Slnko konečne zohrieva ulice, všetko kvitne a vzduch vonia jarou. Lenže pre milióny ľudí znamená toto krásne obdobie aj začiatok nie celkom romantickej kapitoly – sezónnych alergií. Nádcha, svrbenie očí, kýchanie v tom najnevhodnejšom momente...
A niekedy v tom má prsty nielen peľ, ale aj tanier pred nami. Niektoré potraviny totiž dokážu nenápadne priživiť alergické reakcie. Ako? A čo s tým?
Alergia nie je rozmar – je to prepracovaný chaos imunity
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o banálnu nepríjemnosť. No alergia je v skutočnosti komplexná reakcia imunitného systému, ktorý nesprávne vyhodnotí neškodnú látku (napríklad peľ) ako hrozbu a spustí proti nej útok. Výsledkom je lavína histamínu, látky, ktorá vyvoláva opuchy, začervenanie, svrbenie a zvýšenú tvorbu hlienu.
Telo bojuje – lenže bojuje proti nesprávnemu nepriateľovi.
To, čo mnohí netušia, je, že rovnakú histamínovú odpoveď môže vyvolať aj jedlo. Alebo ešte presnejšie: určité bielkoviny a látky v potravinách, ktoré si imunitný systém mýli s alergénom. Tento fenomén sa nazýva krížová reaktivita – a v prípade peľových alergií býva mimoriadne častý.
Čo je orálny alergický syndróm (OAS)?
Niektorí ľudia si možno všimli, že ich po zjedení jablka začne svrbieť podnebie, opuchnú pery alebo sa dostaví zvláštny pocit „mravčenia“ v hrdle. Tento jav sa nazýva orálny alergický syndróm a je častým sprievodným znakom sezónnych alergií – najmä u ľudí alergických na peľ brezy, tráv či ambrózie.
OAS vzniká vtedy, keď imunitný systém zaregistruje v jedle bielkovinu, ktorá sa nápadne podobá na peľový alergén. Následkom je spustenie miernej alergickej reakcie v ústnej dutine a hltane. Dobrou správou je, že príznaky bývajú zvyčajne mierne a zriedka prechádzajú do vážnejších foriem.
Tepelnou úpravou potraviny sa alergénne bielkoviny často rozložia – preto napríklad pečené jablko či dusená zelenina už reakciu nevyvolajú.
Depositphotos
Potraviny, ktoré môžu alergie zhoršiť – a prečo to robia
1. Jablká: Nevinné ovocie s dvojitou tvárou
Jablko je symbol zdravia. Ale pre alergikov – najmä na peľ brezy – môže byť tichým sabotérom. Obsahuje bielkoviny podobné tým, ktoré sú prítomné v peľoch. Keď telo rozpozná túto podobnosť, môže reagovať podráždene: opuch pier, svrbenie jazyka, pichanie v hrdle, v horšom prípade aj pocit dusenia.
Zaujímavosťou je, že varené jablko (napríklad v kompóte alebo koláči) býva často dobre tolerované. Teplom sa totiž štruktúra alergénnych bielkovín mení a imunitný systém ich prestane „spoznávať“. To isté platí aj pre iné druhy ovocia s podobným účinkom.
2. Lieskové orechy: Malí, ale silní provokatéri
Lieskovce patria medzi najčastejších vinníkov krížových reakcií u alergikov na brezu. Reakcia môže byť podobná ako pri jablkách, ale môže mať aj vážnejší priebeh – od svrbenia až po anafylaxiu. Orechy sú silným zdrojom histamínu, čo znamená, že u citlivých jedincov môžu zvýšiť hladinu tejto látky v tele aj bez krížovej reakcie.
Pri miernych ťažkostiach môže pomôcť aspoň ich obmedzenie počas hlavnej sezóny. V prípade silných alergií je lepšie sa im úplne vyhnúť – a otestovať sa u alergiológa.
3. Paradajky: Rajčinové pokušenie s rizikom
Aj paradajky môžu byť krížovo reaktívne – najmä u alergikov na peľ tráv. Obsahujú aj prirodzene sa vyskytujúce salicyláty a histamín, ktoré môžu dráždiť sliznice a zvyšovať zápal. Výsledok? Viac hlienu, viac kýchania, viac únavy.
Čerstvé paradajky sú častejším spúšťačom ako tepelne upravené. Ak sa teda alergia ozve po čerstvom šaláte, môže byť rozumnejšie dať prednosť omáčke alebo prepasírovanému pyré – aspoň v najhorších dňoch.
4. Banány: Tropický kamarát, ktorý niekedy hryzie
Banán patrí do skupiny ovocia, ktoré môže krížovo reagovať s alergénmi ambrózie alebo tráv. A nielen to – obsahuje aj tyramín, ktorý stimuluje uvoľňovanie histamínu. Reakcia síce nebýva silná, ale zato nepríjemná – jemné mravčenie, pocit sucha v ústach či diskomfort v krku.
Niektorí alergici banán tolerujú bez problémov, iní nie. Stojí za to si všímať vlastnú reakciu – a skúsiť ho vylúčiť aspoň počas najkritickejšieho obdobia.
5. Alkohol: Histamínový detonátor
Víno, pivo či prosecco – pre mnohých symbol oddychu. Pre alergikov však často aj rozbuška príznakov. Alkohol (najmä červené víno a tmavé pivá) obsahuje histamíny a sulfity, ktoré môžu výrazne zhoršiť alergické reakcie, vrátane migrén, nádchy, opuchov a svrbenia kože.
Okrem toho alkohol rozširuje cievy a oslabuje činnosť pečeňových enzýmov, ktoré majú za úlohu odbúravať histamín. Výsledok? Telo je zaplavené reakciami a bráni sa z posledných síl.
6. Mlieko a mliečne výrobky: Hlienotvorní pomocníci
Nie, mlieko síce nespôsobuje alergiu na peľ, ale zvyšuje tvorbu hlienu a môže zhoršiť upchatie nosa a pocit zahlienenia. A práve to je často najnepríjemnejší príznak sezónnej alergie. Mastnejšie syry navyše môžu obsahovať vyššie množstvo histamínu – najmä dlho zrejúce druhy ako ementál, parmezán či camembert.
Odporúčanie? Ak sa v období alergií telo zahlieňuje rýchlejšie ako obvykle, oplatí sa na pár týždňov prejsť na rastlinné alternatívy alebo ľahšie formy mliečnych produktov.
7. Polotovary a umelé prísady: Tiché spúšťače alergických reakcií
Spracované potraviny obsahujú často glutamáty, konzervanty a farbivá, ktoré môžu u citlivých ľudí stimulovať uvoľňovanie histamínu. Nie sú priamym alergénom, ale v kombinácii s preťaženou imunitou môžu pôsobiť ako iskra v suchom lese. Ak telo vníma všetko navôkol ako hrozbu, rozhodne mu nepomôže večera uvarená v mikrovlnke plná éčok.
Ako môže strava alergikom pomôcť
Zlá správa je, že úplne sa peľu vyhnúť nedá. Dobrá správa je, že stravou môžeme imunitný systém podporiť tak, aby nevybuchoval pri každej prvej breze.
- Protizápalové potraviny – losos, chia semienka, kurkuma, zázvor, zelený čaj.
- Potraviny bohaté na quercetín – cibuľa, brokolica, kapary. Quercetín má antihistamínový účinok.
- Vitamín C a zinok – prirodzene tlmia imunitné výkyvy. Nájdeme ich v citrusoch, jahodách, tekvicových semienkach.
- Dostatočný pitný režim – voda pomáha telu riediť hlieny a lepšie odbúravať histamín.
- Fermentované potraviny s mierou – kefír, kimchi či kombucha môžu podporiť črevnú mikroflóru, ktorá hrá dôležitú rolu v regulácii imunitnej odpovede.
Poznáte svojho „nepriateľa“? Kedy je čas zájsť k alergiológovi
Sezónna nádcha, svrbenie očí, neustále kýchanie – a pritom žiadna chrípka v dohľade? Ak sa tieto príznaky každoročne opakujú, je veľmi pravdepodobné, že ide o alergickú reakciu. Aj keď sa to môže zdať ako zvládnuteľný diskomfort, neliečená alergia môže prejsť do astmy alebo spôsobiť dlhodobé podráždenie slizníc.
Návšteva alergiológa môže byť užitočná nielen pre potvrdenie diagnózy, ale najmä pre identifikáciu konkrétneho alergénu. Lekár môže odporučiť aj vyšetrenie na krížové reakcie, ktoré pomôže upraviť stravu tak, aby zbytočne nezaťažovala imunitný systém. Včasne nastavená liečba dokáže výrazne zmierniť priebeh celej sezóny.
Sezónne alergie nie sú len o peľoch
Niektoré veci ovplyvniť nevieme – ako je vietor či kvitnúce lúky. Ale to, čo si dávame na tanier, už v našich rukách je. Strava môže byť tichý spojenec alebo potmehúdsky sabotér. Počúvajme, čo nám hovorí vlastné telo. A ak sa tohto roku sezóna začne zasa so slzavým maratónom, možno postačí aj malá zmena v jedálničku, aby sa všetko dalo aspoň o kúsok ľahšie zvládnuť.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
