Chronická obštrukčná choroba pľúc – aké sú jej prejavy a koho postihuje?

Viete, čo je CHOCHP? Ide o celosvetovo štvrtú najčastejšiu príčinu úmrtia. Chronická obštrukčná choroba pľúc si ročne vyžiada viac obetí ako rakovina pľúc a prsníka dohromady. Keďže ide o závažné respiračné ochorenie postihujúce dýchací systém, pre pacientov s touto diagnózou predstavuje aktuálna situácia s pandémiou koronavírusu značné riziká. Koronavírus môže spôsobiť ťažký zápal pľúc, ktorý neraz končí u pacientov s CHOCHP fatálne. 

Väčšina prípadov koronavírusu je mierna a možno ich liečiť v domácom prostredí, v závažných prípadoch sa však môže vyvinúť syndróm akútnej respiračnej tiesne. Takýto stav si potom vyžaduje, aby boli pacienti napojení na ventilátor a na kyslík. Okrem ochrany pred vírusom (dodržiavanie zásady ROR) je pre pacientov s CHOCHP veľmi dôležité užívať predpísané lieky. Zle liečená alebo neliečená chronická obštrukčná choroba pľúc môže viesť k vážnym následkom, ak by sa pacient nakazil aj koronavírusom.

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) sa začína nenápadne a v počiatočných štádiách má podobné príznaky ako prechladnutie či zápal priedušiek. Na rozdiel od infarktu či mozgovej príhody jej človek nepodľahne náhle, ale vyvíja sa niekoľko rokov. Toto progresívne pľúcne ochorenie bez správnej liečby spôsobuje nezvratné zmeny na pľúcach.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je život ohrozujúce ochorenie pľúc, pre ktoré je typické postupné zužovanie dýchacích ciest. Toho následkom je, že vzduch ťažko prúdi do a von z pľúc. Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva a rozdutia pľúc tzv. emfyzému. Prvotným znakom ochorenia je obštrukcia, tzn. priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu.

Najčastejší dôvodom ochorenia na CHOCHP je fajčenie alebo vdychovanie iných škodlivín, ako sú rôzne plyny, toxické látky, vírusy či znečistené životné prostredie. Ochorenie sa prejavuje problémami s dýchaním a kašľom. Tieto symptómy trápia pacientov hlavne ráno. Pri CHOCHP nastáva čiastočné alebo úplné upchatie niektorej časti dýchacích ciest hlienovo-hnisovým väzkým hlienom, kvôli čomu vzniká pretrvávajúca dychová nedostatočnosť.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je teda pojem, ktorý popisuje poškodenie dýchacích ciest v dôsledku buď chronického zápalu, alebo emfyzému pľúc, prípadne oboch súčasne. V súčasnosti už existujú účinné možnosti liečby, ktoré prinášajú úľavu od príznakov a niektoré dokážu ovplyvniť aj samotnú príčinu ochorenia. CHOCHP je liečiteľné, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc, ktoré už spôsobilo, sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa účinne liečiť čo najskôr.

Pozri aj: 9 zlozvykov, ktorými si ničíme zuby: Čo nerobiť, aby nám vydržali do staroby?

Faktorom vzniku a vývoja CHOCHP sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín. Príčinou ochorenia je v 80 % prípadov fajčenie, aj pasívne, medzi ďalšie možné vyvolávajúce faktory patrí vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia alebo prostredia.

Ľudské telo reaguje všeobecne na poškodenie zápalom. Ak poškodenie trvá dlho a intenzívne, zápal sa nikdy nevyhojí bez následkov, ale vzniká jazva s väzivovou prestavbou pôvodného tkaniva. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov. Škodliviny prítomné vo vdychovanom vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie priťahujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú aj do hlienu.

Pri CHOCHP dochádza k nadprodukcii hlienu, zhrubnutiu steny malých dýchacích ciest a strate rozťažnosti (elasticity)malých dýchacích ciest. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu – prekážku (napr. hustý hlien) nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc.

