Počuli ste už o syndróme studených rúk a nôh? Aj takto ľudovo volajú Raynaudovu chorobu alebo Raynaudov syndróm. Tento dvojitý názov tu platí doslova. Niekedy ide totiž iba o chorobu – prejav organizmu na zimu (niekto by mohol povedať, že má alergiu na zimu s takýmto prejavom). V tomto prípade ide o primárnu Raynaudovu chorobu, sekundárny Raynaudov syndróm vzniká ako dôsledok iného zdravotného problému. Ak máte občas biele prsty, zistite, o čo u vás ide!
Aké príznaky Raynaudovho syndrómu si všímať?
Krvné cievy privádzajú krv k bunkám tela, tkanivám a orgánom. Krv prenáša hlavne kyslík, ktorý je potrebný pre chod organizmu a metabolizmus. Cievy vedúce krv sa delia na tepny alebo artérie – tie vedú krv od srdca. Druhou skupinou ciev sú žily, inak aj vény – žily vedú krv ku srdcu. Okrem týchto dvoch hlavných skupín poznáme aj systém drobných ciev, v ktorých dochádza k látkovej výmene, tie sa označujú ako vlásočnice – kapiláry. Postihnutie pri tomto syndróme sa týka hlavne malých a drobných ciev. Dochádza teda k narušeniu mikrocirkulácie.
Raynaudov syndróm sa radí medzi vazoneurózy, čiže funkčné ochorenia ciev. Základom problému je záchvatovité a prechodné nedokrvenie koncových častí tela. V prvom rade ide o prsty, ruky či nohy. Po prvýkrát ochorenie popísal francúzsky lekár Maurice Auguste Gabriel Raynaud v roku 1862. Počas rokov sa objavili i súvislosti s pracovným zaťažením a pri používaní vibračných nástrojov.
Ak ste si všimli, že:
- máte studené prsty na rukách alebo nohách,
- vám pokožka zbledne a následne zmodrie,
- vám nakoniec postihnuté miesto sčervenie a býva bolestivé,
je pravdepodobné, že máte aj vy Raynaudov syndróm.
Pozri aj: Trápi vás dýchavičnosť? Tu je 10 možných príčin nepríjemných ťažkostí
Výskyt choroby v populácii
Primárny Raynaudov syndróm sa vyskytuje častejšie, až 80 % zo všetkých prípadov a postihuje najmä ženy vo veku od 15 do 40 rokov. V poslednej dobe sa však stretávam so ženami, ktoré presahujú tento vek a choroba sa u nich objavila náhle. Pri primárnej forme ide o benígne, menej závažné ochorenie, ktoré má funkčnú príčinu. V tomto prípade nie sú cievy poškodené a majú normálnu štruktúru. Táto forma ochorenia je v podstate neškodná, no vyznačuje sa nedokrvenou časťou tela. Prečo sa to deje, nie je presne objasnené.
Hlavnou odlišnosťou od sekundárnej formy je teda to, že cievy majú normálnu štruktúru a ochorenie nezapríčiní kritické nedokrvenie, čiže ischémiu tkaniva a jeho odumretie až gangrénu.
Sekundárny Raynaudov syndróm má priamy súvis s inou chorobou a daný syndróm je jej prejavom. V oblasti postihnutia ide v tomto prípade o organické poškodenie ciev. Skoré odhalenie a včasná liečba môže zabrániť závažným komplikáciám, odumretiu a strate postihnutej časti. Sekundárna forma má 20 % výskyt a často vedie k reumatickým či autoimunitným ochoreniam.
