Závažná alergická reakcia: Ako rozpoznať anafylaktický šok a ako podať prvú pomoc?

Alergia alebo alergická reakcia predstavuje neprimeranú a prehnanú reakciu imunitného systému organizmu na nejakú látku, s ktorou príde do kontaktu v prostredí. Takéto látky nazývame alergény. Tie sú za bežných okolností pre človeka neškodné, no v tele alergika vplyvom alergénov dochádza k nesprávnej aktivácii protilátok a rozvoju prehnanej obrannej reakcii, teda alergickej reakcii, prejavujúcej sa rôznorodými príznakmi.

Za tie sú zodpovedné viaceré chemické látky, vrátane histamínu, ktoré sú v tele uvoľňované po tom, čo alergén vstúpi do krvného riečiska. Prejavy alergie môžu byť len mierne, no rovnako veľmi závažné. V najzávažnejších prípadoch môže dokonca dôjsť k rozvoju takzvaného anafylaktického šoku. Ide o život ohrozujúci stav, preto by sme o ňom mali vedieť aspoň najdôležitejšie informácie. Ako rozpoznať anafylaktický šok a ako podať prvú pomoc?

Anafylaktický šok predstavuje najťažšiu formu anafylaktickej reakcie, respektíve anafylaxie. Pod pojmom anafylaxia rozumieme ťažkú, generalizovanú alebo systémovú hypersenzitívnu (precitlivenú) reakciu organizmu na alergén, ktorá môže byť sprevádzaná život ohrozujúcimi problémami s dýchaním, ako aj zmenami na koži a slizniciach. Táto reakcia môže progredovať až do šokového stavu, pri ktorom dochádza k vážnej poruche cirkulačných pomerov v krvnom obehu.  

Anafylaktický šok, ako najťažšia forma anafylaxie, predstavuje alergickú reakciu celého organizmu, neprejavuje sa len na mieste, kde došlo ku kontaktu s alergénom. Pri rozvoji šoku dochádza k rozšíreniu ciev, zníženiu krvného tlaku a zníženiu prekrvenia orgánov, čo má negatívny vplyv na okysličovanie jednotlivých tkanív. Tiež dochádza k poruche bunkového metabolizmu. Ak stav ďalej progreduje a postihnutému nie je podaná pomoc, vedie k poškodeniu a zlyhaniu životne dôležitých orgánov a smrti. 

Odporúčame: Nepríjemné hučanie v ušiach – prečo vzniká tinitus a ako sa prejavuje?

Vo všeobecnosti súvisí rozvoj alergie u jedinca v mnohých prípadoch s genetickou predispozíciou, ale vplyv na rozvoj ochorenia môžu mať aj niektoré faktory okolitého prostredia. Pri kontakte alergika s konkrétnym alergénom následne dochádza k rozvoju bežnej alergickej reakcii sprevádzanej slabšími ťažkosťami, ktoré sú prítomné hlavne v mieste prieniku alergénu do organizmu. Avšak nie každá takáto reakcia musí viesť až k anafylaxii a anafylaktickému šoku. Vplyvom viacerých faktorov (vyššie riziko je napríklad pozorované u astmatikov), ale niekedy aj z nejasných príčin, môže dochádzať až k najťažšej forme alergickej reakcie, a teda anafylaktickému šoku. 

Napríklad u detí sa anafylaktický šok najčastejšie rozvíja po bodnutí hmyzom alebo po konzumácii niektorých potravín, na ktoré je jedinec alergický, u dospelých býva spúšťačom nielen bodnutie hmyzom, ale častým alergénom sú i niektoré lieky. Medzi alergény vedúce k rozvoju anafylaktického šoku radíme hlavne:

• potraviny – arašidy, orechy, morské plody (napríklad mäkkýše), jahody, vajcia, citrusy,
• lieky – antibiotiká, aspirín, transfúzia, kontrastné látky, lieky proti bolesti, vakcíny,
• hmyzí jed – bodnutie včelou, osou či sršňom,
• latex.

Anafylaktický šok sa rozvíja náhle a veľmi rýchlo, spravidla v priebehu 10 až 60 minút po strete s alergénom. Charakteristické príznaky vznikajú spravidla v dôsledku pôsobenia imunitnej reakcie a chemických látok, ktoré sú počas anafylaktickej reakcie uvoľňované do tela. Konkrétne prejavy môžu závisieť od typu alergénu, miesta a spôsobu jeho prieniku do organizmu, ako aj stupňa citlivosť organizmu. Pri anafylaxii a anafylaktickom šoku sa neobjavujú iba lokálne prejavy, ako v prípade bežnej alergickej reakcie, ale aj celkové. Zasiahnuté sú totiž viaceré orgány a telové systémy, vrátane kardiovaskulárneho či respiračného systému. 

Pre anafylaktický šok sú charakteristické nasledujúce príznaky:

• kožné prejavy – pálenie kože, začervenanie, opuch, bledosť kože, kožná vyrážka, potenie, 
• dýchacie ťažkosti – prejavy nádchy, sťažené dýchanie až dusenie, kašeľ, kýchanie, opuch dýchacích ciest, chrčanie, škriabanie v hrdle,
• problémy so srdcovo-cievnym systémom – zrýchlenie srdcovej frekvencie, nízky tlak, mdloby, slabosť, ťažko hmatateľný pulz, 
• problémy s očami – slzenie, opuch očného okolia,
• príznaky týkajúce sa nervového systému – zmätenosť, pocity úzkosti, bolesť hlavy, nepokoj, 
• príznaky týkajúce sa tráviaceho systému – opuch pier a svrbenie, opuch hltanu, nevoľnosť, zvracanie,
• ďalšie možné sprievodné príznaky – návaly tepla alebo pocity chladu, tras.

Pozri aj: Polyp v nose môže viesť k viacerým ťažkostiam. Prečo vzniká?

Pri výskyte anafylaktického šoku je nevyhnutné postihnutému rýchlo poskytnúť pomoc. Ako sme spomenuli vyššie, ide o život ohrozujúci stav, ktorý môže byť sprevádzaný bezvedomím a sťažením dýchania v dôsledku opuchu hrtana či stiahnutia dýchacích ciest. Anafylaktický šok môže viesť až k smrti pacienta, často v dôsledku zástavy dýchania či zlyhania srdca. Pri rozvoji anafylaktického šoku rozhoduje každá minúta, nevyhnutné je v prvom rade privolať lekársku pomoc (číslo 155). Dôležité je tiež zabrániť ďalšiemu prenikaniu alergénu do tela, v prípade bodnutia hmyzom podľa potreby veľmi opatrne odstráňte žihadlo. 

Postihnutého uložte do vodorovnej polohy, ideálne je, ak končatiny podložíte – mali by byť vyššie ako trup a hlava. Hlavu mierne zakloňte, čím sa trochu uvoľnia dýchacie cesty. Osoby s anafylaxiou zvyknú pri sebe mávať adrenalínovú injekciu, respektíve pero s epinefrínom (EpiPen). V prípade rozvoja šoku, ale aj podozrení na anafylaktický šok, je vhodné ho použiť a aplikovať do oblasti stehna, v prípade núdze aj cez oblečenie. Pri zástave dýchania a srdca je potrebné pristúpiť k resuscitácii, ktorá pozostáva z 30 stačení hrudníka, ktoré striedajú 2 vdychy. Podľa potreby je nevyhnutné pokračovať v resuscitácii až do príchodu lekárskej pomoci. 

Ďalšia liečba anafylaktického šoku nariadená lekárom spravidla zahŕňa podávanie adrenalínu, antihistaminík, kortikosteroidov, infúznych roztokov či liečiv na rozšírenie dýchacích ciest. Po prevoze do nemocnice je pacient zvyčajne sledovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Odporúčame: Bolestivá cysta v oblasti kolena – u koho sa objavuje najčastejšie a prečo?