• Kašeľ – obyčajne je prvým príznakom ochorenia. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Spočiatku sa objavuje a potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší – chronický. Väčšina pacientov ho spočiatku považuje za bežný „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky ich donútia zvýšiť pozornosť.
• Dýchavičnosť a chrapot – Dýchavičnosť je najčastejším dôvodom, prečo ľudia s CHOCHP vyhľadajú lekára a je aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Obyčajne má pacient pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu alebo rozdutia pľúc totiž vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po námahe, napríklad pri chôdzi do schodov. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť významné ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí.
• Hlieny – poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov počas dňa.
• Infekcie dýchacieho (respiračného) systému – vírusové aj bakteriálne infekcie sú u pacientov s CHOCHP častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii zhoršiť a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie ako obyčajne. Hlieny majú pri infekcii obyčajne žltú alebo zelenú farbu. Najvyššie riziko infekcií hrozí v zimných mesiacoch.
• Cyanóza – modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá.
• Mimopľúcne prejavy CHOCHP – poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme CHOCHP výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva.
• Iné prejavy – napr. únava, opuchy členkov...

Chronická obštrukčná choroba pľúc ako aj astma sú časté pľúcne ochorenia. Aj keď obe spôsobujú problémy s dýchaním a prejavujú sa kašľom, sú medzi nimi viaceré rozdiely, ktoré ich umožňujú odlíšiť. Diagnostika patrí do rúk lekára, ktorý dokáže pomocou špeciálnych testov zistiť, o aké ochorenie presne ide. Niekedy je zložitejšie odlíšiť chronickú astmu od CHOCHP a ani bežné lekárske vyšetrenia nestačia na jednoznačnú diagnostiku. Stáva sa tiež, že sa u jedného pacienta súčasne vyskytuje astma aj CHOCHP. Všeobecne majú pacienti s astmou až 12krát vyššie riziko vzniku CHOCHP, ako ostatní ľudia.

Rozdiely medzi astmou a CHOCHP:

• Pri CHOCHP je poškodenie dýchacích ciest trvalé, zúženie dýchacích ciest a tým pádom aj príznaky pretrvávajú. Aj možnosti liečby sú preto obmedzené a poškodenie pľúc sa už nedá zvrátiť.

• Pri astme je príčinou zápal, ktorý spôsobuje sťahy svalstva dýchacích ciest a to vyvoláva zúženie dýchacích ciest. Liečba proti zápalu a na uvoľnenie dýchacích ciest obyčajne dobre účinkuje a ochorenie nepostupuje.
• CHOCHP v porovnaní s astmou častejšie vyvoláva pretrvávajúci kašeľ spojený s vykašliavaním hlienov.
• Nočné prebúdzanie kvôli dýchavičnosti alebo iným problémom s dýchaním sú typické pre astmu a len zriedkavo sa objavujú pri CHOCHP.
• U ľudí s astmou sa obyčajne objavujú aj iné imunitné poruchy, ako sú alergie, ekzém či senná nádcha.

Zodpovedanie niekoľkých jednoduchých otázok môže človeku napovedať, či trpí CHOCHP. Pokiaľ odpovie áno na 3 alebo viac otázok, mal by požiadať svojho lekára o vyšetrenie pľúcnej funkcie.

1. Fajčíte alebo ste v minulosti fajčili?
2. Zadýchate sa rýchlejšie ako vaši rovesníci?
3. Kašlete niekoľkokrát denne?
4. Vykašliavate každý deň hlieny, aj keď nie ste chorý?
5. Máte viac ako 40 rokov?
6. Robí vám problém vykonávať bežné činnosti bez toho, aby ste sa zadýchali?
7. Bráni vám pocit nedostatočného dychu rozprávať počas rýchlejšej chôdze?

Zhoršenie situácie a zdravotného stavu pacientov s chronickými ochoreniami spôsobujú v zimných mesiacoch najmä časté infekcie a vírusy, ktoré môžu respiračný systém chronicky chorého pacienta ešte zhoršiť. Infekcie dýchacích ciest sú jedny z najčastejších ochorení človeka. Vyskytujú sa pomerne často v jesenných a zimných mesiacoch. Pôvodcami bývajú najčastejšie vírusy, no môžu ich spôsobovať aj baktérie alebo atypické mikroorganizmy. Najčastejšími príčinami týchto ochorení sú rinovírusy. Spôsobujú 30 až 50 percent všetkých respiračných infekcií, najmä v jesenných mesiacoch. Pre virózy je typické, že sa šíria kvapôčkovou infekciou.

