Kolonoskopia vyvoláva v ľuďoch často zmiešané pocity, neraz nepríjemné, niekedy dokonca obavy či strach. Reč je o vyšetrení dolnej časti tráviaceho traktu špeciálnym prístrojom. Nech už kolonoskopia vyzerá akokoľvek nepríjemne, pacienti ju zväčša zvládajú dobre.
V bežnom prípade trvá len okolo pol hodiny a nemusí byť hneď bolestivá, mnohí pacienti pociťujú skôr tlak pri nafukovaní čreva. Potrebné je však myslieť na to, že kolonoskopia predstavuje veľmi dôležité vyšetrenie, ktoré môže človeku doslova zachrániť život.
Toto vyšetrenie totiž môže pomôcť včas odhaliť mnohé vážne ochorenia. Ako vy mala vyzerať dôsledná príprava na vyšetrenie čreva? Je potrebná špeciálna diéta? Prečo je príprava dôležitá? A aká by mala byť strava po kolonoskopii? Všetko dôležité sa dozviete v článku.
Odporúčame: Aké sú rizikové faktory rakoviny pažeráka? Toto treba vedieť!
Čo je kolonoskopia?
Aké predstavuje kolonoskopia vyšetrenie? Kolonoskopiu radíme medzi takzvané endoskopické vyšetrovacie metódy, ku ktorým patrí i gastroskopia. Kým gastroskopia je zameraná na vyšetrenie hornej časti tráviacej sústavy (pažeráka, žalúdka, dvanástnika), kolonoskopia umožňuje lekárovi vyšetriť dolný úsek tráviaceho traktu, a to primárne celé hrubé črevo.
Počas vyšetrenia lekár, spravidla gastroenterológ, zavádza do hrubého čreva cez konečník kolonoskop. Ide o prístroj v tvare ohybnej hadice, na konci ktorej je umiestnená malá kamera. Vďaka kolonoskopu lekár sleduje na monitore sliznicu orgánov, prístroj mu však umožňuje napríklad aj odobrať vzorky tkaniva na ďalšie vyšetrenie.
Dnes sa využíva už aj takzvaná kapsulová kolonoskopia. Táto metóda umožňuje vizualizáciu celého hrubého čreva, a to najmä u pacientov, u ktorých sa nepodarilo realizovať klasickú kolonoskopiu endoskopom. Pri tejto metóde pacient prehĺta kapsulu s kamerou. Okrem toho ešte môžeme spomenúť, že sa niekedy vykonáva aj vyšetrenie v anestézii (napr. na želanie pacienta).
Kolonoskopia je odporúčaná a najčastejšie prevádzaná z nasledujúcich dôvodov:
-
preventívna kolonoskopia – preventívne vyšetrenie čreva u jedincov nad 50 rokov (napríklad pri výskyte rakoviny hrubého čreva v rodine),
- pretrvávajúce tráviace ťažkosti (napr. hnačky, hnačky s hlienmi, plynatosť, nafukovanie),
- málokrvnosť nejasného pôvodu,
- podozrenie na nádorové ochorenia (rakovina čreva),
- pozitívny test na skryté krvácanie v stolici,
- krvácanie z tráviaceho traktu (pri viditeľných stopách krvi v stolici),
- kontrolné vyšetrenie pri črevných zápaloch (napr. pri Crohnovej chorobe) alebo liečbe nádorov čreva.
Odporúčame: Ako sa prejavuje tetanus? Čo o tomto vážnom ochorení musíme vedieť?
Všeobecná príprava na vyšetrenie hrubého čreva
Ako sa pripraviť na kolonoskopiu? Na vyšetrenie hrubého čreva je potrebná dôsledná príprava. Všetky potrebné informácie a pokyny o príprave aj priebehu vyšetrenia dostane pacient priamo od lekára a mal by ich bezpodmienečne dodržiavať. V nasledujúcich riadkoch vám však vo všeobecnosti povieme, ako spravidla príprava na kolonoskopiu prebieha.
Príprava pred endoskopickým vyšetrením čreva je dôležitá hlavne z toho dôvodu, aby bolo črevo čo najlepšie pripravené a vyšetrenie tak prebehlo bez komplikácií. Rôzne zvyšky stolice v čreve totiž môžu vyšetrenie negatívne ovplyvniť, preto je dôležitým faktorom úspešného vyšetrenia hlavne úplné vyprázdnenie čreva, resp. vyčistenie čreva.
Spravidla jeden až dva týždne pred kolonoskopickým vyšetrením nariaďuje lekár vykonanie rôznych odberov, najmä odber krvi pre vyšetrenie krvného obrazu a podobne.
Dôsledná príprava zahŕňa aj vysadenie liekov
Približne týždeň pred kolonoskopiou býva tiež potrebné vysadenie niektorých liekov, prípadne zníženie ich dávkovania. Zvyčajne býva potrebné najmä prerušiť užívanie preparátov železa, ale rovnako sa napríklad znižuje i dávkovanie liečiv na cukrovku.
O úprave užívania liekov pred kolonoskopiou u konkrétneho pacienta však vždy rozhoduje priamo lekár. Neužívajte lieky pred vyšetrením, ak lekár nariadi ich vysadenie.
