Tlak, pálenie či zvieranie na hrudi, ktoré sa objaví pri rýchlej chôdzi alebo strese, môže byť viac než len obyčajná únava. Takto sa často hlási angina pectoris – varovný signál, že srdce nedostáva dostatok kyslíka. Ide o jednu z najčastejších foriem ischemickej choroby srdca a jej podcenenie môže viesť až k infarktu.
Toto ochorenie nepostihuje len starších ľudí – čoraz častejšie sa objavuje aj u mladších, najmä pri sedavom spôsobe života, zlej strave či nadmernom strese. V článku sa pozrieme na to, ako angina pectoris vzniká, aké má príznaky, ako sa lieči a čo možno urobiť pre jej prevenciu. Naučíte sa rozpoznať signály, ktoré vám vaše srdce posiela, a zistíte, ako mu pomôcť biť dlhšie a silnejšie.
Čo je angina pectoris?
Angina pectoris je jednou z foriem ischemickej choroby srdca, pri ktorej srdcový sval nedostáva dostatok krvi a kyslíka. Príčinou je zúženie koronárnych tepien, ktoré zásobujú srdce živinami. Tento nedostatok spôsobuje typickú bolesť alebo tlak na hrudi, často sprevádzaný dýchavičnosťou, úzkosťou či bolesťou vyžarujúcou do ramena, krku alebo sánky.
Hoci ide o dočasný stav, signalizuje preťaženie srdca a riziko vážnejších komplikácií, ako je infarkt myokardu. Angina pectoris sa najčastejšie objavuje pri fyzickej námahe, strese alebo po ťažkom jedle – teda v situáciách, keď srdce potrebuje viac kyslíka, než mu zúžené cievy dokážu dodať.
Typy anginy pectoris
Podľa spôsobu, akým sa ochorenie prejavuje, rozlišujeme tri základné typy anginy pectoris – stabilnú, nestabilnú a vazospastickú (Prinzmetalovu). Každá z nich má odlišný priebeh aj riziko komplikácií, no všetky si vyžadujú dôkladnú lekársku starostlivosť.
Stabilná angina pectoris
Tento typ je najčastejšou formou ochorenia. Bolesť alebo tlak na hrudi sa objavujú predvídateľne – napríklad pri fyzickej námahe, rýchlej chôdzi, strese či po ťažkom jedle – a ustupujú po odpočinku alebo po užití nitroglycerínu. Hoci ide o „miernejšiu“ formu, signalizuje, že srdce má trvalý problém s prietokom krvi.
Nestabilná angina pectoris
Nestabilná forma je vážnejším a nebezpečnejším stavom. Príznaky sa môžu objaviť aj v pokoji, bez zjavnej príčiny, sú silnejšie a dlhšie trvajú. Ide o akútny predstupeň infarktu, preto si vyžaduje okamžité vyšetrenie a liečbu v nemocnici.
Vazospastická angina pectoris
Vazospastická vzniká kŕčom (spazmom) koronárnych ciev, ktorý dočasne zúži prietok krvi. Často sa objavuje v pokoji, najmä v noci alebo skoro ráno. Na rozdiel od iných typov ju nespôsobuje fyzická námaha, ale napríklad stres, chlad či fajčenie. Liečba spočíva najmä v podávaní liekov, ktoré uvoľňujú cievy.
Príčiny anginy pectoris
Hlavnou príčinou anginy pectoris je zúženie koronárnych tepien v dôsledku aterosklerózy – procesu, pri ktorom sa v stenách ciev ukladajú tukové látky, cholesterol a vápenaté usadeniny. Tieto nánosy vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty, ktoré znižujú prietok krvi do srdcového svalu. Keď srdce nedostáva dostatok kyslíka, reaguje bolesťou alebo tlakom – to je typická angina pectoris.
