Podľa druhu zdravotných ťažkostí, ktoré pacient má, môže lekár nariadiť rôzne vyšetrenia. Pri podozrení na zlomeninu kosti sa obvykle vykonáva RTG, respektíve röntgenové vyšetrenie. Pri tráviacich ťažkostiach zase býva nápomocná gastroskopia alebo kolonoskopia, čo sú vyšetrenia diagnostikujúce problémy v hornom alebo dolnom úseku tráviaceho traktu. A ak má človek dýchacie problémy, lekár môže nariadiť zase takzvanú spirometriu. Aké ochorenia pomôže toto vyšetrenie diagnostikovať a ako prebieha?
Čo je spirometria?
Spirometria predstavuje základné funkčné vyšetrenie pľúc, respektíve základnú vyšetrovaciu metódu na určenie pľúcnych funkcií. Uplatňuje sa pri diagnostike pľúcnych ochorení alebo kontrole účinnosti ich liečby. Táto metóda vyšetrenia pľúc bola vyvinutá Johnom Hutchinsonom v roku 1846. Spirometria sa vykonáva pomocou takzvaného spirometra, čo je prístroj navrhnutý tak, aby zaznamenával dýchanie pacienta. Spirometrom je možné merať pľúcne objemy a prietoky.
K dvom základným ukazovateľom meraným pri spirometrii patrí:
-
FVC (vitálna kapacita pľúc) – predstavuje celkový objem vzduchu, ktorý vie pacient vydýchnuť,
- FEV1 (objem úsilného výdychu za 1 sekundu) – predstavuje objem vydýchnutého vzduchu v prvej sekunde po maximálnom nádychu,
- plus sa vyjadruje pomer FEV1/FVC.
Medzi základné pľúcne objemy merané pri spirometrii patrí napríklad aj:
-
FRC (funkčná reziduálna kapacita) – predstavuje množstvo vzduchu zostávajúce v pľúcach po normálnom výdychu,
- ERV (expiračný rezervný objem) – stanovuje rozdiel medzi objemom vzduchu zostávajúcom v pľúcach po normálnom a úsilnom výdychu.
Lekár môže spirometriu odporučiť v týchto prípadoch:
- dýchavičnosť pacienta nejasnej príčiny,
- dlhodobý kašeľ nejasnej príčiny,
- pri podozrení na pľúcne ochorenie,
- na kontrolu závažnosti už diagnostikovaného pľúcneho ochorenia,
- na sledovanie účinnosti liečby pľúcneho ochorenia,
- na zhodnotenie stavu pľúc a pľúcnych funkcií pred operáciou,
- v rámci kontroly všeobecného zdravotného stavu pacienta s inými ochoreniami,
- monitorovanie pľúcnych funkcií u ľudí vystavených látkam poškodzujúcich pľúca (napr. azbest).
Odporúčame: Aké sú príčiny prasknutej žilky v oku? Môže to byť vážne?
Aké ochorenia možno diagnostikovať alebo sledovať spirometriou?
Spirometria sa vykonáva pri diagnostike alebo na monitorovanie progresie dlhého radu respiračných ochorení, počnúc prieduškovou astmou (Astma bronchiale). Ide o chronické zápalové ochorenie sprevádzané nadmernou sekréciou hlienu a zúžením určitých častí dýchacích ciest, čo vedie k dlhodobým ťažkostiam s dýchaním.
Spomenuté vyšetrenie sa rovnako uplatňuje pri diagnostike CHOCHP, čo je chronická obštrukčná choroba pľúc. CHOCHP je, podobne ako astma, chronické a progresívne ochorenie, ktoré je síce liečiteľné, no nie je vyliečiteľné. Je sprevádzané trvalým zúžením dýchacích ciest a ich zvýšenou zápalovou odpoveďou na inhalačné škodliviny.
Spirometria ďalej slúži aj na hodnotenie pľúcnych funkcií pri cystickej fibróze, čo je dedičné ochorenie typické zahusťovaním hlienov a ďalších tekutín v tele pacienta z dôvodu zdedenej mutácie na určitom géne. U pacienta s cystickou fibrózou hustý sekrét upcháva dýchacie cesty, no postihnuté sú napríklad aj orgány tráviacej sústavy. Spirometria podobne slúži na monitoring pľúcnej fibrózy, ktorá je sprevádzaná jazvami na pľúcach.
