Čo je autoimunitné ochorenie? Koho môže postihnúť?

Choroba, teda porucha zdravia, nastáva z rôznorodých príčin. Na jej rozvoj môžu vplývať viaceré vnútorné aj vonkajšie faktory. Vznik ochorenia môže podnietiť zdravotný štýl jedinca, teda napríklad spôsob jeho stravovania a úroveň fyzickej aktivity, taktiež miera stresu. Rozvoj choroby tiež môže súvisieť so životným prostredím, jeho znečistením či rôznymi patogénmi, s ktorými v ňom prichádzame do kontaktu.

Vnútorné faktory sú len ťažkosti ovplyvniteľné, patrí medzi nich napríklad starnutie či genetická predispozícia. Neraz však za ochorením nestojí jediná príčina, ale kombinácia viacerých faktorov. V mnohých prípadoch sú dokonca príčiny vzniknutého ochorenia úplne neznáme. Nejasnou príčinou sú charakteristické aj takzvané autoimunitné ochorenia. O akú skupinu chorôb ide? Prečo vznikajú a ako sa liečia?

Autoimunitné ochorenia predstavujú skupinu chorôb, pre ktoré je charakteristická porucha funkcie imunitného systému. Taktiež sa môžeme stretnúť s termínom autoimúnna choroba čo imunopatia. Tieto ochorenia vznikajú z dôvodu nadmernej alebo nesprávnej aktivity imunitného systému, ktorý začne napádať štruktúry vlastného tela. Za normálnych okolností bunky imunitného systému majú primárnu funkciu chrániť organizmus pred infekciou a poškodením.

Pri autoimunitnej chorobe je tento proces narušený, pričom imunitný systém nedokáže správne odlišovať vlastné bunky od cudzích a škodlivých. Imunitný systém následne hodnotí zdravé bunky ako telu škodlivé a začína proti nim tvoriť protilátky. Tie napádajú určité tkanivo alebo orgán a v mieste postihnutia vznikajú zápalové procesy, ktoré spôsobujú odumretie buniek a sú pôvodcom rôznorodých sprievodných príznakov ochorenia.

Pri niektorých autoimunitných ochoreniach dochádza k postihnutiu len jedného orgánu, respektíve určitého druhu tkaniva, pri iných sú napadnuté viaceré systémy tela, respektíve celé telo. Nazývame ich tiež systémové autoimunitné choroby. 

Odporúčame: Nedostatok pohybu telo ničí. Tu je 10 signálov, že sa týka aj vás!

V súčasnej dobe je známe, na akom princípe autoimunitné ochorenia fungujú, no odborníci nevedia presne objasniť, aká je presná príčina vzniku. Nie je známe, aká je príčina poruchy imunitného systému. Odborníci však predpokladajú, že spúšťačom imunopatie je dlhý rad rôznych vnútorných a vonkajších faktorov.

Za najvýznamnejší rizikový faktor je považovaná genetická predispozícia, zároveň sa však predpokladá, že rolu zohráva aj kombinácia viacerých vonkajších faktorov, týkajúcich sa napríklad životného štýlu jedinca a životného prostredia. 

Medzi činitele vplývajúce na rozvoj autoimunitných ochorení sú spravidla radené nasledujúce faktory:

• nevhodné zloženie stravy (napr. západná strava, ktorá zahŕňa nadbytok transmastných tukov či priemyselne spracovaných potravín),

• nadmerný stres a veľká fyzická aj psychická záťaž,
• chemikálie, ťažké kovy a iné škodliviny v prostredí,
• prekonané infekcie.

I keď nie je známe prečo, zo štatistík vyplýva, že autoimunitné ochorenia dvakrát častejšie postihujú ženské pohlavie. Pri niektorých autoimunitných chorobách dokonca existuje, čo sa výskytu týka, rozdiel v určitých etnických skupinách. Napríklad systémový lupus sa vyskytuje častejšie u Afroameričanov než Európanov.

