Endokarditída: Aké sú príznaky, liečba a prevencia zápalu srdcovej výstelky?

Srdce je nielen symbolom lásky, ale predovšetkým neúnavným motorom nášho tela. Tlieska životu každý deň, bez prestávky, bez oddychu. A hoci mu pripisujeme predovšetkým citový význam, je to predovšetkým orgán, ktorého zdravie nesmie byť brané na ľahkú váhu.

Niektoré problémy prichádzajú nenápadne, bez výrazných varovaní. Málokto by si spojil bežnú infekciu so závažným ochorením srdca. No práve takéto skryté riziká si zaslúžia našu pozornosť. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na jednu z menej známych, no mimoriadne dôležitých diagnóz, ktorá ukazuje, aké krehké môže byť zdravie aj toho najvýkonnejšieho orgánu.

Prečítaj si horoskop na dnes

Čo je endokarditída? 

Endokarditída je zápalové ochorenie vnútornej výstelky srdca – endokardu, ktorá pokrýva srdcové dutiny a tvorí aj samotné srdcové chlopne. Ide o závažný stav, ktorý môže poškodiť funkciu srdca, najmä ak nie je včas rozpoznaný a liečený. Vo väčšine prípadov vzniká ako dôsledok infekcie, keď sa baktérie alebo huby dostanú do krvného obehu a usadia sa práve na poškodenom endokarde.

Najčastejšie sa endokarditída vyskytuje u osôb s oslabenou imunitou, vrodenými alebo získanými chlopňovými vadami, prípadne u pacientov po výmene chlopní či s katétrami v srdci. Hoci ide o pomerne zriedkavé ochorenie, následky môžu byť vážne – od deštrukcie chlopní až po systémové komplikácie, ako sú embólie alebo septické stavy.

Rozdiel medzi akútnou, subakútnou a chronickou formou

Endokarditída sa delí podľa rýchlosti nástupu a závažnosti príznakov na akútnu, subakútnu a chronickú. 

• Akútna forma má rýchly a búrlivý priebeh – typická je vysoká horúčka, zimnica, bolesť svalov a celkový kolaps organizmu. Ide o stav, ktorý si vyžaduje okamžitú hospitalizáciu a intenzívnu antibiotickú liečbu.
• Naopak, subakútna endokarditída má pomalší nástup a nenápadnejší priebeh. Môže trvať celé týždne, kým sa prejavia výraznejšie príznaky – napríklad únava, potenie, strata hmotnosti či bolesti kĺbov. 
• Chronická forma vzniká často ako dôsledok nedostatočne preliečenej alebo opakovanej infekcie a vedie k trvalému poškodeniu srdcových štruktúr.

7 najčastejších príznakov chorého čreva – tieto signály neignorujte!

Telo dokáže naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Zistite, aké signály môžu odhaliť, že vaše črevo potrebuje pomoc, a prečo by ste ich nemali prehliadať.

Príčiny a rizikové faktory endokarditídy

Endokarditída najčastejšie vzniká v dôsledku prieniku mikroorganizmov do krvného obehu, ktoré sa následne usadia na poškodenej vnútornej výstelke srdca – endokarde. Vo väčšine prípadov ide o baktérie (napríklad streptokoky alebo stafylokoky), menej často huby. 

Na vznik infekcie je však potrebný aj predisponujúci faktor – často ide o oslabený imunitný systém, predošlé ochorenia srdca alebo lekárske zákroky, ktoré umožnia mikróbom vstup do krvi. Riziko stúpa aj u osôb so zavedenými katétrami, umelými chlopňami či po zubných alebo chirurgických zákrokoch.

Medzi hlavné rizikové faktory patria:

• vrodené alebo získané chlopňové chyby,

• umelé (mechanické alebo biologické) srdcové chlopne,

• predchádzajúca endokarditída,

• chronická hemodialýza,

• užívanie injekčných drog,

• zubné zákroky bez profylaktickej antibiotickej liečby,

• invazívne výkony (napr. zavedenie centrálnych katétrov, stentov),

• oslabená imunita (napr. pri HIV alebo onkologickej liečbe).

Endokarditída u detí a mladých ľudí

Hoci sa endokarditída častejšie vyskytuje u starších dospelých, môže postihnúť aj deti a mladých ľudí, najmä ak majú vrodené chyby srdca alebo umelé chlopne. U týchto pacientov často prebieha v subakútnej forme a môže zostať dlho nerozpoznaná, pretože príznaky sú mierne a nešpecifické – napríklad únava, mierna teplota alebo nechutenstvo. Infekcia sa často dostane do tela po zákrokoch v ústnej dutine alebo pri narušení kožnej bariéry.

Diagnostika u detí môže byť náročná, pretože príznaky môžu byť zamieňané za iné bežnejšie ochorenia. Pediatri a kardiológovia preto venujú osobitnú pozornosť deťom so známou srdcovou vadou alebo s prekonanými infekciami. Včasná diagnostika a nasadenie antibiotickej liečby sú rozhodujúce pre minimalizovanie rizika poškodenia srdcových štruktúr a zníženie rizika komplikácií.

Príznaky endokarditídy

Prejavy endokarditídy môžu byť veľmi rôznorodé, závisia od formy ochorenia (akútna, subakútna, chronická) a celkového zdravotného stavu pacienta. Niektoré príznaky pripomínajú chrípku, čo môže spôsobiť oneskorenie diagnostiky. K najčastejším patrí zvýšená teplota, zimnica, únava, potenie a nechutenstvo. Objaviť sa môžu aj bolesti svalov, kĺbov, vyrážky, bodové krvácanie pod kožou alebo zvuky na srdci zistené fonendoskopom.