Ako prebieha pľúcne vyšetrenie?
Spirometria predstavuje neinvazívne, bezbolestné a časovo nenáročné vyšetrenie. Nevyžaduje si špeciálnu prípravu, no je potrebné sa podľa nariadení lekára držať pár zásad:
- pred vyšetrením, spravidla aspoň 2 hodiny, by pacient nemal fajčiť, piť kofeínové nápoje, jesť alebo sa venovať náročnejšej fyzickej aktivite,
- je potrebné vynechať prípadné užitie inhalačných sprejov a liečiv na roztiahnutie dýchacích ciest (spravidla aspoň 6 hodín),
- pacient by sa mal na vyšetrenie dostaviť vo voľnejšom oblečení, nie je vhodný odev sťahujúci krk, hrudník alebo brucho,
- priamo pred vyšetrením by mal človek aspoň 15 až 30 minút sedieť v pokoji.
Prevedenie spirometrie trvá obvykle len pár minút, niekedy do pol hodiny. Počas celého testu je potrebné hlavne dodržiavať pokyny lekára. Pacient pri vyšetrení sedí. Spirometer môže mať rôzne podoby, no obvykle ide o prístroj s trubicou, na ktorú sa nasadí náustok. Ten si pacient vloží do úst, pričom lekár mu zapchá nos špeciálnym štipcom.
Následne pacient normálne dýcha ústami do prístroja. Po chvíli spravidla lekár nariadi pacientovi maximálne sa nadýchnuť a vzápätí vydýchnuť. Tento proces môže byť potrebné zopakovať niekoľkokrát. Po nameraní hodnôt prístrojom sa vyšetrenie končí.
Odporúčame: Kaposiho sarkóm – koho postihuje a aké má príznaky?
Výsledky zo spirometrie
Po vyšetrení vytvorí prístroj zo všetkých zistených hodnôt rýchlosti a objemu vdychovaného a vydychovaného vzduchu graf, ktorý má podobu takzvaných dychových kriviek. Z tvaru kriviek vie následne lekár vyčítať a zhodnotiť funkcie pľúc a bližšie určiť typ a závažnosť ochorenia. Tvar kriviek môže naznačovať prípadnú obštrukciu, čiže zúženie dýchacích ciest a mieru ventilačnej poruchy pľúc. Spirometria pomáha odhaliť buď obštrukčné poruchy, pri ktorých je obmedzené prúdenie vzduchu v dýchacích cestách, alebo reštrikčné poruchy, pri ktorých je znížená schopnosť ventilovať pľúca.
Pri nameraných hodnotách sa vždy zohľadňuje vek a pohlavie pacienta, ako aj výška a váha, pričom merania sa následne porovnávajú s priemernými výsledkami osôb daného veku, výšky, váhy a pohlavia. Na základe výsledkov vyšetrenia môže lekár nastaviť pacientovi v prípade potreby liečbu, prípadne ju upraviť.
Kontraindikácie spirometrie
Spirometria predstavuje nenáročné vyšetrenie, ktoré sa nespája s väčšími nevýhodami či obmedzeniami. Trvá len zopár chvíľ a je bezbolestné, nevyžaduje si žiadnu špeciálnu prípravu a výhodou je veľká výpovedná hodnota. Avšak na to, aby mohol lekár správne zaznamenať a vyhodnotiť jednotlivé dychové krivky, je nevyhnutná aktívna účasť pacienta.
Nespolupráca pacienta preto môže prakticky znemožniť vykonanie testu. Problém býva obvykle najmä u veľmi malých detí, preto sa spirometria zvykne vykonávať v prípade potreby až od štyroch či piatich rokov.
Kontraindikáciou okrem toho môže byť aj neschopnosť pacienta vykonať vyšetrenie správne, napríklad v dôsledku bolesti v oblasti hrudníka, brucha či tváre. Spirometria sa obvykle nevykonáva pri akútnych závažných dýchacích ťažkostiach pacienta, pneumotoraxe, známej hrudnej, brušnej alebo mozgovej aneuryzme či krátko po infarkte myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.
Odporúčame: Civilizačné choroby sú častou príčinou úmrtí. Prečo nás trápia čoraz viac?