Diéta a strava pred kolonoskopiou
Následne je v rámci prípravy na vyšetrenie potrebná najmä úprava stravovania. Pacient zvyčajne cca 5 dní pred v zákrokom prechádza na takzvanú bezzvyškovú diétu, čiže ľahko stráviteľnú stravu, ktorá pomôže vyčistiť črevo.
Diéta pred kolonoskopiou sa spravidla končí obedom deň pred vyšetrením, následne bývajú povolené len číre tekutiny. Večer pred kolonoskopiou zvyčajne pacient pomaly užíva laxatívny roztok (napr. príprava prípravkom Fortrans). Použitie laxačného preparátu určuje opäť lekár.
Dôsledná príprava pred vyšetrením a dodržanie všetkých pokynov lekára prispeje k tomu, aby bolo vyšetrenie úplne bezpečné, bez komplikácií a tiež dôkladné a úspešné.
Odporúčame: Hormóny v ľudskom tele: Ktoré by sme mali poznať a čo o nich vedieť?
Základné pravidlá bezzvyškovej stravy pred kolonoskopiou
Ako sme spomenuli vyššie, súčasťou príprav na kolonoskopiu býva bezzvyšková diéta. Táto prechodná diéta nedráždi črevo a hlavne nezanecháva nestráviteľné zvyšky, čím pomôže k vyčisteniu hrubého čreva. O spôsobe vhodného stravovania pred kolonoskopiou pacienta opäť poučí lekár.
Vo všeobecnosti je však v rámci príprav na endoskopické vyšetrenie čreva zakázané konzumovať hlavne veľmi tuhú stravu. Strava by mala byť naopak ľahko stráviteľná a skôr tekutejšia, prednosť sa dáva polievkam, mixovanému jedlu, kaši či pyré.
Stále byť však mala byť pestrá, jedlá je vhodné pripravovať najmä dusením, varením alebo pečením bez tuku. Dôležité je dbať aj na dostatočný prísun tekutín. Vhodná je čistá voda, zelené a bylinkové čaje, minerálne vody, vodou zriedené džúsy či slabšie kakao.
Bezzvyšková strava môže vyzerať nasledovne:
-
raňajky – vajíčka na mäkko so starším pečivom alebo pohánkové lievance s džemom,
- desiata – banán, biely jogurt alebo sucháre,
- obed – zemiakový prívarok s vajíčkom, filé s mrkvovou kašou alebo kuracie prsia na prírodno s pyré,
- olovrant – piškóty s nastrúhanými jablkami alebo ovocno-zeleninové smoothie,
- večera – paradajková polievka so strúhaným syrom alebo zeleninový vývar.
Čo môžem jesť pred kolonoskopiou (ak lekár neurčí inak):
- chudé mäso (dusené, varené),
- mäkké biele ryby,
- polievky,
- ryžu, zemiakovú kašu,
- zeleninové prívarky,
- vajíčka namäkko,
- varenú zeleninu,
- detskú výživu, jablkové pyré,
- piškóty, sucháre,
- staršie pečivo,
- krupičnú kašu,
- biele jogurty, jogurtové nápoje, cottage cheese.
Čo nejesť pred vyšetrením (ak lekár neurčí inak):
- mastné druhy mäsa a údeniny,
- kyslé ryby,
- čerstvé biele alebo cereálne pečivo,
- strukoviny,
- halušky,
- surovú zeleninu,
- dochucovadlá (kečup, majonéza, horčica),
- orechy,
- potraviny obsahujúce zrniečka,
- alkohol.
Odporúčame: Aké sú príznaky chorej pečene? Tieto z nich by sme mali poznať!
Strava po kolonoskopii
Pacient po vyšetrení zvyčajne nebýva obmedzovaný, čo sa stravovania týka. Po zákroku je možné sa bežne najesť. Keďže však človek dlhší čas nejedol a jeho tráviaci trakt je aj vplyvom laxatívnych prostriedkov takpovediac prázdny, ideálne je začať s konzumáciou normálnej stravy pozvoľna. Ideálne je začať skôr ľahším jedlom, napríklad polievkou a až s odstupom pár hodín dopriať telu pevnejšiu stravu.
Pozor by si mali dávať osoby s citlivejším žalúdkom. Aspoň prvé hodiny či jeden-dva dni ho nedráždite zbytočne veľmi korenistými a mastnými jedlami. Aj v prípade, ak pociťujete plynatosť, doprajte si pár dní nedráždivú diétu, vynechajte napríklad rizikové strukoviny. Aspoň dvanásť hodín po endoskopickom vyšetrení sa neodporúča prijímať ani alkohol.
Obmedzenia po kolonoskopii so zákrokom
Väčšie obmedzenia po vyšetrení platia spravidla v prípade, ak došlo počas kolonoskopie aj k nejakému menšiemu chirurgickému úkonu, napríklad k odstráneniu polypov. V tomto prípade sa aspoň na pár dní odporučí pacientovi dodržiavať diétu, podobne pozostávajúcu hlavne z tekutejšej stravy.
Diétne opatrenia sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby obsah čriev zostal dostatočne prehľadný pre prípad výskytu neskorších komplikácií, napríklad krvácania.
Článok aktualizovaný 6.1.2024
