Alergie môžu poriadne potrápiť – od neustáleho kýchania a svrbenia očí až po kožné vyrážky či opuchy. Práve antihistaminiká sú najčastejším riešením, ktoré pomáha zmierniť nepríjemné príznaky alergických reakcií. Tieto lieky blokujú účinok histamínu, látky zodpovednej za vznik alergických prejavov, a tým poskytujú rýchlu úľavu.
Hoci sú antihistaminiká často považované za „tabletky proti alergii“, ich využitie siaha aj ďalej – môžu pomôcť pri žihľavke, uštipnutí hmyzom či dokonca pri cestovnej nevoľnosti. Aké typy antihistaminík existujú, ako fungujú a na čo si pri ich užívaní dať pozor?
Čo sú antihistaminiká a ako fungujú?
Antihistaminiká sú skupinou liekov, ktoré blokujú účinok histamínu – chemickej látky, ktorú telo prirodzene uvoľňuje ako súčasť imunitnej odpovede. Histamín sa podieľa na mnohých telesných procesoch, no jeho nadmerné uvoľňovanie môže spôsobiť nepríjemné alergické reakcie, ako sú svrbenie, opuch, kýchanie, výtok z nosa, slzenie očí či kožné vyrážky.
Antihistaminiká pomáhajú zmierniť tieto príznaky tým, že blokujú histamínové receptory v tele, čím bránia jeho pôsobeniu. Pri výbere správneho antihistaminika je dôležité poznať ich jednotlivé generácie a ich rozdiely.
Typy antihistaminík
Antihistaminiká sa delia do troch generácií podľa účinnosti a vedľajších účinkov. Každá generácia má svoje výhody a špecifické použitie.
1. generácia antihistaminík
Prvá generácia antihistaminík bola objavená v 30. rokoch 20. storočia a ich hlavnou charakteristikou je schopnosť prenikať do mozgu, čo spôsobuje výrazný sedatívny (upokojujúci) účinok. Sú účinné pri alergických reakciách, no zároveň spôsobujú ospalosť, preto sa neodporúčajú užívať počas dňa pri činnostiach, ktoré vyžadujú sústredenie (napr. šoférovanie).
- Výhody: Rýchly nástup účinku, vhodné na krátkodobé riešenie akútnych alergických reakcií alebo na zmiernenie nespavosti.
- Nevýhody: Spôsobujú ospalosť, môžu vyvolávať sucho v ústach, závraty alebo spomalené reakcie.
- Príklady: Difenhydramín, prometazín, hydroxyzín, klemastín.
2. generácia antihistaminík
Druhá generácia bola vyvinutá s cieľom minimalizovať sedatívny účinok prvej generácie. Tieto antihistaminiká už neprechádzajú v takom množstve cez hematoencefalickú bariéru do mozgu, takže nespôsobujú ospalosť alebo len minimálne. Sú vhodné na dlhodobé užívanie pri sezónnych aj celoročných alergiách.
- Výhody: Dlhší účinok (stačí užívať raz denne), minimálny sedatívny efekt, vhodné na pravidelné užívanie.
- Nevýhody: Niektoré môžu ovplyvňovať srdcový rytmus, a preto nie sú vhodné pre pacientov so srdcovými ochoreniami.
- Príklady: Cetirizín, loratadín, fexofenadín, ebastín.
3. generácia antihistaminík
Tretia generácia je vlastne zdokonalenou formou druhej generácie. Tieto lieky sú ešte účinnejšie, dlhodobo stabilné a majú minimálne vedľajšie účinky. Sú ideálne pre ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú kontrolu alergií bez ovplyvnenia každodenných aktivít.
- Výhody: Maximálna účinnosť, žiadny sedatívny efekt, bezpečné pre väčšinu pacientov.
- Nevýhody: Zvyčajne sú drahšie ako staršie generácie.
- Príklady: Desloratadín, levocetirizín, bilastín.
Kedy sa antihistaminiká užívajú?
Antihistaminiká majú široké využitie pri rôznych typoch alergických reakcií a ďalších zdravotných problémoch. Hoci ich najčastejšie užívame pri sezónnych alergiách, pomáhajú aj pri kožných vyrážkach, bodnutí hmyzom či dokonca pri cestovnej nevoľnosti.
