Poznáte topinambur? Táto rastlina má mnoho iných známych názvov. Topinambur tiež dostal prezývku židovský zemiak či jeruzalemská artičoka. Rastlina je okrem iného pestovaná najmä pre svoje podzemné časti, jej hľuzy sú totiž bežne využívané ako koreňová zelenina.
Ide o akúsi plodinu našich predkov, ktorá bola kedysi hojne pestovaná, potom dlho zabudnutá a v súčasnosti opäť naberá na popularite. Zaujímavosťou pritom je, že pestovanie topinamburov bolo určitý čas zakázané. Prečo? A prečo sa ich oplatí pridať do jedálnička alebo ako na ich pestovanie? Zistite všetko dôležité!
Čo je topinambur?
Pojmom topinambur označujeme hľuzovité podzemky slnečnice hľuznatej, latinsky Helianthus tuberosus. Ide o rastlinu z čeľade astrovité, ktorej domovinou je Amerika. Pestovaná bola v Severnej, ale aj Strednej a Južnej Amerike a do Európy sa údajne dostala v 16. alebo 17. storočí.
Slúžila ako úžitková plodina, najmä ako výživná a kŕmna rastlina. Neskôr ju nahradili zemiaky. Pre svoje krásne kvety však bola pestovaná aj ako okrasná rastlina. Slnečnica hľuznatá dorastá do výšky okolo 2,5 až 3 m. Ide o mohutnú rastlinu s priamou stonkou, ktorá vyrastá z jedlých podzemných hľúz.
Tie vyzerajú ako korene zázvoru, ich šupka býva svetlohnedá, ale aj červenkastá až fialová. Nadzemná časť je v podstate podobná klasickej slnečnici. Listy sú veľké, vajcovité a drsné. Stonky sú zakončené úborom zloženým zo žltých kvietkov.
Shutterstock®
Zloženie topinamburov
Topinambury sú veľmi výživné a chutné. Ich chuť mnohí prirovnávajú najmä chuti sladších kalerábov. Veľkou výhodou týchto hľúz je fakt, že z pôdy neabsorbujú žiadne ťažké kovy a iné škodliviny. Sú naopak plné výživných a telu prospešných látok.
Topinambury ukrývajú malé množstvo bielkovín, prakticky žiaden tuk, sacharidy a cennú vlákninu. Sú zdrojom viacerých vitamínov skupiny B, taktiež vitamínu C, draslíka, železa, vápnika, horčíka aj fosforu.
Ich veľkou výhodou je tiež ich nízka kalorická hodnota. Obsahujú len niečo cez 70 kalórií na stogramovú porciu. Topinambury sú navyše radené medzi potraviny, ktoré sú veľmi vhodné aj pre diabetikov. Obsahujú totiž diabeticky vhodný inulín (prírodný polysacharid) a nemajú negatívny vplyv na hladinu cukru v krvi. Sú tak dobrou náhradou napríklad za zemiaky.
Topinamburom sú vďaka ich zloženiu pripisované tieto účinky:
- podpora trávenia (obsah vlákniny),
- podpora funkcie pečene a látkovej premeny,
- úprava hladiny cukru v krvi,
- priaznivý vplyv na krvný tlak (obsah draslíka),
- priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu,
- dobrý zdroj energie,
- podpora zdravia kostí.
Pestovanie topinamburov
S dostupnosťou topinamburov je to o čosi horšie. Niekedy na ne môžete naraziť vo väčších supermarketoch, lepšie dostupné bývajú na internete a priamo u pestovateľov. Pestovanie topinamburov u seba na záhrade však nie je zvlášť problematické. Slnečnica hľuznatá je spravidla nenáročná na pestovanie a dokáže rásť takmer úplne všade.
Výsadba a zber topinamburov
Pestujeme ju z hľúz určených na sadenie, ktoré do zeme vkladáme počas jari (aspoň 2 až 3 týždne po posledných mrazoch), zber úrody prebieha od konca leta a počas jesene, v závislosti od doby vysádzania však aj počas skorej jari. Možné je totiž aj jesenné vysádzanie.
Chutné hľuzy je vhodné zberať približne 130 dní od vysadenia, v tomto období začne nadzemná časť rastliny hnednúť. Hľuzy sú pritom mrazuvzdorné, preto je možné pri zbere pár z nich ponechať v pôde pre úrodu počas ďalšieho roka.
Pestovateľské podmienky
Slnečnici hľuznatej sa bude veľmi dobre dariť v priepustnejšej pôde, hnojenie nebýva potrebné. Rastline vyhovuje slnečné stanovište, požaduje však hlave dostatočne výdatnú zálievku. Rastliny sa pritom počas pestovania nemusíte obávať zrezávať, dorastajú totiž do značných výšok. Takto navyše podporíte produkciu väčších hľúz.