V súčasnosti je známych mnoho autoimunitných ochorení, niektoré sú pomerne časté, iné sa objavujú zriedkavejšie. K nástupu choroby môže dôjsť v rôznom veku. Autoimunitná choroba často nastupuje v plodnom produktívnom veku, niekedy však aj v útlom detstve či počas dospievania. Rozvoj choroby v starobe je skôr menej bežný. Symptómy sa pri jednotlivých autoimunitných ochoreniach líšia, záleží na tom, ktoré zdravé bunky imunitný systém napáda. Rozoznávame napríklad autoimunitné choroby tráviaceho traktu, štítnej žľazy, nervového systému i kože.

K všeobecným príznakom, ktoré môžu poukazovať na autoimunitnú chorobu, patrí nadmerná únava, slabosť, bolesti svalov, mierne zvýšenie teploty, opuchy, brnenie v končatinách, problémy s vlasmi a pokožkou, problémy so sústredením. Ďalšie príznaky sa pridávajú v závislosti od konkrétneho ochorenia. Je však bežné, že pri niektorých autoimunitných ochoreniach nie sú príznaky v plnej miere prítomné stále, ale obdobia s príznakmi striedajú obdobia bez ťažkostí.

Medzi najčastejšie autoimunitné choroby patrí:

• vitiligo – postihuje kožu, imunitný systém (IS) ničí melanocyty, ktoré tvoria pigment melanín, 

• Crohnova choroba – postihuje črevá a vyvoláva chronický zápal čriev, menej často postihuje aj iné časti tráviacej sústavy,
• skleróza multiplex – postihuje nervový systém, IS ničí myelín, čo je tukový obal pokrývajúci a chrániaci nervové vlákna v mozgu a mieche, tým sa narúša prenos nervových impulzov,
• cukrovka 1. typu – vyvoláva poruchu metabolizmu, IS napáda bunky pankreasu tvoriace inzulín, čo vedie k jeho nedostatku,
• psoriáza – ochorenie kože, bunky IS napádajú vrstvy pokožky a spôsobujú chronický kožný zápal sprevádzaný nadmernou tvorbou nových kožných buniek a ich olupovaním,
• celiakia – IS postihuje tenké črevo, ktoré nesprávne reaguje na prítomnosť lepku,
• reumatoidná artritída – postihuje kĺby a vyvoláva ich zápal.

Ďalšie autoimunitné ochorenia: systémový lupus SLE, sklerodermia, Bechterevova choroba, Guillainov-Barrého syndróm, autoimúnna hepatitída, Hašimotova tyreoiditída, myasthenia gravis, ulcerózna kolitída, Gravesova choroba.

Odporúčame: ​Čo je Leidenská mutácia? Odhaľ príznaky tejto vrodenej poruchy!

Autoimunitné choroby sú liečiteľné, no nie sú vyliečiteľné. Ak raz prepuknú, spravidla človeka sprevádzajú celým životom. Mnohé majú progresívny charakter a časom sa zhoršujú. Správna a dôsledná liečba však má zásadný význam, pomáha totiž zmierňovať až úplne eliminovať sprievodné príznaky ochorenia, v mnohých prípadoch dokonca aj spomaliť rozvoj choroby. Liečba je v prvom rade farmakologická.

Na boj proti nadmernej aktivite imunitného systému sa zvyknú podávať takzvané imunosupresíva. Taktiež sa uplatňuje protizápalová liečba. Podávajú sa napríklad kortikoidy, ktoré majú protizápalový aj imunosupresívny účinok. Ďalšie podávané liečivá a metódy liečby závisia od konkrétneho ochorenia a prítomných sprievodných príznakov. Napríklad pri kožných autoimunitných chorobách sa často uplatňujú aj preparáty aplikované topicky, teda zvonka na pokožku.

Pri autoimunitných chorobách tráviaceho traktu je zvyčajne potrebná aj úprava stravy, respektíve prísna diéta (napr. pri celiakii, kedy je potrebné vyradenie lepku zo stravy). Zmena jedálnička a celkového životného štýlu však obvykle hrá rolu pri liečbe väčšiny autoimunitných chorôb. Vítané je zdravé stravovanie, dostatok pohybu, kvalitný spánok a eliminácia stresu.

Vyskúšajte: KVÍZ: Ľudské srdce – myslíte si, že o ňom viete všetko podstatné?