Zdrojom nákazy býva chorý človek. Ochorenie sa prejavuje spočiatku suchým dráždivým kašľom bez vykašliavania, ktorý sa postupne mení na produktívny kašeľ s vykašliavaním, môže byť prítomné škrabanie v hrdle a bolesť hrdla, vodnatá nádcha, upchatý nos, celková únava, zvýšená teplota, slzenie očí, chrapot a iné. V priaznivom prípade je možné vyliečiť prechladnutie do 3 dní, u oslabených jedincov do 7 dní. Pri nesprávnom spôsobe liečby a pridružení bakteriálnej infekcie môže byť obdobie rekonvalescencie oveľa dlhšie.

Častou komplikáciou zimných mesiacov je aj chrípka. Chrípka je ťažká akútna infekčná choroba respiračného traktu vyskytujúca sa väčšinou v epidémiách. Zdrojom infekcie je infikovaný človek, zriedka aj zvieratá, z nich najmä vtáky. Vírus sa šíri kašľaním a kýchaním. Po krátkej inkubácii trvajúcej 18 až 72 hodín sa dostaví zimnica, bolesti hlavy, svalov, hrdla a extrémna únava sprevádzaná suchým kašľom. Ak nenastanú komplikácie, klinické prejavy vo väčšine prípadov ustúpia do jedného týždňa. Vyskytujú sa však aj úmrtia zapríčinené primárnou infekciou chrípkovým vírusom, sú ale zriedkavé. Najčastejšími komplikáciami sú, najmä u starších ľudí, astmatikov, diabetikov, pacientov s chronickými ochoreniami srdca, tehotných žien a malých detí zápaly priedušiek, pľúc, stredného ucha, prínosových dutín, mozgových obalov a srdcového svalu.

V čase chrípkových epidémií dochádza k značnému prírastku ochorení akým je napríklad aj zápal pľúc. Zápal pľúc je akútny alebo chronický zápal pľúcneho tkaniva. Na tomto mieste stoja v popredí primárne infekčné pneumónie, ktoré sú väčšinou bakteriálne alebo virálne, pretože práve tieto predstavujú zďaleka najčastejšiu príčinu zápalov pľúc. 

Odporúčame: Je Alzheimerova choroba dedičná? Zistite, aké sú jej hlavné prejavy!

• Anamnéza – lekár zisťuje najmä prítomnosť chronických príznakov, ako je kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia – za rizikové sa považuje viac ako 10 balíčkov-rokov (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia: 20 ) a tzv. smoking index viac ako 200 (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia).
• Spirometria – je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP. Na základe vzduchu vydychovaného do prístroja ukazuje kapacitu pľúc.
• RTG pľúc – pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napr. rakovinu.
• CT vyšetrenie pľúc – vykonáva sa v nejasných prípadoch, najmä tzv. HRCT (High Resolution Computer Tomography – CT s vysokým rozlíšením).
• Krvné testy – pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním.
• Vyšetrenie CRP – pomáha určiť tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta.
• Pulzný oximeter – prístroj, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s CHOCHP.
• Vyšetrenie spúta – vyšetrenie vykašľaných hlienov pod mikroskopom.

CHOCHP môže niekedy prebiehať takmer bez príznakov, no inokedy sa môže prejaviť náhlym prepuknutím príznakov – vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Počet exacerbácií stúpa so štádiom ochorenia, no u väčšiny pacientov je možné ich vznik a priebeh ovplyvniť liečbou. Niekedy môže náhle prepuknutie príznakov spôsobiť nezvratný pokles pľúcnych funkcií. Príčinou exacerbácií môžu byť infekcie dýchacích ciest, ale aj znečistené ovzdušie, fajčenie a nesprávna životospráva.

