Krvné testy – kedy sa vykonávajú a čo znamenajú jednotlivé skratky vo výsledkoch?

V súčasnosti moderná medicína využíva obrovské množstvo rôznych diagnostických metód, ktoré môžu pomôcť potvrdiť rôzne ochorenia a nájsť príčinu zdravotných ťažkostí. K tým základným patria rôzne fyzikálne vyšetrenia, ako palpácia (vyšetrenia pohmatom), perkusia (vyšetrenie poklepom), aspekcia (vyšetrenie pohľadom) a tiež meranie telesnej teploty. 

K tým najmodernejším zase môžeme zaradiť rôzne zobrazovacie diagnostické metódy, ako je počítačová tomografia, magnetická rezonancia či ultrazvukové metódy. Avšak, veľmi veľa toho dokážu o našom zdraví odhaliť aj na prvý pohľad obyčajné krvné testy. 

Kedy sa vykonáva vyšetrenie krvi, čo môže pomôcť odhaliť a ako sa lepšie vyznať v skratkách, ktoré môžeme vidieť vo výsledkoch krvných testov? Poďme sa spolu na to pozrieť! 

Krvné testy, respektíve hematologické vyšetrenia, predstavujú vyšetrenie odobratej vzorky krvi pacienta v laboratóriu. Tieto testy sa robia:

• v prvom rade preventívne (v rámci pravidelných preventívnych prehliadok),
• v rámci diagnostiky ochorení (pri hľadaní príčiny zdravotných ťažkostí a podozrení na nejakú chorobu),
• na kontrolu účinnosti stanovenej liečby (na overenie, či sa funkcie daných orgánov zlepšujú), 
• na kontrolu účinnosti očkovania (overenie hladín vytvorených protilátok),
• na zistenie tehotenstva (vyšetrenie hladiny hCG hormónu),
• ako súčasť predoperačných vyšetrení. 

Základným krvným vyšetrením je krvný obraz, ktorý predstavuje celkové vyšetrenie krvi na zistenie pomerov jednotlivých zložiek krvi (okrem plazmy). Vďaka krvnému obrazu vie lekár zistiť počet bielych krviniek (aj percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov), množstvo červených krviniek i objem a množstvo hemoglobínu, počet krvných doštičiek. 

Okrem toho poznáme ďalšie krvné vyšetrenia, pri ktorých sa zisťujú iné parametre. Biochemické krvné testy merajú napríklad hladiny rôznych bielkovín, hormónov, ako aj vitamínov a minerálov. Krvným testom možno skontrolovať aj pečeňové enzýmy, močovinu, kreatinín, cholesterol. Taktiež poznáme krvné testy na vyšetrenie zrážanlivosti krvi (kontrola hladiny zrážanlivých a protizrážanlivých faktorov). 

Odporúčame: ​Červené suché fľaky na tele – o aký zdravotný problém môže ísť?

Krv by sme mohli označiť za skvelý biologický materiál na hodnotenie zdravotného stavu organizmu, ktorý dokáže lekárovi ukázať, či je všetko v poriadku, alebo je v tele prítomná nejaká odchýlka od normálneho stavu. Skutočne veľké množstvo ochorení a zdravotných problémov sa prejavuje nejakými zmenami v počte krvných zložiek alebo zmenami koncentrácie látok, ktoré sú v krvi prítomné. 

Tieto odchýlky je dokonca možné neraz zaznamenať jednoduchým krvným testom ešte skôr, než sa u človeka objavia klinické príznaky choroby. Krvné testy môžu odhaliť napríklad i tieto ochorenia a zdravotné problémy:

• poruchy zrážanlivosti krvi,

• infekcie,
• ochorenia pečene,
• anémiu,
• ochorenia obličiek,
• alergie,
• onkologické ochorenie,
• metabolické poruchy (napr. cukrovku),
• autoimunitné choroby. 

Výsledky krvných testov (dostupné zvyčajne v priebehu pár hodín až dní) majú obvykle podobu rôznych skratiek (ktoré predstavujú jednotlivé zložky krvi alebo látky prítomné v krvi), ku ktorým sú priradené rôzne číselné hodnoty. Tie znamenajú nameraný výsledok daného meraného parametra.

Výsledok potom možno porovnať s takzvaným referenčným intervalom pre daný parameter krvi. Tento interval predstavuje rozsah, v ktorom by sa mali pohybovať výsledky zdravých pacientov. Ak má nejaký v krvi meraný parameter hodnotu mimo referenčného intervalu, môže to poukazovať na zdravotný problém. Samozrejme, závisí aj na tom, či je odchýlka len minimálna alebo výrazná. 

Pozrite sa na najčastejšie skratky, ktoré možno nájsť vo výsledkoch krvných testov a na to, čo tieto skratky znamenajú. V zátvorkách uvádzame spomínaný referenčný interval pre dospelú osobu aj s jednotkou (norma sa môže mierne líšiť u mužov a žien). 

