Pojmom vitamíny označujeme nízkomolekulárne látky, ktoré nie sú stavebnými prvkami ani priamym zdrojom energie pre ľudské telo, no pre jeho funkciu sú nevyhnutné. Okrem iného pôsobia ako katalyzátory biochemických reakcií, taktiež sa podieľajú na regulácii metabolických procesov a metabolizme základných živín – cukrov, tukov a bielkovín. Medzi základné vitamíny patrí 13 zlúčenín, a to vitamíny A, D, E a K, taktiež céčko a osem vitamínov skupiny B (B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9 a B12).
Niektoré z týchto vitamínov si v určitom množstve vie naše telo vytvoriť, no vo všeobecnosti platí, že prijímať ich potrebuje primárne prostredníctvom stravy. Každý vie, že vitamíny sú pre naše zdravie bezpodmienečne potrebné. No často koluje o nich množstvo tvrdení, ktoré nie sú pravdivé, prípadne sa od reality mierne odkláňajú. Ktorým častým mýtom o vitamínoch by sme nemali veriť?
Mýtus č. 1: Vitamíny nájdeme len v ovocí a zelenine
Mnohí predpokladajú, že zdrojom vitamínov je ovocie a zelenina. Áno, no tento druh potravín nemožno považovať za jediný či hlavný zdroj vitamínov. Dokonca, niektoré vitamíny sa primárne nachádzajú v potravinách živočíšneho pôvodu a nie v ovocných a zeleninových plodoch. Napríklad vitamín D nájdeme vo väčšom množstve hlavne v rybách, vajciach či mliečnych výrobkoch. Vitamín B12 nájdeme najmä v rôznych druhoch mäsa.
Vitamín A sa tiež nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu, i keď telo si ho vie vytvoriť aj z betakaroténu, ktorý zase nájdeme v potravinách rastlinného pôvodu. Platí teda, že rôzne vitamíny nájdeme v rôznorodých potravinách, preto je tak dôležitá pestrá strava.
Odporúčame: Čo je Leidenská mutácia? Odhaľ príznaky tejto vrodenej poruchy!
Mýtus č. 2: Čím viac vitamínov, tým lepšie
Vitamíny sú pre pevné zdravie nevyhnutné, no nemožno predpokladať, že čím viac vitamínov telu doprajeme, tým bude zdravšie. Nielen nedostatok vitamínov totiž môže byť zdraviu škodlivý, ale v niektorých prípadoch aj nadbytok. Napríklad nadbytočné hladiny vitamínu C či vitamínov skupiny B sa z tela spravidla vyplavia močom, nadbytky vitamínov rozpustných v tukoch však môžu narobiť nemalé ťažkosti. Napríklad nadbytok vitamínu A môže viesť až k problémom s pečeňou, tiež je škodlivý pre tehotné ženy.
Mýtus č. 3: Varená zelenina už vitamíny neobsahuje
Na konkrétny obsah vitamínov v potravinách má vplyv viacero faktorov, okrem iného aj spôsob tepelnej úpravy. Je pravda, že vo väčšine prípadov sa tepelnou úpravou množstvo vitamínov mení, no nie vždy v tom negatívnom smere. A už vôbec nemožno predpokladať, že by napríklad varená zelenina už neobsahovala žiadne vitamíny.
Na teplo je pomerne náchylný vitamín C, ktorý sa dlhým varením značne z potravín stráca. Jeho lepším zdrojom je preto surová zelenina a ovocie. Avšak, napríklad vitamín A je voči teplu dobre odolný. Dokonca môžeme spomenúť, že betakarotén, z ktorého si naše telo vie vytvoriť vitamín A, je pre telo po tepelnej úprave ľahšie využiteľný. Preto z varenej mrkvy vieme získať viac vitamínu A ako zo surovej.
Mýtus č. 4: Ani mrazená zelenina či ovocie nie sú zdrojom vitamínov
Otázny je tiež obsah vitamínov v mrazených plodoch. Mnohí si myslia, že mrazená zelenina či ovocie nie sú dobrým či postačujúcim zdrojom vitamínov, no opak je pravdou. V niektorých prípadoch môžu dokonca zmrazené plody obsahovať viac vitamínov ako čerstvé plody. Prečo? Mrazenie patrí k najlepším spôsobom konzervácie potravín, ktoré umožňuje dlhodobé skladovanie plodov s vysokým percentom živín.
