Ako si vypestovať bobkový list? Zíde sa v kuchyni, pomôže zdraviu!

Bobkový list by sme pravdepodobne našli v každej kuchyni. Zaradiť ho môžeme k tradičným koreninám, po ktorých bežne siahame pri varení. Bobkový list však uplatnenie nájde nielen v kuchyni, ale oceniť ho môžeme aj ako súčasť tradičnej ľudovej medicíny. Má totiž mnohé blahodarné účinky na zdravie človeka. Bobkové listy nájdeme v každom obchode s potraviny, no čo tak si ho pestovať u seba doma? Vďaka pestovaniu vlastného vavrína, z ktorého sa získavajú bobkové listy, ich budeme mať vždy poruke. 

Bobkové listy predstavujú sušené listy vavrína pravého. Ide o vždyzelený malý strom alebo krík z čeľade vavrínovité s latinským názvom Laurus nobilis. Jeho domovinu nachádzame v teplých oblastiach v okolí Stredozemného mora. Zmienky o vavríne pritom nachádzame aj v gréckej mytológii, v ktorej mal významné postavenia. Bol označovaný za dlhovekú a posvätnú rastlinu, a to najmä v antickom Grécku, ale aj Ríme. Zasvätený bol Apolónovi, gréckemu bohu slnka, svetla, básnictva či proroctva. Strecha jeho chrámu v Delfách bola zhotovená z vavrínových listov, ktoré predstavovali ochranu pred čarodejníctvom aj chorobami.

Z listov vavrína sa neskôr hlavne v Grécku plietol veniec, ktorý sa stal symbolom kultu významnej osobnosti a dokonalosti. Boli ním korunovaní atléti aj básnici. Vavrín pravý je charakteristický práve svojimi listami kopijovitého až oválneho tvaru, ktoré sú tvrdé, kožovité a majú mierne zvlnené okraje. Ich líce je tmavšie ako rub. Majú charakteristickú korenistú vôňu a horkastú chuť. Na rastline počas skorej jari nachádzame aj biele alebo žltkasté kvety. 

Odporúčame: Čo sú esenciálne oleje a ako fungujú? Prečo ich začať používať?

Listy vavrína pravého ukrývajú rôznorodé silice, glykozidy, triesloviny, horčiny, aromatické zlúčeniny aj minerálne látky a stopové prvky (železo, horčík, fosfor, draslík, zinok). Pripisované sú im rôznorodé vlastnosti, v prvom rade blahodarný vplyv na proces trávenia a metabolizmus. Bobkový list môže byť nápomocný pri rôznorodých zažívacích a žalúdočných ťažkostiach, ako sú bolesti brucha, plynatosť a nadúvanie, ale aj zápcha a hnačka. Tiež podporuje vylučovanie toxínov a nadbytočnej vody z tela. Vďaka svojmu pôsobeniu je neraz využívaný ako podporný prostriedok na chudnutie. Má tiež antiseptické, protizápalové a mierne sedatívne účinky. Okrem toho sú mu pripisované nasledujúce účinky:

• podpora vykašliavania hlienov,
• zmierňovanie prejavov dny (bolesť kĺbov),
• podpora chuti do jedla,
• podpora prekrvenia,
• zníženie hladiny cukru v krvi,
• eliminácia vypadávania vlasov,
• upokojenie nervového systému,
• podpora koncentrácie.

Odporúčame: Medovka lekárska: Pri ktorých ťažkostiach ju odporúčajú bylinkári?

Vavrín pravý, z ktorého vieme získať vlastné bobkové listy, vôbec nie je náročný na pestovanie. V našich podmienkach je ideálne pestovať vavrín v kvetináčoch, aby sme ho mohli na zimu premiestniť do interiéru. Krík totiž neznesie väčšie mrazy. Vavrín je možné vypestovať zo semienka, čo je však pomerne náročné a hlavne zdĺhavé. Oveľa jednoduchšie je zaobstarať si už menší vypestovaný kríček. Vavrín v rôznych veľkostiach je možné nájsť na internete aj v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Hoci nie je náročný na pestovateľské podmienky, pri starostlivosti je vhodné dodržiavať nasledujúce zásady:

• stanovište – miesto s dostatočným množstvom slnečného svetla (pokojne na priamom slnku), od jari do jesene vonku, počas zimy v interiéri,
• zálievka – výdatné pravidelné polievanie (pri vyšších teplotách a umiestnení na priamom slnku aj každodenné), vyhýbame sa dlhodobému premokreniu pôdy,
• hnojenie – počas vegetatívneho obdobia každé dva týždne, vhodné sú hnojivá pre bylinky alebo univerzálne hnojivá,
• substrát – substrát pre izbové rastliny alebo substrát na pestovanie byliniek, pôda bohatá na humus,
• rozmnožovanie – vrcholovými odrezkami počas jari alebo koncom leta, odrezky s pár listami zapichneme do zeme a necháme zakoreniť.