Rizikové faktory vzniku choroby:
- pohlavie – ženy postihuje častejšie,
- vek – už od 15. roku až do 50. roku života (i pre hormonálny vplyv),
- klimatické prostredie – častejšie v chladných oblastiach,
- genetická predispozícia a možný rodinný výskyt,
- fajčenie,
- pracovná náplň, opakované vibrácie, jednostranné preťaženie končatiny (klaviristi, práce s vŕtačkou, zbíjačkou, motorovou pílou a podobne),
- užívanie niektorých liekov a vystavenie sa chemikáliám (vinyl chlorid),
- stres a pretrvávajúce psychické preťaženie,
- úzke oblečenie,
- vysoký krvný tlak,
- cukrovka,
- chronický zápal,
- vysoké hodnoty tuku v krvi,
- onkologické ochorenia.
Ako som sa stretla s Raynaudovým syndrómom?
To, že mám jeden prst a dlaň fialové a dva prsty chorobne bledé som zistila vo februári po dlhom behu. Najprv som si myslela, že som mala príliš silno utiahnuté športové hodinky na ruke, preto sa mi ruka nevedela dostatočne prekrviť. Beh bol naozaj dlhý, niečo cez 27 kilometrov. Pri takýchto dĺžkach už zvyknú opuchnúť aj prsty na rukách a nohách, myslela som si, že je to jednoducho tým. Sfarbenie som mala iba na ľavej ruke, preto som automaticky predpokladala aj súvis s hodinkami. Zaujímavé bolo, že som si zafarbenie všimla až v sprche, asi pol hodinu po dobehnutí domov. Vôbec netuším, ako vyzerala moja ruka tú uplynulú polhodinu. Zľakla som sa. Hovorila som si, že už mám predsa len vyšší vek, možno to bol náročný fyzický výkon pre telo. Rozhodla som sa, že na ďalší dlhší beh si dám hodinky na druhú ruku, neutiahnem ich a uvidím.
Ďalší beh bol 30 kilometrový voľný nenáročný beh. Po dobehnutí som sa ihneď pozrela na ruky a nič. Ružové prsty aj dane ako detská prdelka. Situáciu som teda vyhodnotila ako „silno utiahnuté hodinky". Po strečingu som šla do sprchy, opäť prešlo asi 30 minút a zrazu pozerám... Fialový stredný prst na ľavej ruke a bledé vedľajšie prsty. Hodinky som tentoraz mala na pravej ruke. Niečo sa deje! Ale čo? Viac ako tie bledé prsty ma strašil ten stredný fialový, pretože aj prvýkrát aj ten druhýkrát bol až baklažánovo fialový. Hľadala som v hlave, čo by to ešte mohlo byť, čo bolo ešte na týchto dvoch behoch spoločné. Bežecká vesta. Áno, to je ono. Na oboch behoch som mala na chrbte bežeckú vestu. Iste ste už zažili na turistike, že vám stŕpli ruky, lebo vás v ramene tlačil ruksak. Žeby to bolo ono? Tak zase nabudúce vyskúšam.
Prišiel ďalší víkend a ja som bola zvedavá na môj experiment. Nedám si ani vestu, ani hodinky. Nič si so sebou nezoberiem. Nie je teplo, nejaké dve a pol hodiny vydržím aj bez vody. Tak som si plánovala tretí beh s Raynaudovým syndrómom.
Odporúčame: Záťažový test na kondíciu: Odhalí srdcové nedostatky i varuje dopredu
Fyzický stres ako dôvod syndrómu studených končatín?
Tento tretí beh nebol veľmi dlhý, ale bol rýchlejší – bežala som iba čosi vyše 20 km necelé 2 hodiny. A čo sa stalo s mojimi prstami po dobehnutí? Opakovala sa situácia v algoritme – po dobehnutí ružové prsty, po pol hodine sfarbenie trvajúce asi 10 minút a potom všetko v norme. Takže to neboli ani utiahnuté hodinky, ani ruksak. Vyťukala som na messengeri kamarátku bežkyňu – doktorku, reku, Lucka, nieže odkvecnem počas maratónu! Niečo sa deje! Podľa fotiek ihneď povedala, že ide o Raynoudov syndróm hneď v dvoch štádiách naraz, otázne je či primárna, alebo sekundárna forma. Zavolala som svojej obvodnej doktorke, aj tak som mala ísť aj na preventívnu prehliadku a vypýtala som si termín. Do daného termínu ma čakali ešte dva dlhé, vyše 30 kilometrové behy. Lucka mi poradila, aby som si dala pred behom aspirín alebo anopyrín 100.