Stupeň závažnosti CHOCHP sa určuje podľa intenzity príznakov, závažnosti pľúcnych porúch odhalených spirometriou a prítomnosti komplikácií – exacerbácií. Podľa štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza, delíme CHOCHP na 4 stupne:

1. štádium – ľahký stupeň – prejavuje sa kašľom a niekedy vykašliavaním hlienov. Po námahe alebo rýchlej chôdzi sa niekedy objavuje dýchavičnosť. V tomto štádiu si pacient ešte nemusí uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.
2. štádium – stredný stupeň – kašeľ je častý a obyčajne ho sprevádza vykašliavanie hlienov. Často sa po rýchlej chôdzi alebo námahe objavuje dýchavičnosť. Pri väčšej námahe alebo ťažších domácich prácach má človek výraznejšie problémy. Ak sa objaví bežná infekcia dýchacích ciest, môže mať komplikovanejší priebeh ako u ľudí bez CHOCHP a vyžadovať si aj niekoľkotýždňovú liečbu.
3. štádium – ťažký stupeň – kašeľ je stále častejší, neutíchajúci a sprevádza ho vykašliavanie veľkého množstva hlienu. Problémy s dýchaním sa prejavujú cez deň aj v noci. Uzdravenie z chrípky alebo bežnej infekcie trvá niekoľko týždňov. Mnoho pacientov nie je schopných vykonávať svoje povolanie či domáce práce. Chôdza do schodov a námaha spôsobujú významné ťažkosti. Pacienti sa rýchlo unavia.
4. štádium – veľmi ťažký stupeň – dychová nedostatočnosť je závažná, spôsobuje poruchy srdca, tlaku, opuchy končatín. Kvalita života je výrazne znížená a ochorenie ohrozuje život.

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je:

• zmiernenie príznakov ochorenia,

• zlepšenie tolerancie námahy,
• zlepšenie celkového stavu a kvality života pacienta,
• prevencia a liečba komplikácií ochorenia,
• prevencia a liečba exacerbácií ( = náhlych zhoršení ochorenia),
• ovplyvnenie postupu ochorenia,
• zníženie úmrtnosti.

Správna liečba CHOCHP dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie.

Na liečbu CHOCHP sa používa viacero typov liekov. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení (exacerbácií). Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie po fyzickej i psychickej stránke. Pri výbere konkrétneho lieku musí lekár zvážiť aj iné pridružené ochorenia. 

V súčasnosti pri liečbe CHOCHP sa používajú bronchodilatanciá a protizápalové lieky.

• Bronchodilatanciá, inhalačné, tvoria základ liečby, uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Zmierňujú tak príznaky, zvyšujú toleranciu námahy a zlepšujú kvalitu života - udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest počas výdychu, zmierňujú zadržiavanie vzduchu v dýchacích cestách, zväčšenie objemu pľúc na konci výdychu a kolaps malých dýchacích ciest.
• Lieky s protizápalovým účinkom dopĺňajú bronchodilatačnú liečbu. Znižujú riziko prepuknutia a frekvenciu akútnych exacerbácií

Iné lieky na ovplyvnenie príznakov:

• Mukolytiká – Pôsobia na hlieny v dýchacích cestách, zrieďujú ich a robia ich menej lepkavými, vďaka čomu sa jednoduchšie vykašliavajú. Zároveň tak pomáhajú predchádzať infekciám sliznice. Užívanie mukolytík znižuje počet náhlych zhoršení ochorenia (exacerbácií) a sú vhodným doplnkom liečby CHOCHP u pacientov, ktorí majú husté hlieny.

• Antibiotiká – Často ich lekári predpisujú v prípade infekcie baktériami alebo pri náhlom zhoršení CHOCHP, ktoré môže súvisieť s infekciou dýchacieho systému.
• Antitusiká – U niektorých pacientov sa ako súčasť liečby môžu krátkodobo použiť antitusiká, čo sú lieky na zmiernenie kašľa. Dlhodobá liečba je však vyslovene zakázaná, keďže kašeľ má pri CHOCHP aj dôležitú ochrannú funkciu. 

Odporúčame: ​KVÍZ: Recyklovanie odpadu – viete, ako správne triediť odpad?