Po zmrazení sa v plodoch zachováva obvykle 80 až 90 % živín, pričom na zmrazovanie sa spravidla používajú plody na vrchole zrelosti, ktoré majú vysoký podiel vitamínov. Straty vitamínov sú po zmrazení minimálne. Avšak, čerstvé ovocie a zelenina sú vystavené svetlu, kyslíku a ďalším vonkajším podmienkam a pri dlhodobom skladovaní postupne prichádzajú o oveľa väčší podiel živín.
Mýtus č. 5: Vitamíny ničí aj konzervovanie či ohrev v mikrovlnke
Ani konzervované ovocie či zeleninu nemožno úplne zatracovať. Plody sú pred konzervovaním spravidla len krátko prevarené a následným uzavretím v nádobke sú chránené pred svetlom a kyslíkom. Stále v nich nájdeme prospešné vitamíny. V tomto smere by sme sa nemali báť ani mikrovlnky. Ohrev v mikrovlnke je k niektorým vitamínom spravidla šetrnejší ako zohrievanie v rúre či na sporáku. Mikrovlnka totiž zohreje jedlo za kratší čas, čím sú viac chránené vitamíny citlivé na teplo, ako napríklad vitamín C.
Odporúčame: Astma bronchiale – aké sú príznaky a čo robiť pri astmatickom záchvate?
Mýtus č. 6: Čerstvé ovocie a zelenina sú ako zdroj vitamínov lepšie ako šťavy
Keď sa nad tým zamyslíme, vo forme šťavy dokážeme naraz skonzumovať oveľa väčšie množstvo ovocia a zeleniny, ako keby sme ich jedli v pôvodnom stave. Tým pádom môžeme predpokladať, že prijmeme aj väčšie množstvo vitamínov. Samozrejme, za vhodný zdroj vitamínov môžeme považovať šťavy z čerstvých plodov, nie šťavy z koncentrátu, ktoré sú spravidla plné pridaného cukru.
Mýtus č. 7: Každý z nás potrebuje rovnaké množstvo vitamínov
Pri jednotlivých vitamínoch sú spravidla stanovené odporúčané denné dávky, ktoré by mal jedinec vzhľadom k veku prijať. Nemožno však predpokladať, že napríklad všetci dospelí potrebujú určitý vitamín prijímať v rovnakom množstve. Na to, koľko reálne človek potrebuje vitamínov, má vplyv mnoho rôznorodých faktorov, nielen vek.
Spravidla pri väčšine vitamínov platí, že väčšiu spotrebu mávajú tehotné a dojčiace ženy. Potrebné množstvá môžu závisieť aj od špecifických problémov jedinca či jeho životného štýlu. Iné nároky na príjem vitamínov majú fyzicky aktívni jedinci a iný osoby so sedavým spôsobom života. Taktiež môže spotreba závisieť napríklad od ochorení, s ktorými jedinec dlhodobo bojuje.
Mýtus č. 8: Vitamíny vo forme výživových doplnkov sú nepotrebné
V ideálnom prípade by sme všetky živiny mali získavať vďaka pestrej strave. Avšak, obrovské percento populácie sa nestravuje dostatočne pestro a vyvážene a dokonca aj tí, ktorí si dávajú pozor na vyváženosť v stravovaní, môžu mať isté nutričné medzery v príjme živín. Je potrebné myslieť na to, že obsah vitamínov v potravinách ovplyvňuje napríklad kvalita pôdy, spôsoby spracovania aj metódy skladovania a tepelnej úpravy a mnohé ďalšie faktory.
Dokonca, proces získavania vitamínov z potravy môžu u niektorých jednotlivcov negatívne ovplyvňovať rôzne problémy s absorpciou živín. Preto nemožno vitamínové doplnky úplne zatracovať, v mnohých prípadoch sú priam nevyhnutné. Potrebu ich užívania je vždy vhodné konzultovať s lekárom. Nikdy by však pre nás nemali byť náhradou pestrej stravy.
Mýtus č. 9: Telo si dostatočne ukladá vitamíny do zásoby a využije ich v prípade potreby
Telu je nevyhnutné dopĺňať vitamíny pravidelne. Určité obmedzené zásoby si totiž vie vytvoriť len z niektorých z nich. Telo si nevytvára ani zásoby vitamínu C, ani väčšiny vitamínov skupiny B. Spravidla sa v tele hromadia len vitamíny rozpustné v tukoch, napríklad vitamín A. Vitamín D sa v tele tvorí pôsobením slnečného žiarenia a rovnako sa v určitom množstve ukladá. Pre optimálne hladiny vitamínov v tele je nevyhnutné ich priebežné dopĺňanie.
Odporúčame: Zadržiavanie vody v tele môže mať rozličné príčiny. Ako problém eliminovať?
