Astma bronchiale – aké sú príznaky a čo robiť pri astmatickom záchvate?

Respiračné ochorenia, teda ochorenia dýchacieho systému, patria v súčasnej dobe spolu kardiovaskulárnymi a nádorovými chorobami medzi najčastejšie príčiny smrti. Tieto ochorenia sa týkajú stoviek miliónov ľudí naprieč svetom a ich výskyt neustále narastá. V Európe stojí za mnohými obeťami najmä zápal pľúc, ale aj chronická obštrukčná choroba pľúc, známa pod skratkou CHOCHP. 

K závažným respiračným ochoreniam patrí aj astma bronchiale, ktorej výskyt v dnešnej dobe rapídne vzrastá, a to až natoľko, že túto diagnózu možno zaradiť medzi civilizačné choroby. Čo astmu spôsobuje a aké sú charakteristické prejavy? Ako prebieha liečba? A čo robiť v prípade astmatického záchvatu?

Astma bronchiale, tiež priedušková alebo bronchiálna astma, predstavuje chronické zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest, ktoré postihuje predovšetkým priedušnice, priedušky a priedušničky. Ide o neinfekčné ochorenie, ktoré je sprevádzané zápalovým procesom a následným zvýšením prieduškovej aktivity. Dochádza k opuchu povrchu sliznice priedušiek, produkcii zvýšeného množstva hlienu a zúženiu dýchacích ciest. 

To vedie k typickým prejavom ochorenia, ktoré majú charakter opakujúcich sa epizód dýchavice a ďalších zdravotných ťažkostí. Priedušková astma v súčasnosti postihuje viac ako 300 miliónov jedincov, pričom výskyt je značne vyšší napríklad v západných krajinách Európy, ale aj v Austrálii. Týka sa detí aj dospelých jedincov, pričom v detskom veku je výskyt vyšší u mužského pohlavia. 

Odporúčame: Trápia vás studené nohy a ruky aj v lete? Tu je 7 možných príčin!

Priedušková astma patrí k najčastejším chronickým respiračným ochoreniam detského veku. K nástupu ťažkostí však môže dôjsť až v dospelosti. Pre astmu bronchiale je typické, že sa u mnohých pacientov striedajú obdobia sprevádzané zdravotnými ťažkosťami s obdobiami bez príznakov. Taktiež nie je ničím nezvyčajným, ak sa astma rozvinie v detstve, no v období puberty dôjde k ústupu ťažkostí.

Rozoznávame pritom rôzne formy a typy astmy. Na základe závažnosti príznakov rozlišujeme nasledujúce formy ochorenia:

• intermitentná astma – je sprevádzaná ojedinelými príznakmi, ktoré bývajú prítomné menej ako raz či dvakrát týždenne, niekedy sa objavujú len sezónne, napríklad v závislosti od výskytu alergénov v rôznych obdobiach počas roka,
• ľahká perzistujúca astma – príznaky bývajú prítomné častejšie ako raz za týždeň, ale nie každodenne, počas noci sa ťažkosti objavujú viac ako dvakrát do mesiaca,
• stredne ťažká perzistujúca astma – stredne ťažké prejavy sa objavujú každodenne, počas noci viac ako dvakrát počas týždňa, 
• ťažká perzistujúca astma – najzávažnejšia forma astmy, ťažké prejavy ochorenia sa často vyskytujú počas dňa aj noci, typické sú časté záchvaty, symptómy limitujú fyzickú aktivitu pacienta.

Bronchiálna astma je bežne sprevádzaná rôznorodými problémami s dýchaním, ktorých intenzita závisí od formy ochorenia. Medzi typické príznaky patria:

• záchvaty sťaženého dýchania (v dôsledku stiahnutia dýchacích ciest),

• dýchavičnosť počas noci alebo nadránom,
• dýchavičnosť pri zvýšenej fyzickej aktivite,
• zrýchlené a namáhavé dýchanie,
• pocity ťažkosti alebo tlaku na hrudníku,
• lapanie po dychu,
• dlhodobý suchý a dráždivý kašeľ,  
• pískavé zvuky sprevádzajúce výdych.

K typickým respiračným ťažkostiam sprevádzajúcim prieduškovú astmu sa môžu pridať ďalšie všeobecné príznaky, ako pocity búšenia srdca, nervozita, pocity úzkosti, zrýchlená srdcová frekvencia, studený pot, bledosť v tvári, problémy so spánkom a následná únava. 

Presné príčiny vzniku astmy nie sú známe. Ochorenie nemá infekčný pôvod, nejde teda o nákazlivé ochorenie. Na jeho rozvoji sa podieľajú viaceré vonkajšie aj vnútorné činitele. Za najvýznamnejší rizikový faktor je považovaná genetická predispozícia. Astmatik má obvykle geneticky podmienený sklon k vzniku zápalu slizníc dýchacích ciest, pričom v prípade alergickej astmy je spravidla prítomná geneticky podmienená zvýšená náchylnosť k alergiám (tzv. atopia). 