Ako sme už naznačili, vavrín je potrebné zazimovať. Zo záhrady či z balkóna ho premiestňujeme už predtým, než udrú prvé mrazy. Vhodné je ho zimovať v dostatočne svetlej a zároveň chladnejšej miestnosti (napríklad na chodbe) s teplotou od 13 °C do 18 °C. Počas zimného obdobia zálievku výrazne obmedzíme. Z vavrínu zberáme listy kedykoľvek počas roka. Vavrín sa odporúča zastrihávať aspoň dvakrát ročne. Práve počas tohto zastrihávania si môžeme nazberať jednotlivé lístky a tie následne vysušiť. Listy sušíme v teplej a dobre vetranej miestnosti v tenkej vrstve, prípadne v sušičke. Dôkladne vysušené listy skladujeme v sklenej nádobke s uzáverom alebo v papierovom vrecúšku. 

Bobkový list by nám v kuchyni rozhodne nikdy nemal chýbať. Svoju chuť uvoľňuje pomaly a dlhšie varenie mu spravidla neprekáža. Aby bol aromatickejší, je možné ho nasekať na menšie kúsky. Pred podávaním bobkové listy z pokrmu vyberáme. Vynikajúcu chuť pritom dodávajú rôznorodým pokrmom. Tradične sa po listoch vavrína siaha pri príprave jedál zo strukovín, či už varení polievok alebo prívarkov. Strukoviny sú charakteristické tým, že mnohé druhy spôsobujú plynatosť a neraz sú o niečo ťažšie stráviteľné. Práve preto sa pri ich varení odporúča používať bylinky, ktoré podporujú trávenie a zmierňujú ťažkosti s nadúvaním. A bobkový list je presne takouto bylinkou.

Miesto si však nájde v mnohých ďalších pokrmoch. Bobkový list používame pri príprave vývarov, rôznych polievok, smotanových aj paradajkových omáčok a marinád. Uplatnenie nájde pri nakladaní a pečení mäsa. Hodí sa k zverine, ale aj k rybám. Taktiež je ho možné použiť do octových zálievok na zaváranie – pri nakladaní zeleniny či húb. Nebojte sa však po ňom siahnuť ani pri príprave sladkých pokrmov, najmä sladkých nákypov. Skúste ho povariť v mlieku, pudingom aj ryžovým dezertom dodá sviežu chuť. Pri používaní bobkového listu myslite na to, že menej je niekedy viac. Ak ich pridáte veľa, chuť bude príliš silná.

Odporúčame: Ako s nimi rýchlo skoncovať? Toto sú najlepšie bylinky na hemoroidy!

Listy vavrína pravého našli uplatnenie aj vo farmaceutickom priemysle, používané sú napríklad pri výrobe niektorých liekov a sirupov. Z listov a plodov sú tiež vyrábané esenciálne oleje, ktoré okrem iného našli využitie aj v aromaterapii. Bobkový list je však rovnako súčasťou tradičnej ľudovej medicíny. Pripravujú sa z neho odvary na vnútorné aj vonkajšie použitie, domáce sirupy či obklady a podobne. Vyskúšať môžete rôznorodé tradičné recepty z listov vavrína:

• čaj z bobkového listu – pripravíme z 0,5 l vody a 3 bobkových listov. Suroviny privedieme v menšom hrnci do varu, chvíľu povaríme a necháme lúhovať asi 15 minút. Potom scedíme a po ochladnutí dochutíme šťavou z citróna. Čaj popíjame po malých dúškoch počas celého dňa. Pôsobí upokojujúco na myseľ, upokojuje tiež podráždený žalúdok a črevá. 
• sirup proti kašľu – pripravíme si 500 g cukru, 250 ml citrónovej šťavy a 15 bobkových listov. V šťave necháme rozpustiť cukor a pridáme listy. Varíme približne hodinu, kým nevznikne hustá konzistencia. Potom listy vyberieme, hmotu nalejeme do dobre uzatvárateľných fliaš a uskladníme v chladničke. Pri ťažkostiach sa odporúča užívať 1 ČL denne.
• obklad na kĺby – hrsť bobkových listov rozdrvíme a zmiešame s trochou olivového oleja. Zmes nanesieme na čistú látku alebo gázu a niekoľkokrát denne prikladáme na boľavé kĺby (napr. pri reume).
• tonikum na vlasy – hrsť listov zalejeme 400 ml vriacej vody a necháme lúhovať aspoň pol hodinu. Ochladnutý výluh použijeme na preplachovanie vlasov, prípadne tonikum votrieme až ku korienkom a necháme chvíľu pôsobiť.
• olej z bobkového listu – pripravíme si 50 g bobkových listov a 2 dcl 70 % liehu. Zmes necháme vo fľaške lúhovať 24 hodín, potom pridáme 500 ml olivového oleja. Túto zmes zahrievame vo vodnom kúpeli asi 5 hodín (nesmie vrieť), potom prepasírujeme. Hotový olej skladujeme v chladničke a podľa potreby používame na potretie boľavých a reumou postihnutých miest.