Experiment č. 4 – dala som si aspirín a pomaličky som vybehla v ústrety pokusu na vlastnom tele. Bežalo sa mi príjemne. Dávala som si pozor, aby bol beh nenáročný, kľudný a do slúchadiel som si pustila podcast z lekárskeho prostredia. Nie kvôli aktuálnosti môjho problému, jednoducho ho mám rada. Po 3 hodinách behu a vyše tridsiatich kilometroch som mrkla na ruky – boli ružové. Nasledoval strečing, voda, malé raňajky (keďže behám nalačno), 30 minút a mrkám, ruka stále ružová. Žeby ten aspirín pomohol? Po 40 minútach bola ruka stále ružová, tak som si dopriala sprchu. Po sprche som zacítila akútny tlak na priehlavku ľavej ruky, ktorý trval asi 4 sekundy. Pozrela som sa na ruku, na strednom prste mi od nechtu „stekala" fialovosť, ktorá sa zastavila v 3/4 prsta a po 5 sekundách po nej nebolo ani stopy a ruka bola opäť ružová.
Experiment č. 5 – s hodinkami, ruksakom, aspirínom, netradične aj s banánom na raňajky. Už ako rutinný hokus-pokus, uvidíme, čo bude. Štatisticky 31 km, 3 hodiny, voľný, no unavený beh. 30 minút, 40,..., sprcha, hodina. Nič. Hm. Žeby to bolo tým banánom na raňajky? Vtipkujem.
Pani doktorka na preventívnej prehliadke usúdila, že je to možno Raynaudov syndróm a vzhľadom k tomu, že sa vyskytuje vyslovene po fyzicky náročnej aktivite a nie bežne pri zime, pôjdem na ďalšie vyšetrenia. Ako prvé ma čaká kapilaroskopia.
Ďalšie príznaky Raynaudovho syndrómu:
- prítomnosť bolesti v zasiahnutej oblasti,
- mravčenie, brnenie,
- pocit pichania ihiel, pálenie,
- necitlivosť v postihnutej časti,
- opuch,
- pri opakovaných atakoch a pre iné ochorenie môže byť pokožka lesklá, napnutá.
Trvanie záchvatu sa môže líšiť, a to od niekoľkých minút až po hodiny. Zväčša sa uvádza trvanie okolo 10 – 20 minút. Ťažkosti zmierňuje zahriatie rúk.
Diagnostika Raynaudovho syndrómu
V prvom rade je dôležitá anamnéza, čiže informácie od samotného človeka. Dôležité sú informácie, ako:
- frekvencia striedania záchvatov nedokrvenia,
- trvanie stavu v minútach až hodinách,
- priebeh ťažkostí a prítomnosť prejavov, trojkolóry či bolestí,
- prítomnosť už zistených iných ochorení,
- rodinný výskyt,
- užívanie liekov,
- úraz alebo vystavenie chemickému vplyvu.
Vyšetrenia v súvislosti s Raynoudovým syndrómom
- Vyšetrenie krvného riečiska, kedy sa sleduje prítomnosť pulzácií, krvného tlaku – na oboch končatinách.
- Lewis-Prusíkov test – zatlčenie na nechtové lôžko s úpravou farby do 6 – 10 sekúnd (v norme).
- Chladový test (napríklad chladový test podľa Rejska).
- Dôležitá je i duplexná sonografia na vylúčenie aterosklerotického procesu.
- Významná je kapilaroskopia, ktorej cieľom je zhodnotenie stavu drobných krvných vlásočníc, a teda určenie primárnej či sekundárnej formy.
Chcete sa dozvedieť, ako pokračuje môj príbeh s Raynaudom? Zahlasujte v ankete!