Spúšťačom príznakov alergickej astmy sú spravidla alergény, ako napríklad peľ, srsť zvierat, plesne, pele a podobne. Zápal typický pre astmu však môže byť vyvolaný aj nealergickým mechanizmom. K rozvoju príznakov nealergickej astmy môže prispievať stres, prekonané infekcie dýchacích ciest, fajčenie či škodlivé látky v pracovnom prostredí. Astma neraz vzniká aj ako choroba z povolania, a to z dôvodu dlhodobého kontaktu s rôznymi škodlivinami, ako sú pesticídy, plesne, chemické látky a podobne. 

Odporúčame: ​Nevhodné stravovacie návyky vo večerných hodinách – môžu narušiť náš spánok?

Prieduškovú astmu nie je možné ani v súčasnej dobe úplne vyliečiť. Táto choroba je však dobre liečiteľná a pri dodržiavaní správne nastavenej liečby je možné ochorenie držať počas života pod kontrolou. Liečba pomáha udržiavať dýchacie cesty v dobrom stave a znižuje riziko výskytu komplikácií, najmä závažných záchvatov.

Pri diagnostike prieduškovej astmy sa uplatňujú viaceré vyšetrenia, a to hlavne spirometria. Ide o základné funkčné vyšetrenie pľúc, respektíve základnú vyšetrovaciu metódu na určenie pľúcnych funkcií. Taktiež sa využíva napríklad aj alergologické vyšetrenie. Liečba astmy je v prvom rade farmakologická, podávajú sa liečivá vo forme tabliet aj inhalačných sprejov. 

Uplatňujú sa lieky kontrolujúce astmu, ktoré sú spravidla určené na dlhodobé a každodenné užívanie. Ich úlohou je držať astmu pod kontrolou a bez klinických prejavov. Taktiež sa využívajú záchranné lieky, alebo takzvané uvoľňovače, ktoré pacient užíva podľa potreby pri výskyte akútnych ťažkostí. Zabezpečujú rýchlu úľavu od symptómov. 

Okrem toho by mala liečba astmy zahŕňať aj režimové opatrenia. Dôležité je v prvom rade vyhýbať sa alergénom a iným spúšťačom v prostredí. Pacientom s astmou sa odporúča nefajčiť, taktiež je vhodné, aby sa nezdržiavali v prašnom či znečistenom prostredí. Venovať by sa mali primeranej fyzickej aktivite, nadmerná fyzická záťaž však nie je obvykle žiaduca.

Astmatický záchvat predstavuje závažnú komplikáciu astmy. Ide o náhle a výrazné zhoršenie astmy, ktoré môže ohroziť život pacienta. Pri astmatickom záchvate dochádza ku kŕčovitému stiahnutiu svalov v pľúcach, čo vedie k zúženiu dýchacích ciest a výraznému obmedzeniu dýchania.

Príčinou astmatického záchvatu môžu byť rôznorodé spúšťače, ako napríklad cigaretový dym, potravinové alergény, peľ, silné vône, niektoré lieky, nečistoty v ovzduší, vdychovanie studeného vzduchu, veľká fyzická námaha, stres a mnoho ďalšieho. 

Záchvat býva sprevádzaný:

• náhlym zhoršením dýchania,

• problémami s rozprávaním aj pohybom,
• pocitmi tlaku na hrudi,
• pocitmi vyčerpania,
• kašľom,
• modrastým sfarbením pier, uší, nechtov,
• pocitmi strachu aj úzkosťou. 

Pri výskyte astmatického záchvatu je nevyhnutné ihneď zakročiť. Pacienta je potrebné v prvom rade upokojiť. Odporúča sa podľa možností odstrániť spúšťače záchvatu alebo zmena prostredia, ideálne je miesto s dostatkom čerstvého vzduchu. Otvore preto okno alebo vyveďte pacienta von. Je vhodné, aby sa postihnutý vzpriamene posadil, napríklad na zem. 

Taktiež je vhodné podľa potreby uvoľniť tesný odev okolo krku a pása. Následne je nevyhnutné pacientovi podať inhalátor, ktorý uvoľní kŕče a spriechodní dýchacie cesty. Inhalačný prípravok je potrebné použiť podľa nariadení lekára. Upozorňujte pacienta na to, aby dýchal pomaly a zhlboka. Ak sa stav postihnutého nezlepšuje, alebo pacient pri sebe nemá inhalátor, zabezpečte mu rýchlu zdravotnú pomoc. Volať môžete tiesňovú linku 155.

Odporúčame: Alergia na nikel – ako sa prejavuje a ako predísť ťažkostiam?