Elektrokardiografia, alebo v skratke EKG, predstavuje vyšetrovaciu metódu, ktorá je založená na princípe snímania elektrických potenciálov generovaných srdcovým svalom pri jeho činnosti. Na podobnom princípe funguje aj vyšetrenie EEG, alebo inak elektroencefalografia.
V prípade tejto vyšetrovacej a diagnostickej metódy je však snímaná elektrická aktivita, ktorá zase vzniká pri činnosti mozgu. Čo všetko by sme o EEG vyšetrení mali vedieť? Ako prebieha EEG vyšetrenie? Má vyšetrenie EEG riziká? Aké sú výhody vyšetrenia?
EEG vyšetrenie mozgu – ako funguje?
Elektroencefalografia, označovaná tiež skratkou EEG, je významná neurologická vyšetrovacia metóda. Slúži na sledovanie a zaznamenávanie aktivity mozgu, respektíve mozgových funkcií, a to s cieľom spravidla odhaliť zmeny v normálnej činnosti mozgu. Počas EEG dochádza k vytváraniu elektroencefalogramu, ktorý predstavuje zápis synaptických potenciálov nervových buniek mozgu.
Elektrické potenciály vznikajú ako dôsledok prirodzenej elektrickej aktivity mozgu, respektíve vzájomnej komunikácie nervových buniek, pričom počas EEG vyšetrenia sú snímané pomocou rôznych elektród. Poznáme rôzne druhy snímacích elektród, niektoré úplne neinvazívne, iné invazívnejšie. Pri bežnom ambulantnom EEG vyšetrení sa využívajú neinvazívne elektródy umiestnené na povrchu kože hlavy.
Okrem toho sa v špeciálnych prípadoch uplatňujú aj hĺbkové elektródy (napr. pri operáciách), či elektródy, ktoré sú v kontakte s mozgovou kôrou. Za vynálezcu elektroencefalografie je považovaný nemecký psychiater Hans Berger, ktorý prvý ľudský EEG záznam vytvoril v roku 1924.
Odporúčame: Vitiligo a jeho prejavy – sú biele fľaky na koži nákazlivé či bolestivé?
Kedy je vykonávanie vyšetrenia EEG potrebné?
EEG vyšetrenie vo všeobecnosti napomáha diagnostikovať, spresňovať a hodnotiť rôzne formy poškodenia mozgu či viaceré mozgové poruchy a ochorenia centrálneho nervového systému. Celková analýza elektrickej aktivity mozgu má v medicíne nenahraditeľné mesto, a to najmä v neurológii.
EEG sa uplatňuje pri:
- poruchách spánku,
- nádoroch alebo zápaloch v mozgu,
- funkčných mozgových poruchách (napr. tetánia, neurózy),
- dlhodobých bolestiach hlavy a migrénach,
- niektorých neurodegeneratívnych ochoreniach,
- na diagnózu epilepsie,
- na odhalenie následkov cievnych mozgových príhod,
- po operáciách mozgu,
- v prípade bezvedomia alebo kómy po vážnych úrazoch,
- na stanovenie mozgovej smrti.
Výsledný EEG obraz
Výsledky vyšetrenia informujú lekára o funkciách mozgu pacienta a poukazujú na najrôznejšie odchýlky od normy. Pri vyšetrení spomínané elektródy zaznamenávajú elektrické signály, prístroj ich následne zosilní a prevedie do grafického znázornenia, a to do podoby krivky.
Tvar a charakter tejto krivky priamo ovplyvňuje aktuálna aktivita mozgu. Krivka je iná počas spánku, iná počas bdenia. V prípade poškodenia niektorej oblasti mozgu sa na zázname EEG objavia odlišnosti medzi pravou a ľavou stranou mozgu. Vo výslednom zázname sa môžu objaviť veľmi pomalé vlny, dokonca ploché línie, čo spravidla poukazuje na poškodenú časť mozgu, ktorá už nevykazuje žiadnu aktivitu.
EEG vyšetrenie u detí a v tehotenstve
Ak lekár nestanoví inak, EEG vyšetrenie je všeobecne bezpečné pre všetky vekové kategórie, ako aj osoby s rôznym zdravotným stavom. Elektroencefalografia sa uplatňuje aj v prípade malých detí, dokonca je spravidla úplne vhodná aj pre tehotné ženy. Kontraindikáciou obvykle nie je ani kardiostimulátor pacienta. Sťažiť alebo znemožniť EEG vyšetrenie môže predovšetkým nespolupráca pacienta.
Príprava na EEG vyšetrenie – čo robiť a nerobiť pred vyšetrením?
Elektroencefalografia si spravidla nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Ak lekár neurčí inak, potrebná nie je úprava stravy ani užívaných liekov. Niekedy môže lekár nariadiť úpravu užívania liekov vplývajúcich na pozornosť. Pacient by mal prísť predovšetkým s čistými umytými vlasmi bez zvyškov gélu, laku či iných produktov na vlasy. Nie je potrebné prísť nalačno.
Odporúčame: Vyšetrenie čreva: Ako sa pripraviť a čo jesť po kolonoskopii?
Priebeh EEG vyšetrenia
EEG vyšetrenie zvykne prevádzať špecializovaný zdravotný personál, pričom jeho dĺžka je v bežných prípadoch 20 až 30 minút. Personál umiestni na hlavu vyšetrovaného pacienta elektródy, ktoré bývajú zvyčajne zabudované v akejsi čiapke či kukle. Na pokožku v miestach okolo elektród tiež býva pre lepší kontakt bežne nanášané menšie množstvo priehľadného gélu.
Vyšetrenie následne po nastavení prebieha v sede alebo poležiačky. Pacient počas vyšetrenia môže byť personálom požiadaný o zatvorenie alebo otvorenie očí, vykonanie nejakého pohybu i zmenu dýchania. Snímacie elektródy celý čas zaznamenávajú elektrické potenciály vznikajúce v mozgu (činnosť ľudského mozgu), EEG prístroj na základe získaných informácií vytvára EEG záznam v podobe krivky.
Vyhotovený záznam následne hodnotí skúsený lekár. Výsledky sú tiež zaslané aj lekárovi, ktorý EEG vyšetrenie nariadil. Na základe výsledkov môže lekár odporučiť vhodnú liečbu či stanoviť prognózy ďalšieho vývoja choroby pacienta. Pacient môže po vyšetrení spravidla bez obmedzení odísť domov.
Možné riziká EEG vyšetrenia – existujú nejaké?
Klasické ambulantné EEG vyšetrenie je všeobecne bezpečné, neinvazívne a bezbolestné. Pacient nie je ani vystavený žiadnej radiačnej záťaží, ako je to v prípade mnohých iných diagnostických metód. Veľkou výhodou neurologického vyšetrenia je spravidla rýchlosť a nenáročnosť jeho prevedenia.
Navyše k EEG vyšetreniu, ktoré dokáže lekára informovať o procesoch v ľudskom mozgu, ani nie je dostupná dostačujúca alternatíva. Nevýhodou vyšetrenia je naopak vysoká náročnosť vyhodnotenia získaného EEG záznamu, k čomu je nevyhnutný skúsený lekár.
Aktualizované 22.9.2023