Pozor na rozrastanie topinamburov v záhrade
Pri vysádzaní topinamburov do záhrady však musíte myslieť na jeden zásadný fakt. Ide totiž o veľmi invazívnu rastlinu, čo je vlastne aj dôvod, prečo bolo jej pestovanie určitý čas zakázané. Slnečnica hľuznatá sa veľmi rýchlo rozrastá, preto je miesto, kde má rásť, vhodné pre istotu dôkladne ohradiť, napríklad plôtikom. Taktiež je vhodné pravidelne vytrhávať nechcené mladé výhonky rastliny.
Prečo bol topinambur zakázaný?
V niektorých oblastiach bolo pestovanie topinamburu obmedzené či zakázané, pretože sa správal ako invazívna rastlina – rýchlo sa šíril a ohrozoval iné kultúry. Navyše bol v minulosti počas vojnových období považovaný za „núdzovú potravinu“, a preto ho ľudia po vojne opustili – spájali si ho s chudobou. Dnes sa však vďaka jeho nutričnej hodnote vracia do popredia.
Topinambury v kuchyni
Podzemné časti slnečnice hľuznatej je možné využívať podobne ako rozličné druhy koreňovej zeleniny. Topinambury možno konzumovať i so šupkou, tak ako klasické či sladké zemiaky. Ich čistenie je o niečo ťažšie, pre ľahšie odstránenie šupky sa odporúča hľuzy pár minút blanšírovať v horúcej vode.
Hľuzy možno pripravovať rôznymi spôsobmi, napríklad variť, piecť i dusiť. Sú vhodné do polievok aj ako príloha k mäsu (napríklad pečené alebo vo forme pyré). Z nastrúhaných topinamburov je tiež možné pripraviť chutné placky.
Rovnako ich môžete v miske zapekať s ďalšími ingredienciami, napríklad karfiolom, brokolicou aj inou zeleninou, mäsom alebo cestovinami. V surovom stave je ich možné nastrúhať a pridať do čerstvého zeleninového šalátu.
Shutterstock®
Recept na topinamburovú polievku
Z topinamburov si môžete veľmi jednoducho a rýchlo pripraviť aj chutnú krémovú polievku. Podávať ju podľa chuti môžete napríklad s opečenou celozrnnou bagetkou či domácimi krutónmi. Ako na ňu?
Ingrediencie:
- 200 g čerstvých topinamburov
- 1,5 l zeleninového vývaru (alebo kuracieho, prípadne vody)
- 1 stredne veľká cibuľa
- olivový olej
- soľ a mleté čierne korenie
- čerstvá nasekaná pažítka (voliteľné)
Postup: Ako prvé si v hrnci na troche oleja osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľku. Keď je cibuľa zlatistá, pridáme očistené a nakrájané hľuzy topinamburu. Chvíľku opražíme a následne podlejeme vývarom. Trochu osolíme a okoreníme, prikryjeme a necháme variť do zmäknutia asi 20 minút. Keď hľuzy zmäknú, hrniec odstavíme z ohňa a obsah dohladka rozmixujeme tyčovým mixérom.
Podľa potreby pridáme ešte soľ a korenie. Podľa chuti môžeme prípadne polievku zjemniť trochou smotany na varenie. V tom prípade necháme polievku ešte chvíľu prevrieť a odstavíme ju. Pred podávaním môžeme posypať čerstvou pažítkou. Dobrú chuť!
Pečené topinambury s cesnakom a rozmarínom
Ingrediencie:
500 g topinamburov
3 strúčiky cesnaku
2 lyžice olivového oleja
čerstvý alebo sušený rozmarín
soľ a čierne korenie podľa chuti
voliteľne: citrónová šťava alebo parmezán na posypanie
Postup: Topinambury dôkladne umyjeme – šupku ponecháme, najmä ak sú z bio zdroja. Väčšie hľuzy môžeme prekrojiť na polovice alebo štvrtiny, menšie necháme vcelku. V mise ich premiešame s olivovým olejom, nasekaným cesnakom, soľou, korením a rozmarínom.
Vysypeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme v predhriatej rúre na 190 °C približne 30–35 minút, kým nezískajú zlatistú farbu a jemne chrumkavý povrch. Na záver ich môžeme pokvapkať pár kvapkami citrónovej šťavy alebo posypať strúhaným parmezánom.
Koreň plný prekvapení
Topinambur síce možno nevyhráva súťaže krásy, no v kuchyni i v prevencii zdravia patrí medzi tajné eso. Či už ho pripravíte ako hranolky, krémovú polievku, pridáte do šalátu alebo naložíte ako kyslú pochúťku, jeho jemná oriešková chuť si vás získa.
Navyše sa hodí do jedálnička ľudí s citlivým trávením, pomáha pri udržiavaní hladiny cukru v krvi a výborne zasýti. A čo je najlepšie? Nepotrebuje veľa pozornosti ani hnojenia – stačí mu trochu priestoru v záhrade a vráti vám to poriadnou úrodou. Ak ste ho ešte nevyskúšali, možno práve teraz nastal čas nechať sa prekvapiť.
Aktualizovaný článok: 28.06.2025