K zhoršeniu stavu môžu prispieť aj ďalšie faktory, ktoré spôsobujú spazmus (kŕč) ciev, čím sa ešte viac obmedzí prietok krvi. V niektorých prípadoch môže byť príčinou aj anémia či ochorenia srdcových chlopní.
Rizikové faktory anginy pectoris:
zvýšený cholesterol,
fajčenie,
obezita,
cukrovka,
stres a psychické napätie,
nedostatok pohybu,
nezdravá strava s vysokým obsahom tukov,
vyšší vek,
rodinná anamnéza srdcových ochorení.
Príznaky anginy pectoris
Najcharakteristickejším prejavom anginy pectoris je bolesť alebo tlak na hrudníku, ktorý vzniká v dôsledku nedostatku kyslíka v srdcovom svale. Bolesť býva zvieravá, tupá, páliaca alebo pocitovo ako „ťažoba“ na hrudi, často s vyžarovaním do ľavej ruky, krku, sánky, chrbta či nadbruška. Objavuje sa najčastejšie pri námahe, strese alebo po ťažkom jedle a po oddychu alebo podaní nitroglycerínu ustupuje. Okrem bolesti sa môžu objaviť aj ďalšie varovné signály, ktoré netreba podceňovať.
Medzi typické príznaky patria:
tlak, zvieranie alebo pálenie v strede hrudníka,
bolesť vyžarujúca do ľavej ruky, ramena, krku alebo chrbta,
dýchavičnosť, pocit nedostatku vzduchu,
nadmerné potenie, bledosť, slabosť,
závraty, nevoľnosť, niekedy až zvracanie,
úzkosť alebo pocit blížiacej sa katastrofy.
Rozdiely medzi mužmi a ženami v prejavoch anginy pectoris
U mužov má angina pectoris často klasický priebeh – typickú bolesť alebo tlak na hrudníku, ktorý sa objavuje pri záťaži a ustupuje v pokoji. Bolesť býva presne lokalizovaná a ľahšie rozpoznateľná, preto sa u mužov ochorenie zvyčajne diagnostikuje skôr.
U žien môžu byť príznaky menej typické a zradnejšie. Často sa neobjavuje bolesť na hrudi, ale skôr únava, nevoľnosť, dýchavičnosť, tlak v krku, chrbte alebo žalúdku. Práve preto ženy niekedy odkladajú návštevu lekára, čo môže viesť k vážnejším následkom – najmä ak ide o skrytú formu ischemickej choroby srdca.
Možné komplikácie a riziká pri angine pectoris
Neliečená alebo zhoršujúca sa angina pectoris môže viesť k závažným kardiovaskulárnym komplikáciám, ktoré priamo ohrozujú život. Dlhodobé nedokrvenie srdcového svalu spôsobuje jeho oslabovanie, poškodenie a zvyšuje riziko akútneho infarktu myokardu. Medzi najčastejšie komplikácie patria:
infarkt myokardu (odumretie časti srdcového svalu),
srdcové zlyhávanie,
poruchy srdcového rytmu (arytmie),
trvalé poškodenie srdcového svalu,
náhla srdcová smrť.
Diagnostika anginy pectoris
Diagnostika anginy pectoris začína dôkladným rozhovorom s pacientom a fyzikálnym vyšetrením. Lekár sa pýta na charakter bolesti, jej trvanie, okolnosti, pri ktorých sa objavuje, a sprievodné príznaky. Základným krokom je elektrokardiografické vyšetrenie (EKG), ktoré zachytáva elektrickú aktivitu srdca. U niektorých pacientov sa EKG vykonáva aj počas záťaže – tzv. záťažový test na bicykli alebo bežiacom páse, aby sa odhalili zmeny, ktoré sa v pokoji nemusia prejaviť.
Na presnejšie posúdenie stavu koronárnych ciev sa využívajú aj ďalšie zobrazovacie metódy, ako echokardiografia, CT koronárna angiografia alebo invazívna koronárna angiografia. V niektorých prípadoch sa dopĺňajú aj krvné testy na stanovenie hladiny cholesterolu, cukru či markerov srdcového poškodenia. Včasná a presná diagnostika je kľúčová pre určenie vhodnej liečby a prevenciu infarktu.
Depositphotos
Liečba anginy pectoris
Liečba anginy pectoris sa zameriava na zmiernenie symptómov, zlepšenie prietoku krvi k srdcu a prevenciu závažných komplikácií. Základom je kombinácia liekovej terapie a zmeny životného štýlu. Pacientom sa bežne predpisujú nitrátové prípravky na úľavu od bolesti, betablokátory a blokátory kalciových kanálov na zníženie záťaže srdca, ako aj lieky na riedenie krvi a zníženie cholesterolu.
V pokročilejších prípadoch, keď liečba nestačí, môže lekár odporučiť invazívne zákroky, ako je angioplastika (rozšírenie zúženej tepny balónikom a vloženie stentu) alebo bypass koronárnej tepny. Dôležitou súčasťou terapie je aj zmena životného štýlu – prestať fajčiť, upraviť stravu, pravidelne sa hýbať a udržiavať optimálnu hmotnosť. Tieto opatrenia dokážu významne znížiť riziko ďalších záchvatov anginy aj infarktu myokardu.
Život s anginou pectoris
Život s anginou pectoris si vyžaduje disciplinovaný prístup a uvedomenie si limitov vlastného tela. Väčšina pacientov môže viesť plnohodnotný život, ak dodržiava odporúčania lekára a pravidelne užíva predpísané lieky. Dôležité je rozpoznať, ktoré situácie alebo činnosti vyvolávajú bolesti na hrudi – napríklad stres, nadmerná fyzická námaha či prejedanie sa – a týmto faktorom sa snažiť predchádzať.
Srdce potrebuje rovnováhu medzi aktivitou a odpočinkom, preto je vhodné zaradiť do denného režimu primeraný pohyb, no bez preťaženia. Pacienti s anginou pectoris by sa mali naučiť včas reagovať na varovné signály tela – ak sa bolesť na hrudi zhoršuje, trvá dlhšie alebo sa objavuje aj v pokoji, je nutné ihneď vyhľadať lekára.
Kvalitu života výrazne zlepšuje zdravá životospráva, psychická pohoda a pravidelné kontroly u kardiológa. Dôležitá je aj podpora rodiny, pretože zvládanie chronického ochorenia si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú stabilitu.
Prevencia anginy pectoris
Prevencia anginy pectoris spočíva v ochrane ciev a srdca pred poškodením. Základom je zdravý životný štýl, ktorý podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému a znižuje rizikové faktory.
Zásady prevencie:
prestať fajčiť a obmedziť alkohol,
pravidelne sa hýbať (aspoň 30 minút denne),
uprednostňovať vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, ryby a celozrnné produkty,
obmedziť príjem soli, cukru a nasýtených tukov,
kontrolovať hladinu cholesterolu, cukru a krvný tlak,
pravidelne absolvovať preventívne prehliadky,
zvládať stres pomocou relaxačných techník či pohybu.
Počúvajte svoje srdce
Angina pectoris je tichým varovaním, ktoré by ste nikdy nemali ignorovať. Srdce vám dáva najavo, že potrebuje viac pozornosti, oddychu a zdravších návykov. Každé zovretie na hrudi, každá dýchavičnosť či nevysvetliteľná únava sú signálom, že telo volá o pomoc. Včasná diagnostika a správna liečba môžu nielen predĺžiť život, ale aj vrátiť jeho kvalitu.
Doprajte svojmu srdcu to, čo potrebuje – vyváženú stravu, pohyb, dostatok spánku a pokoj. Naučte sa vnímať svoje telo a jeho signály, pretože srdce neklame. Ak mu budete načúvať, odmení sa vám tým najcennejším – stabilným rytmom a silou, ktorá vás bude sprevádzať celý život.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