1. Sezónna a celoročná alergická nádcha (senná nádcha)
Antihistaminiká sa často používajú na zmiernenie príznakov alergickej nádchy, ktorá je spôsobená peľmi (sezónna) alebo alergénmi ako prach, roztoče či zvieracia srsť (celoročná). Pomáhajú zmierniť kýchanie, svrbenie nosa, výtok či upchatie nosa. Druhá a tretia generácia antihistaminík sú najvhodnejšie, pretože nevyvolávajú ospalosť a majú dlhodobý účinok.
2. Alergická konjunktivitída (svrbenie a slzenie očí)
Pri alergickom zápale očných spojiviek spôsobenom peľmi, prachom či inými alergénmi sa antihistaminiká podávajú buď vo forme tabliet, alebo očných kvapiek. Pomáhajú zmierniť začervenanie očí, svrbenie a nadmerné slzenie. Najčastejšie sa používajú moderné antihistaminiká druhej a tretej generácie, ktoré účinne zmierňujú príznaky bez vedľajších účinkov.
3. Kožné alergie, žihľavka, ekzém
Antihistaminiká sa bežne používajú na zmiernenie svrbenia, začervenania a opuchov pri kožných alergických reakciách, ako je žihľavka či ekzém. Pri akútnych prípadoch môžu pomôcť antihistaminiká prvej generácie, ktoré majú rýchly nástup účinku, no spôsobujú ospalosť. Pri dlhodobých alergických stavoch sú vhodnejšie antihistaminiká druhej a tretej generácie.
4. Anafylaktická reakcia (ako súčasť liečby, nie ako primárna pomoc)
Pri ťažkých alergických reakciách, ako je anafylaxia, sa antihistaminiká podávajú ako doplnková liečba popri adrenalíne. Pomáhajú zmierniť sekundárne prejavy alergie, ako je žihľavka alebo opuchy, ale samotnú anafylaktickú reakciu nedokážu zastaviť. Preto pri anafylaxii treba ihneď použiť adrenalín a vyhľadať lekársku pomoc.
5. Uštipnutie hmyzom a mierne opuchy
Antihistaminiká sú účinné aj pri reakciách na bodnutie včelou, osou či iným hmyzom, keď dochádza k lokálnemu opuchu, začervenaniu a svrbeniu. Zmierňujú alergickú reakciu organizmu a urýchľujú ústup opuchu. Pri miernych prípadoch postačia perorálne antihistaminiká, no pri väčších opuchoch môže byť potrebné aj lokálne ošetrenie kortikosteroidmi.
6. Cestovná nevoľnosť (niektoré z prvej generácie)
Niektoré antihistaminiká prvej generácie, ako napríklad prometazín, majú antiemetický účinok a pomáhajú pri cestovnej nevoľnosti. Ich sedatívne vlastnosti zároveň upokojujú organizmus, čím znižujú pocity závratov, nevoľnosti a vracania pri dlhých cestách autom, lietadlom alebo loďou.
7. Nespavosť (niektoré antihistaminiká prvej generácie)
Niektoré staršie antihistaminiká, ako difenhydramín alebo hydroxyzín, sa využívajú aj ako mierne sedatíva na krátkodobé riešenie nespavosti. Ich upokojujúci účinok pomáha zaspať a predlžuje dobu spánku, no kvôli možným vedľajším účinkom sa neodporúčajú na dlhodobé užívanie. Moderné antihistaminiká druhej a tretej generácie už tento vedľajší účinok nemajú.
Ako správne užívať antihistaminiká?
Antihistaminiká sa zvyčajne užívajú podľa odporúčaní lekára alebo podľa pokynov na príbalovom letáku. Väčšina moderných antihistaminík sa užíva raz denne, pričom niektoré môžu byť účinnejšie, ak sa užijú večer (najmä ak spôsobujú miernu ospalosť).
Pri sezónnych alergiách je dôležité začať ich užívať preventívne, ideálne niekoľko dní pred očakávaným vystavením alergénom. Užívanie s jedlom alebo bez jedla závisí od konkrétneho typu lieku, no vo všeobecnosti sa odporúča zapíjať ich dostatočným množstvom vody.
Sú antihistaminiká dostupné bez lekárskeho predpisu?
Mnohé antihistaminiká druhej generácie sú dostupné bez lekárskeho predpisu a dajú sa voľne kúpiť v lekárňach. Patrí sem napríklad loratadín, cetirizín alebo fexofenadín, ktoré sa často používajú na liečbu alergických reakcií a sezónnej nádchy.
Silnejšie antihistaminiká alebo tie, ktoré majú výraznejšie vedľajšie účinky (napríklad sedatívne účinky prvej generácie), sú však dostupné len na lekársky predpis. Pred ich užívaním je vždy vhodné konzultovať výber lieku s lekárnikom alebo lekárom.