Typické príznaky endokarditídy zahŕňajú:

• trvalo zvýšená teplota alebo opakujúce sa horúčky,

• nočné potenie,

• únava a slabosť,

• bolesť svalov a kĺbov,

• nechutenstvo a chudnutie,

• bledosť a bodkovité vyrážky (napr. na dlaniach či chodidlách),

• novovzniknutý alebo zmenený šelest na srdci.

Možné následky a komplikácie endokarditídy

Rozšírené adenovírusy – ktoré orgány postihujú a koho adenovírusové infekcie ohrozujú najviac?

Adenovírusy patria medzi časté vírusy, ktoré spôsobujú rôzne infekcie. Zistite, ako sa prenášajú, aké majú príznaky a ako sa im účinne vyhnúť.

Ako sa diagnostikuje endokarditída? 

Diagnostika endokarditídy si vyžaduje komplexný prístup, pretože jej príznaky sú často nešpecifické a môžu imitovať iné ochorenia. Základom je dôkladná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a odber krvi na kultiváciu, ktorá môže odhaliť prítomnosť baktérií v krvnom obehu. 

Kľúčovou súčasťou diagnostiky je echokardiografia – ultrazvukové vyšetrenie srdca, ktorým sa sleduje prítomnosť vegetácií (nahromadenia baktérií a zrazenín) na chlopniach alebo iných štruktúrach srdca. V niektorých prípadoch je potrebné aj transesofageálne (cez pažerák) echo, ktoré poskytne detailnejší pohľad.

Podľa tzv. Dukeových kritérií sa stanovuje pravdepodobnosť endokarditídy kombináciou hlavných a vedľajších príznakov – napríklad prítomnosť pozitívnej krvnej kultivácie, echokardiografický nález, horúčky, cievne prejavy alebo imunitné fenomény. Diagnostický proces býva často časovo náročný, preto je dôležité v prípade podozrenia kontaktovať kardiológa alebo infekčného lekára čo najskôr.

Možnosti liečby endokarditídy

Liečba endokarditídy závisí od pôvodcu infekcie, stavu srdcových chlopní a celkového zdravotného stavu pacienta. V prevažnej väčšine prípadov je potrebná hospitalizácia a podávanie antibiotík priamo do žily (intravenózne), často počas niekoľkých týždňov. 

Antibiotiká sa vyberajú na základe výsledkov krvnej kultivácie – tak, aby boli čo najúčinnejšie proti konkrétnemu mikroorganizmu. Ak ide o závažné alebo opakujúce sa infekcie, prípadne o rezistentné baktérie, môže byť liečba komplikovanejšia a vyžadovať kombináciu viacerých antibiotík.

V niektorých prípadoch je potrebný aj chirurgický zákrok – najmä ak došlo k vážnemu poškodeniu srdcových chlopní, vzniku abscesu alebo riziku embólie (uvoľnenia časti vegetácie do krvného obehu). Operácia môže zahŕňať opravu alebo výmenu poškodenej chlopne. Cieľom liečby je nielen zničiť infekciu, ale aj zabrániť trvalému poškodeniu srdca a znížiť riziko komplikácií. Včasná diagnostika a adekvátna liečba výrazne zlepšujú prognózu ochorenia.

Keď chorá pečeň ohrozuje obličky. Čo je hepatorenálny syndróm?

Hepatorenálny syndróm je závažný stav, pri ktorom zlyhávajú obličky v dôsledku pečeňového ochorenia. Spoznajte príznaky, príčiny, liečbu aj komplikácie.

Život po prekonaní endokarditídy

Prekonanie endokarditídy neznamená automatický návrat k predchádzajúcemu zdravotnému stavu. U mnohých pacientov zostávajú trvalé následky – najčastejšie poškodenie srdcových chlopní, ktoré si môže vyžadovať dlhodobú liečbu alebo aj operáciu. Rehabilitácia zahŕňa pravidelné kontroly u kardiológa, zdravý životný štýl a v niektorých prípadoch celoživotné užívanie liekov na podporu srdcovej činnosti či prevenciu infekcií.

Dôležitou súčasťou života po endokarditíde je aj tzv. antibiotická profylaxia. Pacienti, ktorí majú poškodené chlopne alebo umelé náhrady, by mali pri plánovaných stomatologických alebo chirurgických zákrokoch dostať preventívne antibiotiká. 

Takisto je nevyhnutné dôkladné dodržiavanie hygieny (najmä ústnej), vyhýbanie sa injekčnému užívaniu drog a sledovanie príznakov, ktoré by mohli signalizovať návrat infekcie. S disciplinovaným prístupom je však možné viesť kvalitný a plnohodnotný život.

Prevencia – ako znížiť riziko vzniku endokarditídy

Prevencia endokarditídy spočíva najmä v dôslednej starostlivosti o celkové zdravie, s dôrazom na ústnu hygienu. Baktérie z úst sa môžu pri zápaloch ďasien alebo po zákrokoch dostať do krvného obehu a spôsobiť infekciu endokardu. Preto je dôležité pravidelne navštevovať zubára, ošetrovať drobné zápaly v ústach a dodržiavať zásady ústnej hygieny.

Ľudia so zvýšeným rizikom (napr. s vrodenými chybami srdca, s umelými chlopňami či po predchádzajúcej endokarditíde) by mali dodržiavať špeciálne preventívne opatrenia. Tie môžu zahŕňať aj profylaktické podanie antibiotík pred niektorými chirurgickými alebo stomatologickými zákrokmi. O všetkých rizikách je dôležité hovoriť s lekárom, najmä ak patríte do rizikovej skupiny.

Srdce si zaslúži pozornosť

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos