Trápi vás dlhodobo brnenie či zášklby v končatinách, prípadne nadmerná svalová slabosť z neobjasnených dôvodov? V tom prípade vás lekár možno odporučí na takzvané EMG, vďaka ktorému môže preveriť funkciu svalov a nervov a prísť tak na príčinu pretrvávajúcich ťažkostí.
Akési prvé počiatky EMG pritom možno hľadať ešte koncom 18. storočia u talianskeho lekára Luigiho Galvaniho, ktorý ako prvý skúmal elektrické javy pri pohybe svalov, pričom prvý vzťah medzi elektrinou a svalovou kontrakciou spozoroval náhodne počas pitvy žaby.
Dnes je EMG často používanou vyšetrovacou a diagnostickou metódou. Čo by sme o vyšetrení mali vedieť? Je nutný výmenný lístok na toto vyšetrenie? Kedy ho podstúpiť podľa neurológa? Ako dlho trvá EMG vyšetrenie? Ako prebieha EMG vyšetrenie? Je možné podstúpiť EMG vyšetrenie, ak má pacient kardiostimulátor? Aká je
príprava na EMG vyšetrenie? Viac v článku!
Čo je EMG – elektromyografické vyšetrenie?
Skratkou EMG označujeme takzvanú elektromyografiu, respektíve elektromyografické vyšetrenie, teda EMG vyšetrenie. Reč je o vyšetrovacej a diagnostickej metóde, ktorá je určená na zachytenie elektrickej aktivity svalov a nervov riadiacich činnosť svalov, tiež na overenie stavu svalov a správneho nervového zásobenia, čiže inervácie. Táto bežná neurofyziologická metóda patrí k neoddeliteľným prvkom diagnostiky ochorení nervového systému.
Elektromyograf
Pri vyšetrení sa používa takzvaný elektromyograf, čo je záznamový prístroj s elektródami, ktorý zisťuje akčné potenciály vznikajúce vo svalovom tkanive a nervových vláknach.
Počas vyšetrenia sa vytvára takzvaný elektromyogram, čo je grafický záznam elektrickej aktivity svalov. Ak sú svaly v stave pokoja, nevykazujú spravidla žiadnu elektrickú aktivitu. Ak sa však sval napne, táto aktivita sa zobrazí na monitore v podobe EMG krivky. Pokiaľ výsledok vyšetrenia poukazuje na elektrickú aktivitu vo svaloch v čase pokoja, ide spravidla o znak poruchy nervu, svalu, prípadne zápal.
Metóda EMG vyšetrenia
Pri EMG sa využívajú 2 základné vyšetrovacie metódy a 2 odlišné druhy elektród:
stimulačná elektromyografia (metóda povrchových elektród, vyšetrenie vodivosti nervov) – pri tejto metóde sa hodnotí kvalita vedenia vzruchu nervovými vláknami, používajú sa povrchové elektródy, ktoré sa lepia na kožu nad konkrétny sval,
ihlová elektromyografia (vyšetrenie metódou ihlových elektród) – táto metóda umožňuje snímať povrchové i hlbšie štruktúry a môže slúžiť ako doplnok k stimulačnej EMG, používajú sa ihlové elektródy, ktoré sa do svalu zavádzajú skrz kožu.
Odporúčame: CT alebo počítačová tomografia – ako prebieha a aké riziká sa s ňou spájajú?
Shutterstock®
Využitie EMG vyšetrenia – kedy ho podstúpiť?
Aká je úloha EMG vyšetrenia? EMG vyšetrenie predstavuje vyšetrenie, ktoré sa uplatňuje pri diagnostike ochorení svalstva alebo postihnutia nervov, tiež diagnostike porúch nervovo-svalového prenosu či na lokalizáciu postihnutia nervového systému, ako aj odhalenie stupňa a rozsahu poškodenia.
EMG prístroj pomáha napríklad zistiť, či vplyvom nejakého ochorenia alebo úrazu došlo k prerušeniu, natrhnutiu, stlačeniu či preťaženiu nervu, prípadne k jeho metabolickej degradácii. Tiež pomáha diagnostikovať postihnutia na úrovni spojenia nervu so svalovým vláknom, respektíve poruchy nervovosvalovej platničky.
Vyšetrenie spravidla prevádza neurológ, ktorý ho môže nariadiť z rôznych dôvodov, najmä pri pretrvávajúcich ťažkostiach u pacienta, poukazujúcich na svalovú, nervovú alebo neuromuskulárnu poruchu, ako sú napríklad:
- nedobrovoľné zášklby a tiky,
- brnenie v končatinách,
- necitlivosť v svaloch,
- svalová bolesť, slabosť svalov,
- alebo stuhnutosť svalov,
- paralýza končatín.
Vážnym dôvodom na vyšetrenie je podozrenie na rôzne ochorenia svalov a nervov (nervové poruchy a svalové poruchy).
Aké ochorenia môže pomôcť EMG vyšetrenie diagnostikovať?
EMG sa využíva v rámci diagnostiky nasledujúcich ochorení, porúch a zdravotných problémov:
- polyneuropatie – poruchy periférnych nervov rôzneho druhu (rozličné poškodenia nervov),
- myopatie – skupina ochorení postihujúcich kostrové svalstvo,
- tetánia,
- svalová dystrofia (napr. aj zriedkavá Duchennova svalová dystrofia a iné ochorenia svalov),
- radikulopatia – ťažkosti spojené s útlakom koreňa nervu, ktorý vychádza z miechy,
- amyotrofická laterálna skleróza,
- syndróm karpálneho tunela (a iné úžinové syndrómy),
- myasténia gravis,
- postihnutie miechových koreňov pri vysunutých platničkách.
Príprava na EMG vyšetrenie
Na to, aby pacient mohol podstúpiť EMG vyšetrenie, je spravidla potrebný výmenný lístok od obvodného lekára. Elektromyografia si spravidla nevyžaduje žiadnu špecifickú prípravu. O prípadných krokoch a opatreniach pred vyšetrením vás však vždy informuje priamo lekár. Vo všeobecnosti sa však odporúča pár hodín (cca 3 hodiny) pred vyšetrením nefajčiť, nepožívať žiadne energetické nápoje a kofeín.
Pacient pred EMG môže normálne jesť, užívanie liekov však môže niekedy lekár upraviť. Pred vyšetrením je potrené upovedomiť lekára o pravidelne užívaných liekoch (na predpis aj voľnopredajných), a to najmä liekoch na zrážanie krvi alebo liekoch vplývajúcich na svalovú silu.
Zväčša býva potrebné v deň vyšetrenia vysadiť magnézium či lieky na upokojenie, ak ich pacient užíva. Lekára však informujte aj o cudzích telesách vo svojom tele, akým je napríklad kardiostimulátor a hlavne defibrilátor. Na vyšetrenie by mal pacient prísť s očistenou pokožkou, na ktorú nie sú aplikované žiadne kozmetické prípravky, keďže elektródy sa lepia na kožu. Taktiež zvoľte pohodlné oblečenie, ktoré lekárovi zabezpečí dobrý prístup k ošetrovanému miestu.
Odporúčame: Obávaná, ale život zachraňujúca! Čo je kolonoskopia a ako prebieha?
Shutterstock®
Ako prebieha EMG vyšetrenie a trvanie EMG vyšetrenia
Priebeh EMG vyšetrenia nie je zvlášť komplikovaný. Dĺžka závisí hlavne od testovanej oblasti a druhu diagnostikovaných zdravotných problémov. V priemere trvá 30 až 60 minút, niekedy však aj kratšie. Počas vyšetrenia je pacient väčšinou v ľahu, prípadne sedí. Lekár, respektíve odborný personál pacientovi najskôr umiestni povrchové elektródy.
Počas vyšetrenia môže pacient pociťovať krátky nebolestivý elektrický výboj. Po použití povrchových elektród môže lekár podľa potreby pristúpiť aj k ihlovej elektromyografii, táto metóda však niekedy býva použitá aj samostatne. Lekár pacientovi zavedie elektródu do svalového tkaniva. V tomto prípade môže pacient pociťovať bolesť pri vpichu, podobne ako pri odbere krvi, žiaden elektrický výboj však nepociťuje.
Ako neurológ získa výsledky EMG vyšetrenia?
Všetky informácie z kontaktných elektród alebo EMG ihly následne spracováva počítač, pričom ich prevedie a zobrazí na monitore vo forme EMG krivky. Výsledky vyšetrenia spravidla priamo po procedúre vyhodnocuje neurológ.
Neurológ môže určité výsledky oznámiť pacientovi, prípadne zaslať lekárovi, ktorý vyšetrenie nariadil. V závislosti od výsledkov následne môže byť pacientovi podľa potreby nastavená liečba alebo odporučené ďalšie vyšetrenia. Pacient po EMG bežne odchádza domov bez obmedzení.
Elektromyografia – aké sú riziká a kontraindikácie EMG?
EMG prístroj a vyšetrenie sa spája len s minimálnymi rizikami. EMG vyšetrenie predstavuje bezpečné, rýchle a informatívne vyšetrenie a jeho veľkou výhodou je, že pacient nie je pri ňom vystavený škodlivému žiareniu, ako je to v prípade niektorých iných vyšetrení (napríklad CT) pri diagnostike odlišných chorôb. Elektromyografia nie je všeobecne bolestivá, pacient môže nepríjemný pocit cítiť napríklad pri vpichu elektródy.
Zriedkavo sa po vyšetrení krátkodobo môže objaviť mierna bolestivosť alebo mravčenie v mieste vyšetrenia alebo podliatina a opuch v mieste vpichu. Iné komplikácie po EMG sú zriedkavé. Pre EMG je známych len pár kontraindikácií, ktoré znemožňujú previesť vyšetrenie. Je to hlavne defibrilátor u pacienta, prípadne môžeme uviesť i neschopnosť pacienta spolupracovať.
Článok aktualizovaný 10.8.2024
Aktualizovaný článok: 10.08.2024