• WBC / Leu – biele krvinky / leukocyty (3,8 – 10, jednotka 10x9/l)

• RBC / Ery – červené krvinky / erytrocyty (4 – 6, jednotka 10x12/l)

• PLT / Tr – krvné doštičky / trombocyty (150 – 400, jednotka 10x9/l)

• HGB – hemoglobín (130 – 176, jednotka g/l)

• HCT / Htk – hematokrit (0,40 – 0,52)

• MCV – stredný objem Er (82 – 98, jednotka fl)

• MCH – priemerná hmotnosť hemoglobínu v erytrocyte (28 – 34, jednotka pg)

• MCHC – priemerná koncentrácia homoglobínu v červenej krvinke (320 – 360, jednotka g/l)

• NEU-abs – absolútny počet neutrofilov (1,8 – 7,7, jednotka 10x9/l)

• LYM-abs  – absolútny počet lymfocytov (0,8 – 4, jednotka 10x9/l)

• MONO-abs – absolútny počet monocytov (0,08 – 1,2, jednotka 10x9/l)

• EOZ-abs – absolútny počet eozinofilov (0 – 0,5, jednotka 10x9/l)

• BASO-abs – absolútny počet bazofilov (0 – 0,1, jednotka 10x9/l)

• NEU – relatívny počet neutrofilov (46 – 73 %)

• LYM – relatívny počet lymfocytov (18 – 44 %)

• MONO – relatívny počet monocytov (2 – 12 %)

• EOZ – relatívny počet eozinofilov (0 – 5 %)

• BASO – relatívny počet bazofilov (0 – 1 %)

• PDW – stredný objem Tr (12 – 18, jednotka fl)

• Ret – relatívny počet retikulocytov (0,5 – 2,5 %)

• S-BILC / Bil – bilirubín (3,4 – 17,1 umol/l)

• MPV – priemerná veľkosť krvných doštičiek (7,8 – 11, jednotka fl)

• S-GLU – glukóza (4 – 5,5 mmol/l)

• S-UREA – močovina (2,8 – 8 mmol/l)

• S-KREA – kreatinín (62 – 106 umol/l)

• eGF-CKD-EPI – glomerulová filtrácia v obličkách (cez 1,5 ml/s)

• S-ALT – pečeňový enzým alanínaminotransferáza (0,2 – 0,8 ukat/l)

• S-AST – pečeňový enzým aspartátaminotransferáza

• S-ALP – alkalická fosfatáza

• S-GMT – enzým gama-gluamyltransfezáza

• AMS, S-AMS – amyláza (0 – 1,67 ukat/l)

• S-CHOL – cholesterol (3,1 – 5 mmol/l)

• S-TAG – triglyceridy (0,45 – 1,7 mmol/l)

• S-LDL – zlý LDL cholesterol (pod 3,0 mmol/l)

• S-HDL – dobrý HDL cholesterol (1 – 2,7 mmol/l)

• S-TSH – funkcia štítnej žľazy (0,27 – 4,2 mIU/l)

• S-fT4 – hormón štítnej žľazy (12 – 22 pmol/l)

• S_K, S-K, kalium – množstvo draslíka (3,5 – 5,5 mmol/l)

• U_Krv, U-Krv – erytrocyty v moči (negat)

• Fbg – fibrinogén, koagulačný faktor I (1,8 – 3,5 g/l)

• U_pH, U-pH – pH moču (4,5-8,0)

• S_Na, S-Na, natrium – množstvo sodíka (135 – 145 mmol/l)

• S_Ca, S-Ca, calcium – množstvo vápnika (2,0 – 2,75 mmol/l)

• S_Zele, S-Fe, ferrum – množstvo železa (5,83 – 34,5 umol/l)

Odporúčame: ​Osožná burina hviezdica prostredná – prečo ju volajú kuračka a aké má účinky?

V prvom rade musíme spomenúť, že vašou úlohou nie je vyznať sa vo výsledkoch krvných testov. Vyššie uvedené vysvetlivky k skratkám vo výsledkoch hematologického vyšetrenia slúžia výlučne len na informačné účely, aby ste mali možno trochu lepší prehľad v tom, čo všetko bolo vo vašej krvi otestované. 

Výsledky vyšetrenia však interpretuje výlučne lekár, ktorý odber urobil, resp. nariadil vykonať. Iba odborník môže stanoviť, či sú namerané hodnoty krvných zložiek a prítomných látok v norme s ohľadom na váš vek, pohlavie či konkrétny zdravotný stav.

Ak je to následne potrebné, lekár na základe výsledkov krvného testu nariadi vhodnú liečbu. V prípade, že máte akékoľvek otázky týkajúce sa výsledkov vašich krvných testov, vždy ich musíte smerovať priamo na vášho lekára. 

Ak vás čakajú krvné testy, lekár by vás mal sám upozorniť na opatrenia potrebné pred takýmto vyšetrením. Ich nedodržanie by mohlo negatívne ovplyvniť výsledok testu. Odbery krvi sa obvykle vykonávajú ráno nalačno po celonočnom hladovaní – ideálne 12-hodinové lačnenie (ak nie je potrebné prísť nalačno, lekár to oznámi). Povolená je čistá voda.

Ak jedinec užíva pravidelne nejaké lieky, vhodné je odber urobiť ešte pred ich užitím (ak je to možné a negatívne to neovplyvní zdravotný stav pacienta). O tom, či užiť liečivo pred vyšetrením, je vhodné sa porozprávať s lekárom. Voľnopredajné lieky, napríklad výživové doplnky, užite až po vyšetrení krvi. Spravidla je ich vhodné vylúčiť aj pár dní pred vyšetrením. 

Deň pred krvnými testami nie je vhodné konzumovať alkohol. Výsledky testu by mohlo skresliť aj fajčenie či väčšia fyzická aktivita, dokonca vyšší emocionálny stres.