Plánujete pestovať figovník? Tu sú tipy na starostlivosť aj spracovanie chutných fíg

Naša krajina má ideálne podnebie na pestovanie najrozličnejších druhov ovocia a zeleniny. Samozrejme, rôznorodé exotické plody tu asi veľmi nevypestujeme, ale je toho naozaj dosť, čo nám v záhradke porastie, vrátane rôznych druhov koreňovej a listovej zelenine, tiež bobuľového ovocia.

A zabudnúť nemôžeme ani na dlhý rad ovocných stromov. Jablká, slivky, čerešne, broskyne či marhule si môžeme odtrhnúť aj z vlastnej záhrady. 

A čo také figy? Toto sladké ovocie charakteristické netradičnou konzistenciou možno rovnako pestovať aj na Slovensku. Ak uvažujete o pestovaní figovníka, máme pre vás niekoľko tipov na starostlivosť o tento strom.

Kedy figy zbierať, ako ich spracovať a prečo sa ich oplatí zaradiť do jedálnička? Zistite viac v našom článku!

Figovník obyčajný, latinsky Ficus carica, je stará kultúrna rastlina z čeľade morušovité. Ide o opadavý ker alebo strom, ktorý obvykle dorastá do výšky asi 3 až 5 metrov, maximálne však 10 až 15 metrov.

Jeho pôvod možno hľadať na Strednom východe alebo v západných oblastiach Ázie. Dnes sa pestuje naprieč celým svetom ako okrasná rastlina aj ovocný strom, hlavne však v teplejších oblastiach. 

Druh figovník obyčajný pritom zahŕňa obrovské množstvo kultivarov. Vo všeobecnosti sú však tieto stromy charakteristické v prvom rade svojimi peknými trojlaločnatými alebo päťlaločnatými listami, ktoré sú obvykle tmavozelené a kožovité. Koruna býva nepravidelná. Borka stromu je spočiatku svetlosivá, neskôr hnedosivá a popraskaná. 

Figovníky obyčajné sú často pestované pre svoje zložené plody, respektíve súplodia typu sykónium, nazývané figy. Ide o akúsi dužinatú banku obsahujúcu na vnútornej strane najskôr veľa kvetov, potom veľa plodov.

Zrelé plody sú vďaka 20 % obsahu cukrov sladučké a sú typické svojou lepkavou a rôsolovitou konzistenciou a nespočetným množstvom drobných chrumkavých semienok. Objavujú sa obvykle v polovici leta.

Odporúčame: ​Najlepšie bylinky na nechutenstvo: Tieto sa oplatí mať vždy po ruke!

Ako sme spomenuli vyššie, figovníky možno pestovať aj u nás. Najjednoduchšie je zakúpiť si už predpestované rastliny, prípadne môžete skúsiť pestovanie figovníka zo zakoreneného odrezku. Na Slovensku sa môžeme obvykle stretnúť s tromi formami pestovania figovníkov:

1. v nádobe v interiéri alebo zimnej záhrade – v tomto prípade možno figovník v lete pestovať v exteriéri a na zimu presunúť do chladnejšej miestnosti,
2. v skleníku či fóliovníku – takto je figovník možné mať celoročne vonku, pričom je chránený pred nevhodným počasím, výhodou je väčšia úroda v porovnaní s figovníkmi pestovanými v nádobe,
3. vo voľnej prírode v záhrade – do pôdy sa sadia dvojročné až trojročné stromčeky, figovníkom sa však v pôde viac darí skôr v južnejších častiach Slovenska. 

Pri pestovaní figovníkov sa ďalej odporúča dodržiavať tieto zásady starostlivosti:

• umiestnenie – figovníku, či už v črepníku alebo pri vysádzaní do pôdy, je potrebné nájsť hlavne teplé, slnečné a bezveterné stanovište, vhodné je umiestnenie napríklad pri múre otočenom na juh alebo západ, obvykle stromu nevadí ani intenzívnejšie slnko,
• pôda – mala by byť hlavne dobre priepustná, nevhodná je veľmi kyslá pôda, použiť môžete zmes záhradnej pôdy, kompostu, rašeliny a piesku, 
• zálievka – figovník pestovaný v črepníku si vyžaduje pravidelnú celoročnú zálievku, počas teplého leta by mala byť ešte väčšia, v pôde pestované figovníky zalievame len podľa potreby, hlavne v období sucha bez zrážok, 
• presádzanie – v nádobe pestované figovníky je potrebné pravidelne presádzať, a to aspoň každé 4 roky, nie vždy je však potrebná aj väčšia nádoba, niekedy postačí aj zostrihať bočné korene a hlavne doplniť rastline čerstvý substrát, 
• hnojenie – figovník v črepníku v čase rastu hnojíme každé dva týždne, figovník v pôde stačí pohnojiť vhodným hnojivom na jeseň, 
• rez – figovníky dobre znášajú aj hlbší rez, rýchlo dorastajú, v prvom roku pestovania na jar skracujeme výhonok na 5 až 6 púčikov, aby sa vytvorili bočné konáre, tie ďalší rok skracujeme na 3 až 5 púčikov, taktiež vždy zrežeme výhonky rastúce smerom dovnútra, ďalej zrezávame odrodené vetvy po zbere úrody.

