Poruchy rytmu v ľudskom tele sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi – najčastejšie si však tento pojem spájame s nepravidelnosťami v činnosti srdca. Arytmia ako taká znamená akékoľvek narušenie pravidelného rytmu – či už ide o dýchanie, spánok alebo iné biologické procesy. V medicínskej praxi sa však tento termín používa predovšetkým v súvislosti so srdcom.
Čo je arytmia srdca?
Srdcová arytmia je porucha elektrickej aktivity srdca, pri ktorej dochádza k nepravidelnému, príliš rýchlemu alebo naopak spomalenému srdcovému rytmu. V zdravom srdci sú elektrické impulzy generované a vedené tak, aby zabezpečili pravidelný a efektívny tlkot – pri arytmii však tento systém zlyháva, čo môže viesť k rôznym prejavom.
Niektoré arytmie sú len dočasné a neškodné, iné môžu signalizovať závažnejší problém so srdcom. Ich príčina môže byť rôzna – od stresu, kofeínu, prepracovania až po choroby srdcového svalu, vysoký tlak či poruchy elektrolytov. Včasná diagnostika a vhodná liečba môžu pomôcť predísť komplikáciám, ako sú zlyhanie srdca či mŕtvica.
Druhy srdcových arytmií
Tachykardia – zrýchlený srdcový rytmus (viac ako 100 tepov za minútu).
Bradykardia – spomalený srdcový rytmus (menej ako 60 tepov za minútu).
Fibrilácia predsiení – najčastejšia forma arytmie, pri ktorej predsiene bijú nepravidelne a chaoticky.
Ventrikulárna fibrilácia – život ohrozujúca arytmia, pri ktorej srdce prestáva efektívne pumpovať krv.
Extrasystoly – predčasné srdcové údery, ktoré môžu pôsobiť ako „vynechanie“ alebo „preskočenie“ tepu.
Supraventrikulárna tachykardia – rýchly rytmus vznikajúci nad komorami (v predsieňach).
Syndróm chorého sínusu – narušená činnosť prirodzeného pacemakera srdca (sínusového uzla).
Najčastejšie príčiny srdcovej arytmie
Srdcové arytmie môžu mať rôzny pôvod – niektoré vznikajú ako dôsledok ochorenia srdca, iné sú vyvolané vonkajšími faktormi či životným štýlom. U niektorých ľudí sa objavujú len sporadicky a bez vážnych následkov, no pri opakovanom výskyte by sa mali vždy prešetriť. Dôležité je uvedomiť si, že nie všetky arytmie sú nebezpečné, no ignorovanie ich príčiny môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu. Medzi najčastejšie príčiny arytmie patria:
vysoký krvný tlak a ochorenia srdcového svalu,
ochorenia srdcových chlopní,
infarkt alebo iné poškodenie srdca,
hormonálne poruchy (napr. štítna žľaza),
poruchy hladín elektrolytov (napr. draslík, horčík),
nadmerná konzumácia alkoholu, kofeínu či drog,
chronický stres a nedostatok spánku,
niektoré lieky a stimulanty (napr. dekongestíva alebo energetické nápoje).
Kto je najviac ohrozený arytmiou?
Arytmia môže postihnúť kohokoľvek, no niektoré skupiny ľudí sú vystavené vyššiemu riziku jej vzniku. Ide najmä o osoby, ktoré trpia ochoreniami srdca, majú nezdravý životný štýl alebo genetickú predispozíciu. Riziko narastá aj s vekom či pri určitých chronických ochoreniach. Medzi najrizikovejšie skupiny patria:
osoby nad 60 rokov,
pacienti s vysokým krvným tlakom alebo chorobami srdca,
ľudia s cukrovkou alebo poruchou štítnej žľazy,
fajčiari a ľudia s nadmernou konzumáciou alkoholu a kofeínu,
osoby so sedavým životným štýlom alebo obezitou,
pacienti s vysokou mierou stresu alebo úzkosťou.
Príznaky arytmie, ktoré netreba podceňovať
Niektoré arytmie môžu prebiehať úplne bez príznakov, iné sa prejavujú veľmi nepríjemne a ovplyvňujú každodenné fungovanie. Ak sa arytmia vyskytuje opakovane alebo sa zhoršuje, je dôležité vyhľadať lekára. Telo nám často dáva jasné signály, že niečo nie je v poriadku – tieto varovné príznaky by sme určite nemali ignorovať.
Najčastejšie prejavy arytmie:
búšenie srdca (pocit, že srdce bije príliš rýchlo alebo nepravidelne),
vynechávanie úderov alebo "preskakovanie" srdca,
závraty alebo mdloby,
únava aj pri miernej námahe,
dýchavičnosť,
pocit tlaku na hrudníku alebo nepríjemné pocity v hrudníku.
Kedy je arytmia nebezpečná?
Arytmia môže byť neškodná, ale aj život ohrozujúca – záleží na jej type, frekvencii a súvisiacich príznakoch. Za nebezpečnú sa považuje vtedy, keď výrazne ovplyvňuje prekrvenie orgánov, vedie k strate vedomia alebo zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín a mozgovej príhody. Vždy, keď sa objavia závažné príznaky (napr. mdloby, silná dýchavičnosť, bolesť na hrudníku), je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Možné následky arytmie srdca
zvýšené riziko mozgovej príhody,
srdcové zlyhávanie,
náhla zástava srdca,
zhoršené prekrvenie mozgu a ďalších orgánov,
chronická únava a obmedzená fyzická výkonnosť,
znížená kvalita života v dôsledku obáv a nepríjemných symptómov.
