaky?
Tuberkulóza máva obvykle veľmi dlhý čas, priemerne 6 až 8 týždňov, ale v mnohých prípadoch sa prvé príznaky objavujú od prieniku patogénu do ľudského organizmu aj neskôr. Latentná forma TBC môže dokonca do aktívnej formy vyústiť až po rokoch, často pri veľkom oslabení imunity.
Prvotné príznaky tuberkulózy bývajú skôr nešpecifické a podobné príznakom iných infekčných respiračných ochorení. Postupne však nastupuje, v prípade najčastejšej tuberkulózy pľúc, neustupujúci kašeľ, ktorý pretrváva celé týždne. Vážnejšie ťažkosti sa dostavujú najmä v prípade neliečenia.
Pre TBC sú typické nasledujúce príznaky:
- malátnosť,
- zvýšenie telesnej teploty až horúčka,
- nočné potenie,
- nechutenstvo,
- strata telesnej hmotnosti,
- bolesť na hrudníku,
- kašeľ trvajúci dlhšie ako tri týždne,
- v závažných prípadoch vykašliavanie hlienu alebo krvi.
Príznaky TBC sa však môžu líšiť podľa toho, ktoré tkanivá a orgány sú baktériami napadnuté. Ako sme spomenuli, Mycobacterium tuberculosis môžu zriedkavejšie postihovať aj časti pohybového aparátu, obličky, lymfatický systém či dokonca mozog. Ak sú zasiahnuté kosti, môžu sa objavovať napríklad bolesti chrbta, pri infekcii močového traktu sa zase objavuje aj krv v moči.
Tuberkulóza u detí a starších osôb
Deti patria k rizikovým skupinám, ktorým tuberkulóza môže spôsobiť závažnejší priebeh. U najmenších pacientov sa choroba často neprejavuje typickým kašľom, ale skôr únavou, nechutenstvom a celkovou slabosťou. Dôležitá je preto zvýšená ostražitosť, najmä ak dieťa prišlo do kontaktu s osobou s aktívnou TBC.
U starších osôb sa tuberkulóza môže rozvíjať nenápadne, s príznakmi ako chronický kašeľ, chudnutie či zhoršený fyzický stav, ktoré bývajú mylne prisudzované veku. S pribúdajúcim vekom a oslabenou imunitou stúpa riziko reaktivácie latentnej formy TBC, a preto je u seniorov nevyhnutná včasná diagnostika a adekvátna liečba.
Multirezistentná tuberkulóza (MDR-TBC)
Multirezistentná tuberkulóza predstavuje jednu z najväčších výziev v boji proti tejto chorobe. Ide o formu TBC, pri ktorej baktérie odolávajú účinku minimálne dvoch najúčinnejších antituberkulotík – izoniazidu a rifampicínu. Tento stav vzniká najčastejšie v dôsledku nesprávne nastavenej alebo predčasne ukončenej liečby. MDR-TBC si vyžaduje podávanie špeciálnych kombinácií liekov po dobu až dvoch rokov a je spojená s vyššou mierou komplikácií aj úmrtnosti.
Shutterstock®
Diagnostika tuberkulózy – tuberkulínový test
S ochorením TBC súvisí takzvaný tuberkulínový test. Ide o kožný test, ktorým sa zisťuje, či bol jedinec nakazený baktériou Mycobacterium tuberculosis. Pri tomto teste sa do podkožia ihlou zavedie takzvaný tuberkulín a po 2 až 3 dňoch sa vyhodnotí kožná reakcia. Ak je na koži prítomné zatvrdnutie väčšie ako 6 mm, považuje sa reakcia za pozitívnu.
Avšak, tuberkulínový test neslúži na preukázanie aktívnej formy TBC, test iba naznačuje, že jedinec prišiel do kontaktu s danou baktériou. Tuberkulínový test sa najčastejšie využíva na zistenie účinnosti vakcíny po očkovaní proti TBC v detskom veku.