TIP: Pri reze figovníka si dávajte pozor na miazgu, dráždi totiž pokožku, sliznice a oči. Vždy používajte ochranné rukavice. 

V našich podmienkach nie je bežné, že by figovníky vo veľkej miere napádali nejaké choroby alebo škodce. Zriedkavo sa vyskytuje hrdza figovníkov (hrdza figová), čo je hubové ochorenie. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, ktoré následne môžu opadávať. Následkom je malá úroda. Takto napadnutú rastlinu je vhodné ošetriť špeciálnymi prípravkami zo záhradníctva. Napadnuté časti rastline tiež odstráňte a spáľte. 

Keď plody dozrievajú a praskajú, strom môžu napadnúť mravce a osy. K ďalším škodcom môžeme zaradiť listomôľku figovníkovú. Je to húsenička požierajúca listy figovníka. Podniknúť možno ručné odstraňovanie, pri väčšom napadnutí však bývajú potrebné chemické postreky. Figovníky pri prezimovaní v teplom skleníku zase môžu napadnúť molice, ktoré cicajú rastlinné šťavy. 

Zbierajú sa dostatočne zrelé figy, po odtrhnutí už totiž plody nedozrievajú ako iné druhy ovocia. Nezrelé plody sú nejedlé. Zrelé figové plody môžu mať v závislosti od odrody rôznu farbu, niektoré sú tmavozelené, častejšie však hnedé, žltkasté alebo až tmavofialové. Pri zbere sa môžete orientovať podľa tvrdosti. Ak je figa mäkučká, je čas ju odtrhnúť. Rovnako platí, že ak po figovníku a plodoch spozorujete loziť mravce, je čas na zber. 

Plody z prvého jarného kvitnutia zvyknú dozrievať v polovici leta. Figovník kvitne aj druhýkrát a druhá úroda prichádza na prelome jesene a zimy, čo je však bežné hlavne v teplejších južnejších oblastiach s miernymi zimami alebo pri pestovaní v nádobe.

• sú zdrojom vlákniny, ktorá je nevyhnutná pre správny proces trávenia,
• obsahujú mnohé minerály a vitamíny, vrátane vitamínu C, viacerých vitamínov B, horčíka, draslíka, železa aj medi,
• telu doplnia viaceré aminokyseliny,
• obsahujú betakarotén, prírodné farbivo, z ktorého sa v našom tele tvorí vitamín A,
• ukrývajú viaceré látky s antioxidačnými účinkami, vrátane viacerých flavonoidov,
• obsahujú enzýmy podporujúce trávenie,
• majú priaznivý vplyv na hladinu krvného tlaku,
• znižujú hladinu triglyceridov v krvnom obehu,
• prispievajú k prevencii chudokrvnosti,
• priaznivo vplývajú na imunitu,
• podporujú vykašliavanie a tlmia bolesti v hrdle,
• zmierňujú problémy so zápchou a podporujú pravidelné vyprázdňovanie,
• pôsobia ako prírodné antidepresívum.

Odporúčame: Riasa žabí vlas - čo to je? Spoznajte príčiny vzniku a tipy, ako jej predchádzať

Figy sú v čerstvej podobe naozajstnou lahôdkou a hlavne veľmi zdravou. Plod je vlastne celý jedlý, stačí odstrániť stopku vo vrchnej časti. Figy umyte a môžete ich celé zjesť. Šupka býva jemná (hoci pri neskorom zbere môže byť aj tuhšia) a dá sa ľahko pohrýzť, avšak, niektorí ju kvôli trošku horkastej chuti a zvláštnej textúre skôr neobľubujú. Ak sa rozhodnete stonku odstrániť, môžete ju jednoducho stiahnuť od stopky smerom dolu. 

Tiež môžete figu jednoducho prekrojiť na polovicu a sladkú dužinu vyhrýzť, prípadne vydlabať lyžičkou. Nezabúdajte však na to, že čerstvé figy rýchlo podliehajú skaze. Čím dlhšie ich skladujete, tým je vyššie riziko vzniku nebezpečných plesní. Odporúča sa skonzumovať figy maximálne do 2 až 3 dní. Uloženie v chladničke môže predĺžiť ich čerstvosť o 1 až 2 dni. 