Kedy vyhľadať lekára
Ak pociťujete nepravidelné búšenie srdca, závraty, časté vynechávanie pulzu, alebo máte pocit tlaku či bolesti na hrudníku, nečakajte – obráťte sa na lekára čo najskôr. Tieto príznaky môžu byť znakom závažnej srdcovej arytmie, ktorá si vyžaduje odborné vyšetrenie. Lekárske vyšetrenie je nevyhnutné aj v prípade, že máte v rodine výskyt srdcových ochorení alebo ste prekonali infarkt.
Diagnostika srdcovej arytmie
Stanovenie presnej diagnózy arytmie vyžaduje niekoľko vyšetrení. Základným krokom je EKG (elektrokardiogram), ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca. V niektorých prípadoch však arytmia neprebieha nepretržite, a preto môže byť potrebné dlhodobejšie monitorovanie pomocou Holterovho EKG (24- až 48-hodinové nosenie malého prístroja) alebo eventového záznamníka, ktorý sa používa pri menej častých prejavoch.
Lekár môže odporučiť aj záťažové EKG (ergometria), echokardiografiu (ultrazvuk srdca) alebo krvné testy na zistenie prípadných príčin, ako sú poruchy elektrolytov či ochorenia štítnej žľazy. V niektorých prípadoch sa využívajú aj invazívnejšie metódy ako elektrofyzikálne vyšetrenie (EPG), ktoré pomáha určiť presný zdroj arytmie a plán liečby.
Depositphotos
Možnosti liečby srdcovej arytmie: Od liekov po zákroky
Liečba arytmie závisí od jej typu, príčiny a závažnosti. Pri miernejších formách môže postačovať úprava životného štýlu a lieky, ktoré stabilizujú srdcový rytmus alebo spomaľujú srdcovú frekvenciu. Používajú sa najmä antiarytmiká, betablokátory alebo lieky na riedenie krvi, ak existuje riziko tvorby zrazenín.
V závažnejších prípadoch sa pristupuje k invazívnym zákrokom. Jednou z možností je katétrová ablácia – zákrok, pri ktorom sa cieľene odstráni miesto v srdci, ktoré poruchu spôsobuje. Ďalším riešením môže byť implantácia kardiostimulátora alebo defibrilátora, ktoré pomáhajú udržiavať pravidelný rytmus. Každý pacient potrebuje individuálne riešenie, ktoré určí lekár na základe výsledkov vyšetrení.
Život s arytmiou: Čo môžete robiť sami
Aj keď arytmia vyžaduje odbornú liečbu, veľa závisí aj od vášho prístupu k vlastnému zdraviu. Dôležitá je najmä pravidelná fyzická aktivita prispôsobená zdravotnému stavu, vyhýbanie sa nadmernému stresu, alkoholu, fajčeniu a kofeínu. Udržiavanie zdravej hmotnosti a vyváženej stravy môže mať pozitívny vplyv na fungovanie srdca.
Nezabúdajte na pravidelné kontroly u kardiológa a dôsledné užívanie predpísaných liekov. Naučte sa počúvať svoje telo – ak spozorujete zmeny v srdcovej činnosti, búšenie či únavu, neváhajte to konzultovať s lekárom. S vhodnou liečbou a životným štýlom je možné žiť s arytmiou plnohodnotný a aktívny život.
Mýty o arytmii, ktorým by ste nemali veriť
„Arytmia je vždy život ohrozujúca.“ – Niektoré formy sú neškodné a nepotrebujú liečbu, iné si vyžadujú pozornosť. Rozhoduje typ arytmie.
„Keď mám arytmiu, nemôžem športovať.“ – Pohyb je naopak prospešný, len treba zvoliť primeranú aktivitu.
„Arytmia je len u starších ľudí.“ – Niektoré typy sa môžu objaviť aj u mladých a zdravých jedincov.
„Ak arytmia prejde, už ju netreba riešiť.“ – Aj keď príznaky vymiznú, príčina môže pretrvávať a riziká zostávajú.
„Lieky vyriešia všetko.“ – Liečba býva komplexná a často zahŕňa aj zmenu životného štýlu.
Ako sa arytmii dá predchádzať?
Nie všetkým typom arytmií sa dá úplne predísť, no mnohé z nich sú úzko späté so životným štýlom. Pravidelná starostlivosť o srdce, zdravá životospráva a kontrola rizikových faktorov môžu riziko výrazne znížiť. Prevencia je kľúčová najmä u ľudí s predispozíciou alebo inými srdcovými problémami.
Odporúčané preventívne opatrenia:
dodržiavajte zdravú a vyváženú stravu,
pravidelne sa hýbte (napr. aspoň 30 minút denne),
obmedzte stres, naučte sa relaxačné techniky,
vyhýbajte sa fajčeniu, alkoholu a energetickým nápojom,
udržiavajte optimálnu hmotnosť a tlak,
absolvujte pravidelné prehliadky u praktického lekára či kardiológa.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