V rámci diagnostiky aktívnej formy TBC sa uplatňuje hlavne mikrobiologické vyšetrenie krvavého spúta či odobratej vzorky tkaniva, laboratórne vyšetrenie krvi alebo aj RTG hrudníka.
Liečba tuberkulózy
Pri latentnej forme TBC spravidla lekár nariaďuje preventívnu liečbu, aby sa zabránilo neskorším komplikáciám. Pri aktívnej forme TBC je liečba bezpodmienečne nevyhnutná a spravidla prebieha v nemocnici.
Dôležitá je izolácia pacienta. Pri liečbe sa uplatňuje najmä kombinácia viacerých antibiotík, a to takzvané antituberkulotiká. Lieky sa kombinujú z toho dôvodu, aby u pacienta nedochádzalo k rezistencii baktérií na liečbu.
Liečba býva spočiatku veľmi intenzívna, neskôr mierna. Typické je, že je dlhodobá. Dĺžka liečby TBC môže trvať 4 až 9 mesiacov. Cieľom je čo najviac znížiť množstvo baktérií v tele pacienta. Po prekonaní tuberkulózy sa nevytvára imunita a nezaočkovaný pacient môže ochorieť znova. Neliečená tuberkulóza je približne v 50 % prípadov smrteľná.
Tuberkulóza a očkovanie
K najúčinnejším formám prevencie patrí vakcinácia, ktorá spravidla chráni najmä pred rozvojom závažných foriem TBC. Na Slovensku očkovanie proti tuberkulóze od roku 2012 nepatrí medzi povinné očkovania, a to z dôvodu zníženia výskytu ochorenia na minimum.
Toto očkovanie sa neradí ani medzi odporúčané, očkovanie u dieťaťa však môže prebehnúť na žiadosť rodiča, najmä ak je napríklad v rodine vyššie riziko nákazy.
V súčasnosti sa u nás proti tuberkulóze očkujú primárne tuberkulín negatívne osoby pred nástupom do práce:
na oddelení pre tuberkulózu a respiračné ochorenia,
- na oddelení patológie a oddelení súdneho lekárstva,
- v mikrobiologických laboratóriách vystavených zvýšenému riziku nákazy tuberkulózou,
- vo veterinárnych zariadeniach, pri ošetrovaní alebo utrácaní zvierat postihnutých tuberkulózou,
- v čističkách odpadových vôd,
- u príslušníkov Policajného zboru, ktorí pri výkone služby prichádzajú do kontaktu s migrantmi a komunitami so zvýšeným výskytom tuberkulózy,
- u zamestnancov v azylových zariadeniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Najčastejšie mýty o tuberkulóze
Mýtus č. 1: Tuberkulóza je choroba minulosti.
Pravda: Aj keď jej výskyt klesol, stále sa vyskytuje aj v Európe, vrátane Slovenska, najmä u rizikových skupín.
Mýtus č. 2: Stačí krátky kontakt a môžete sa nakaziť.
Pravda: Na prenos TBC je zvyčajne potrebný dlhší, opakovaný kontakt s infekčnou osobou.
Mýtus č. 3: Po vyliečení už nemôžem TBC dostať znova.
Pravda: Imunita po prekonaní tuberkulózy nie je trvalá, je možná reinfekcia.
Mýtus č. 4: TBC postihuje len ľudí bez domova.
Pravda: Choroba sa môže vyskytnúť aj u zdravých ľudí, najmä ak dôjde k oslabeniu imunity alebo dlhšiemu kontaktu s infikovaným.
Hoci sa o tuberkulóze v modernej dobe hovorí menej, ide o ochorenie, ktoré si stále zasluhuje pozornosť. Prevencia, správna diagnostika a dôsledná liečba sú základnými piliermi ochrany verejného zdravia.
Informovanosť a opatrnosť sú obzvlášť dôležité v prípade detí, seniorov či osôb pracujúcich v rizikovom prostredí. Tuberkulóza je síce liečiteľná, no stále vážna – a preto by sme ju nemali podceňovať.
Aktualizovaný článok: 04.07.2025