Ak máte väčšiu úrodu fíg a nestíhate ich skonzumovať, odporúča sa ich nejako spracovať. Vhodné je sušenie, ktoré predĺži ich trvanlivosť o niekoľko mesiacov. Pri vhodnom skladovaní môžu sušené figy vydržať 6 až 12 mesiacov. 

• Sušenie fíg v rúre – figy umyjeme, osušíme a nakrájame na polovičky. Poukladáme ich na plech na pečenie s drôtenou mriežkou ďalej od seba, dáme do rúry na strednú mriežku a necháme pri teplote 140 °C sušiť približne 8 hodín. Počas sušenia pravidelne kontrolujeme stav, vysušené figy necháme ochladnúť a uskladníme vo vzduchotesnej nádobe.
• Sušenie fíg v sušičke na ovocie – figy opláchneme, následne ich na 30 sekúnd vložíme do vriacej vody a potom ich rýchlo naložíme do studenej vody. Týmto narušíme ich štruktúru. Osušené figy narežeme na štvrtiny a dáme do sušičky na 8 hodín. Teplotu nastavíme na 135 °C. Počas sušenia kontrolujeme stav. Keď sú šupky kožovité, sušené figy sú hotové. Necháme ich vychladnúť a umiestnime do uzatvárateľnej nádoby. 
• Sušenie na slnku – figy opláchneme a osušíme. Rozrežeme na polovičky od stopiek po opačný koniec. Následne ich reznou stranou nahor poukladáme na plech s papierom na pečenie. Vyložíme ich na slnečné miesto, počas dňa ich pravidelne obraciame. Na noc ich dáme dovnútra a ďalší deň zase von. Takto pokračujeme do úplného vysušenia, čo môže trvať až 7 dní. 

Sušené figy vždy skladujeme najlepšie vo vzduchotesnej nádobe v chlade a suchu. Ak sa nachádzate vo vlhkejšom a teplejšom podnebí, pokojne ich odložte do chladničky alebo mrazničky. 

• Sušené figy sú veľmi chutné a sú skvelé na drobné občerstvenie a dobitie energie. Môžete ich tiež použiť pri pečení múčnikov, hodia sa do omáčky k mäsu, ako aj do šalátu alebo raňajkovej kaše či jogurtu.
• Aj čerstvé figy sa dajú použiť rôznorodými spôsobmi, okrem priamej konzumácie. Podobne ako z iných ovocných plodov, tak aj z fíg sa dá pripraviť chutný figový džem. Môžete ho skúsiť uvariť podľa receptu nižšie. 
• Čerstvé figy sa dajú použiť rovnako pri príprave rôznych múčnikov a pečených koláčov, ale aj nepečených dezertov, ako je napríklad cheesecake.
• Avšak, sladké figy vytvárajú dokonalú kombináciu aj so slanou chuťou, perfektne sa hodia k rôznym druhom syra. Skúste figy podávať ako drobné občerstvenie s kockami kozieho syra alebo syra feta. 
• Isto si pochutnáte aj na čerstvom šaláte s figami. Odporúčame túto kombináciu – rukola, čerstvé figy, kozí syr, vlašské orechy a na dochutenie med, citrónová šťava, trocha olivového oleja a soľ s korením.
• Neváhajte skúsiť aj tieto figové jednohubky – polovičku figy nakrojte a vložte do nej kúsok syra feta, potom to obaľte plátkom prosciutta a prichyťte špáradlom, zapečieme pri teplote 190 °C asi 10 minút. 

Ingrediencie:

• 1,5 kg fíg

• 1200 až 1400 kryštálového cukru
• 240 ml bieleho vína
• 1 KL mletej škorice
• 2 KL citrónovej šťavy
• 1 balíček želírovacieho prípravku

Postup: Figy umyjeme, osušíme a nakrájame na väčšie kúsky. Zasypeme ich väčšinou cukru (menšie množstvo, cca 200 g, ešte odložíme) a pridáme aj škoricu a víno. Zmes prikryjeme a následne odložíme do chladničky na aspoň 10 hodín, pokojne na celú noc. Potom si zvyšný cukor zmiešame so želírovacím prípravkom a pridáme aj citrónovú šťavu.

Figovú zmes dáme do hrnca na oheň a pridáme aj zmes so želírovacím prípravkom. Začneme variť na miernom ohni. Premiešame a figy potlačíme. Povaríme asi 15 až 20 minút do zhustnutia. Ešte teplý džem plníme do čistých sklenených pohárov a uzavrieme. Otočíme hore dnom, zabalíme do deky a necháme úplne ochladnúť. Potom môžeme uskladniť v chlade a suchu.