Pľúcna rehabilitácia zahŕňa cvičenie, vzdelávanie a samokontrolu liečby s cieľom zmeniť správanie pacienta, zlepšiť jeho fyzickú a psychickú kondíciu a zmeniť jeho postoje smerom k zdraviu prospešnému správaniu. Okrem odborne vedeného cvičenia zahŕňa aj odvykanie od fajčenia, výživové poradenstvo a vzdelávanie v samostatnej kontrole ochorenia a liečby (self-manažment), ktorého cieľom je aktívny prístup pacienta, zvládanie inhalačnej techniky, osvojenie si znalostí, ako predchádzať príznakom, kedy vyhľadať zdravotnú pomoc a tiež ako zvládnuť exacerbáciu.

Pľúcna rehabilitácia je najúčinnejšou liečebnou stratégiou na zmiernenie dýchavice, zlepšenie zdravotného stavu a toleranciu námahy. Okrem zlepšenia funkčnej pohybovej kapacity a kvality života rieši aj viaceré mimopľúcne problémy súvisiace s CHOCHP, ktoré však nie sú dostatočne ovplyvnené liečbou ochorenia – atrofia svalov, strata hmotnosti, zmeny nálad (najmä depresia), sociálna izolácia... Podmienkou úspešnosti je spolupráca pacienta a jeho vlastná motivácia.

Oxygenoterapiu – tzv. dlhodobú domácu oxygenoterapiu (DDOT), teda liečbu kyslíkom, lekári odporúčajú pacientom, u ktorých i napriek správnej liečbe ochorenia neustále pretrváva dychová nedostatočnosť. Cieľom je predĺženie života a zlepšenie jeho kvality u pacientov so závažným stupňom CHOCHP.

CHOCHP nie je zvrátiteľné ochorenie a poškodené pľúca už nikdy nebudú celkom zdravé. Dá sa však účinne predchádzať tomu, aby vôbec vzniklo. Medzi najdôležitejšie možnosti prevencie patrí eliminácia fajčenia. Je to to najdôležitejšie, čo človek musí pri prevencii CHOCHP urobiť. Ideálne je skoncovať s fajčením skôr, ako stihne pľúca poškodiť. No aj pokiaľ človek prestanete fajčiť vo včasnejších štádiách CHOCHP, môže to významne ovplyvniť postup ochorenia a jeho prognózu do budúcnosti. V niektorých prípadoch dokonca ani nie je nutná liečba. O najvhodnejšom a najúčinnejšom spôsobe odvykania sa môže každý poradiť v poradniach na odvykanie od fajčenia, ktoré pôsobia na celom Slovensku, alebo so svojím lekárom.

Slovo adherencia by sme mohli preložiť ako „dodržiavanie pravidelnej liečby“ – teda nakoľko je pacient ochotný liečbu užívať, nakoľko ju akceptuje a považuje za prospešnú. V súvislosti s adherenciou sa často hovorí aj o tzv. kompliancii), čo znamená schopnosť užívať liek v dávke a v dávkovacom režime ako je predpísaný, a tiež perzistencii, čo je schopnosť zotrvať na liečbe dlhú dobu.

Liečba CHOCHP žiaľ často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich zlej adherencii k liečbe. Mnohí nespolupracujú, liečbu užívajú len vtedy, keď sa ich stav náhle zhorší, no neuvedomujú si, že každá jedna exacerbácia nenávratne poškodzuje pľúcne tkanivo, zjazvuje ho a ohrozuje život. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že kvôli občasným „záchvatom“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav, keď náhodou nastane. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Zhoršovanie stavu pri nesprávnej liečbe potom u pacienta ďalej posilňuje nedôveru k liekom, o to viac zanedbáva ich užívanie a vzniká bludný kruh.

Zaujímavé fakty a mýty o tomto ochorení dýchacích ciest nájdete i v článku: 

Časté mýty o CHOCHP: Ktoré tvrdenia o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc nie sú pravdivé?

Problematiku CHOCHP vám priblíži i rozhovor s odborníkom: 

Pneumologička o liečbe CHOCHP: Prečo nezanedbávať liečbu tohto vážneho ochorenia pľúc ani počas pandémie?

Tlačový materiál vydal: Accelerate