Nový rok je tu a my máme príležitosť niečo opäť zlepšiť, niekam sa posunúť a tiež niekomu pomôcť – napríklad našej planéte. O udržateľnejšom spôsobe života ste už určite počuli a jedným z jeho nástrojov je aj obmedzovanie konzumácie mäsa. Poznáte všetky dôvody, prečo sa dať na veganuár? My vám ich prezradíme a vy naň môžete nabehnúť už dnes!
Stále populárnejšia výzva
Čo je veganuár ste si asi domysleli. Spojenie slov vegánstvo a január dáva dokopy slovnú hračku, ktorá označuje výzvu neziskovej organizácie, ktorá vznikla v roku 2014. Táto organizácia po prvý raz vyzvala spoločnosť, aby sa pripojila a strávila mesiac január bez akejkoľvek konzumácie mäsa a živočíšnych výrobkov.
O päť rokov neskôr už výzva zasiahla a na vegánov premenila aspoň na 31 dní až štvrť milióna ľudí. Píše sa rok 2026 a dnes sa veganuár stáva bežnou praxou bežných ľudí, ale aj celebrít so zvučnými menami. Všetci títo účastníci však nepomáhajú len sami sebe, ale aj ťažko skúšanej planéte Zem.
Vegánstvo a ľudské zdravie
Možno je pre vás (ako aj pre mnohých) január skôr symbolom abstinencie od alkoholu. Ak k nej však pridáte aj vegánsku stravu, váš organizmus sa vám určite poďakuje. Dlhodobo praktizované vegánstvo je totiž spájané so zníženým rizikom vzniku ťažkých a často smrteľných ochorení srdca, vzniku diabetu typu 2 či dokonca rakoviny.
To všetko za predpokladu, že bude váš vegánsky jedálniček obsahovať dostatok zdravej vlákniny, bielkovín, tukov, vitamínov, minerálov a vody, čo sú všetko živiny nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu.
Možno sa pýtate, či mesiac na zlepšenie celkového zdravotného stavu stačí. Samozrejme, že veganuár vaše telo neozdraví úplne. Istá štúdia ale preukázala, že dodržiavanie vegánskej diéty len po dobu 4 týždňov znižuje celkovú hladinu cholesterolu v krvi, čo je tiež samo osebe malé víťazstvo.
Shutterstock®
Veganuár ≠ automaticky zdravé stravovanie
Prechod na vegánsku stravu ešte automaticky neznamená, že sa začnete stravovať zdravo. Vegánske alternatívy dnes nájdete na každom kroku – od hotových jedál až po sladkosti či náhrady mäsa –, no mnohé z nich sú vysoko spracované, s vysokým obsahom soli, cukru alebo nasýtených tukov. Aj rastlinná strava môže byť jednostranná, chudobná na živiny a založená skôr na pohodlí než na kvalite.
Zdravý veganuár stojí najmä na pestrosti, nie na nálepkách. Ak jedálniček netvorí zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny, orechy a kvalitné rastlinné tuky, telo to rýchlo pocíti. Vegánstvo môže byť výživovo hodnotné, ale len vtedy, ak je vedomé a premyslené – inak sa z neho ľahko stane len „bezmäsová verzia“ bežnej rýchlej stravy.
Čo ľudí na veganuári najčastejšie zaskočí?
Jedným z prvých prekvapení býva únava alebo pocit nafúknutia. Náhla zmena stravy, najmä prudké zvýšenie príjmu vlákniny, môže dočasne rozhodiť trávenie. Telo si jednoducho zvyká na nový režim a potrebuje čas, aby sa adaptovalo. Nie je to signál, že vegánska strava je zlá, skôr že zmena bola príliš rýchla.
Ďalším častým momentom je chuť na sladké alebo pocit, že „niečo chýba“. Mnohí si neuvedomia, že prijímajú menej bielkovín alebo energie, než boli zvyknutí. K tomu sa pridáva aj sociálny aspekt – spoločné obedy, rodinné stretnutia či pracovné akcie môžu byť zrazu komplikovanejšie, než človek čakal.
Pre koho veganuár NIE JE?
Veganuár nemusí byť vhodný pre každého, najmä ak sa doň niekto pustí bez prípravy. Opatrnosť je na mieste u tehotných a dojčiacich žien, ľudí s poruchami príjmu potravy, pri niektorých chronických ochoreniach alebo pri výraznom energetickom výdaji. V týchto prípadoch je dôležité konzultovať zmeny v stravovaní s odborníkom.
Rovnako nemusí byť veganuár vhodný pre ľudí, ktorí majú k jedlu veľmi napätý vzťah a vnímajú ho ako ďalší tlak na výkon či sebadisciplínu. Ak sa z výzvy stáva stres alebo pocit zlyhania, jej prínos sa vytráca. Veganuár má byť experiment a skúsenosť, nie test vôle.
Shutterstock®
Benefity, ktoré sa môžu prejaviť už počas 30 dní veganuára:
ľahší pocit po jedle a menšie zaťaženie trávenia, najmä pri obmedzení ťažkých mäsitých jedál,
vyšší príjem vlákniny, ktorý môže podporiť pravidelnejšie trávenie,
zmena vnímania chutí, najmä zvýšená citlivosť na sladké a slané,
lepšie uvedomenie si toho, čo a prečo jete,
u niektorých ľudí pokles hladiny cholesterolu v krvi,
väčšia pestrosť jedálnička, ak bol predtým postavený najmä na mäse,
pocit ľahkosti a menšej únavy po jedle, ak je strava dobre zostavená.
Vegánstvo a životné prostredie
Ako sme už naznačili v úvode, vegánsky január znamená veľa pre človeka aj pre planétu, najmä keď sa doň zapoja státisíce mäsožravcov naraz. Práve obmedzenie alebo úplná eliminácia konzumácie mäsa a mliečnych produktov je podľa niektorých vedcov najúčinnejší spôsob, ako znížiť individuálnu uhlíkovú stopu človeka súvisiacu s jedlom, a to až o viac ako 73 percent.
Niektorí odborníci dokonca dlhodobé vegánstvo označujú za lepší spôsob pomoci planéte, než je napríklad kúpa elektrického auta alebo redukcia počtu letov a podobne. Neprispeje to však len k zníženiu emisií, no i k redukcii obrovských poľnohospodárskych závodov, pre ktoré sa často vyklčujú lesy, čo súvisí s obrovským úhynom zvierat.
Čo ak po januári nechcem pokračovať?
Veganuár nemusí automaticky viesť k vegánstvu. Pre mnohých je to skôr skúsenosť, ktorá otvorí nové pohľady na jedlo, jeho pôvod a vlastné stravovacie návyky. Aj návrat k zmiešanej strave môže byť vedomejší a vyváženejší než predtým.
Zmyslom výzvy nie je dokonalosť ani nálepka, ale posun. Ak si z januára odnesiete len to, že budete jesť viac rastlinných jedál a menej mäsa, má to svoj význam – pre telo aj pre planétu.
Anketa: Dáte sa na veganuár?
Odpovedalo 5 ľudí
100%
0%
0%
Aktualizovaný článok: 01.01.2026
0 komentárov