Antihistaminiká a deti
Antihistaminiká sa môžu podávať aj deťom, no vždy v dávkovaní prispôsobenom ich veku a hmotnosti. Niektoré druhy, ako loratadín či cetirizín, sú schválené aj pre malé deti od dvoch rokov. U detí sa antihistaminiká používajú predovšetkým na liečbu sezónnych alergií, žihľavky či alergickej nádchy. Pri výbere vhodného lieku je dôležité poradiť sa s pediatrom, pretože nie všetky antihistaminiká sú pre deti bezpečné, najmä tie s výrazným sedatívnym účinkom.
Užívanie antihistaminík v tehotenstve
Počas tehotenstva je dôležité užívať lieky iba v nevyhnutných prípadoch a pod dohľadom lekára. Niektoré antihistaminiká, ako loratadín a cetirizín, sú považované za relatívne bezpečné v tehotenstve, no ich užívanie by malo byť vždy konzultované s gynekológom.
Staršie antihistaminiká prvej generácie sa v tehotenstve neodporúčajú, pretože môžu ovplyvniť vývoj plodu alebo spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky, ako je ospalosť a sucho v ústach.
Depositphotos
Možné vedľajšie účinky antihistaminík
Aj keď sú antihistaminiká vo všeobecnosti bezpečné, môžu mať niektoré nežiaduce účinky, ktoré sa líšia v závislosti od generácie lieku. Antihistaminiká prvej generácie sú známe tým, že spôsobujú ospalosť a zníženú koncentráciu, zatiaľ čo novšie generácie majú oveľa menej vedľajších účinkov.
Najčastejšie vedľajšie účinky antihistaminík
- Ospalosť a únava (najmä pri prvej generácii)
- Sucho v ústach
- Závraty alebo mierna dezorientácia
- Zvýšená chuť do jedla a možné priberanie na váhe
- Nevoľnosť, tráviace ťažkosti
- Zvýšená srdcová frekvencia (pri niektorých typoch)
- Zadržiavanie moču (najmä u starších pacientov)
Kontraindikácie užívania antihistaminík
Nie každý môže antihistaminiká bezpečne užívať, preto sa v niektorých prípadoch neodporúčajú alebo vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Antihistaminiká by nemali užívať alebo by mali byť užívané s opatrnosťou v týchto prípadoch:
- Ťažké ochorenia pečene alebo obličiek – niektoré antihistaminiká sa vylučujú obličkami alebo metabolizujú v pečeni.
- Glaukóm – staršie antihistaminiká môžu zvýšiť vnútroočný tlak.
- Zväčšená prostata (benígna hyperplázia prostaty) – antihistaminiká môžu zhoršiť problémy s močením.
- Epilepsia – niektoré antihistaminiká môžu ovplyvniť prah záchvatov.
- Kardiovaskulárne ochorenia – niektoré lieky môžu mierne ovplyvniť srdcový rytmus.
Dlhodobé užívanie antihistaminík – je bezpečné?
Mnoho ľudí užíva antihistaminiká dlhodobo na liečbu sezónnych alergií alebo chronických alergických stavov. Moderné antihistaminiká druhej a tretej generácie sú vo všeobecnosti považované za bezpečné aj pri dlhodobom užívaní, no vždy je dobré konzultovať pravidelné užívanie s lekárom, najmä pri kombinácii s inými liekmi alebo pri existujúcich zdravotných problémoch.
Interakcie antihistaminík s inými liekmi
Antihistaminiká môžu interagovať s niektorými liekmi, čo môže zvyšovať alebo znižovať ich účinok. Medzi najčastejšie liekové interakcie patria:
- Sedatíva a alkohol – antihistaminiká prvej generácie môžu zosilniť účinok liekov na spanie a alkoholu, čo vedie k nadmernej ospalosti.
- Lieky na krvný tlak – niektoré antihistaminiká môžu ovplyvniť účinnosť beta-blokátorov alebo diuretík.
- Antidepresíva a antipsychotiká – kombinácia s antihistaminikami môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov, ako sú závraty, ospalosť alebo problémy so srdcovým rytmom.
- Lieky na žalúdočné problémy – niektoré antihistaminiká (napríklad ranitidín, ktorý sa však už neodporúča) sa používali aj na zníženie žalúdočnej kyseliny, ale môžu interagovať s inými liekmi na trávenie.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
