Trombocyty alebo krvné doštičky – čo sa stane, ak ich máme málo?

Naša krv pozostáva z troch druhov krvných teliesok. V prvom rade ide o červené krvinky, odborne erytrocyty, ktoré sú primárne zodpovedné za výmenu dýchacích plynov v tele. Druhou zložkou sú biele krvinky, ktoré tiež voláme leukocyty.

Ich hlavnou úlohou je obranyschopnosť organizmu voči cudzorodým látkam a patogénom. Sú súčasťou našej imunity. Do tretice musíme spomenúť aj takzvané trombocyty. Aké úlohy napĺňajú v našom tele tieto krvné telieska?

Trombocyty, bežne nazývané ako krvné doštičky, predstavujú najmenší druh krvných teliesok. Ide o o bezjadrové nepravé bunky, respektíve telieska, ktorých tvar je nestály. Bežne v pokojovom režime sú ploché s oválnym až okrúhlym tvarom, pri aktivácii (v dôsledku poranenia cievy) sa na nich buď objavujú výbežky alebo sa, takpovediac, nafukujú a zaguľacujú.

Trombocyty sa tvoria v kostnej dreni, a to fragmentáciou (rozpadom alebo rozčlenením) cytoplazmy megakaryocytov. Krvné doštičky teda predstavujú akési útržky veľmi veľkých buniek zvaných megakaryocyty. Tieto krvné telieska majú priemernú životnosť iba niečo vyše týždňa, dožívajú sa obvykle maximálne dvoch týždňov.

Ako sme spomenuli vyššie, k aktivácii krvných doštičiek dochádza pri poranení cievy, a teda pri vonkajšom i vnútornom krvácaní, ale prakticky aj pri akomkoľvek poškodení ciev. Trombocyty sa totižto podieľajú na zrážaní krvi a takzvanej hemostáze, čiže skupine procesov, ktoré naše telo chránia pred vykrvácaním.

Ak dôjde k narušeniu cievy a krvácaniu, cieva sa stiahne a krvné doštičky sa rýchlo aktivujú. Zhromaždia sa okolo rany a dopomôžu k vytvoreniu trombu, teda krvnej zrazeniny, s cieľom zastaviť únik krvi. Aktiváciou sa trombocyty menia na dva druhy teliesok s odlišným tvarom a funkciou.

1. Obyčajné aktivované trombocyty – typické svojimi výčnelkami, pri poranení cievy sa spájajú a vytvárajú akúsi pružnú sieť, ktorá bráni úniku krvi z cievy.
2. Superaktivované trombocyty – vznikajú nafúknutím trombocytu, ich úlohou je upchať otvor v cieve a v spolupráci s obyčajnými doštičkami vytvoriť krvnú zrazeninu. 

K aktivácii krvných doštičiek pritom dochádza veľmi rýchlo. Bežnú ranu dokážu uzatvoriť do jednej až troch minút. Samozrejme, pri veľkých poraneniach činnosť krvných doštičiek je často nepostačujúca a na zastavenie krvácania je nevyhnutné zošitie rany.

Zaujímavosťou pritom je, že po aktivácii krvných doštičiek následne automaticky dochádza k ich apoptóze, respektíve programovanej bunkovej smrti. Naplnením svojej základnej funkcie teda krvné doštičky umierajú. Človeka však tak zároveň ochránia pred vykrvácaním a ohrozením života. 

Cieľom krvných doštičiek však nie je len upchatie poškodenej cievy a zastavenie krvácania. Napomáhajú totižto aj v následnom procese hojenia rany produkciou viacerých dôležitých látok. Keď sa otvor v poranenej cieve zahojí, zrazenina sa rozpustí a odstráni. 

Odporúčame: Postihuje hemofília len mužov? Odhaľte jej príčiny i prejavy

V tele dospelého jedinca sa nachádza okolo 150 000 až 400 000 trombocytov v 1 μl (mikroliter) krvi. Ak je počet krvných doštičiek mimo uvedených hodnôt, môže to mať rôznu príčinu i odlišné následky. Zvýšená aj znížená hladina týchto krvných teliesok môže predstavovať problém.

Stav zvýšeného počtu doštičiek odborne označujeme ako trombocytózu. Môže sa prechodne objaviť v dôsledku pôsobenia viacerých vonkajších a vnútorných faktorov, ale rovnako môže ísť o reakciu na nejaké ochorenie.

Možné príčiny zvýšených trombocytov:

• poranenie a úrazy sprevádzané veľkou stratou krvi,
• poranenie alebo strata sleziny (za normálnych okolností totiž slezina okrem iného uchováva aj krvné doštičky),
• tehotenstvo,
• prekonané ťažšie infekcie,
• niektoré nádory,
• deficit železa,
• užívanie niektorých liekov,
• poškodenie pečene,
• stres alebo nadmerná fyzická zaťaž,
• pobyt vo vysokých nadmorských výškach.

Uvedené príklady spadajú do kategórie sekundárna trombocytóza. Rozoznávame však aj primárnu trombocytózu, pri ktorej nie je zvýšená hladina trombocytov spôsobená rôznymi podnetmi, ale nadprodukciou trombocytov v dôsledku priamej poruchy krvotvorných buniek a kostnej drene. Spôsobiť to môžu viaceré myeloproliferatívne choroby, čo sú ochorenia, pri ktorých sa v kostnej dreni tvorí nadbytok krvných buniek.

S nadbytkom trombocytov sa najčastejšie spája takzvaná esenciálna trombocytémia, na rozvoji ktorej sa podieľajú najmä genetické faktory. U pacientov s touto poruchou dochádza nielen k nadmernej tvorbe krvných doštičiek, čo zvyšuje riziko trombózy, ale problémom je i fakt, že mnohé z vyprodukovaných doštičiek ani nie sú úplne funkčné. 

Prejavy a liečba zvýšených trombocytov

Vo všeobecnosti sa nadbytok krvných doštičiek v krvi zvlášť neprejavuje, problém zväčša môžu odhaliť len krvné testy. Liečba sa nariaďuje len v prípade potreby. Je to hlavne pri primárnej trombocytóze, teda pri poruchách kostnej drene, a to najmä v prípade, ak existuje zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Vtedy sa obvykle pacientom podávajú napríklad lieky na riedenie krvi.

Opakom trombocytózy je takzvaná trombocytopénia, teda znížený počet krvných doštičiek. Ak je v tele nedostatok trombocytov, nastáva problém najmä v prípade, že dôjde k porušeniu cievy. V tele tak nie je dostatočné množstvo krvných doštičiek na uzatvorenie cievy a zastavenie krvácania, čo zvyšuje riziko vykrvácania.

Výrazná trombocytopénia sa v neskorších štádiách môže prejavovať častým krvácaním zo slizníc, ďasien i nosa, abnormálne dlhým krvácaním z rán, dlhotrvajúcou menštruáciou, zvýšenou tvorbou modrín i takzvaných petéchií. Nedostatok trombocytov je spôsobený buď ich nedostatočnou tvorbou v dôsledku poruchy kostnej drene alebo ich príliš rýchlou deštrukciou, prípadne kombináciou oboch faktorov.

Príčiny znížených trombocytov:

• nedostatok niektorých živín (dlhodobý deficit vitamínu B12 aj kyseliny listovej),

• liečba ožarovaním (rádioterapia môže mať negatívny vplyv na kostnú dreň),
• poškodenie kostnej drene v dôsledku užívania niektorých liekov alebo vplyvu toxínov v okolí,
• tehotenstvo,
• zhubné ochorenie kostnej drene (napr. myelofibróza alebo leukémia),
• poruchy sleziny (spôsobujúce zvýšené odbúravanie trombocytov, napr. pri zväčšení sleziny),
• bakteriálne a vírusové infekcie,
• niektoré autoimunitné ochorenia.

Autoimunitná trombocytopénia

Jednou z foriem trombocytopénie je aj primárna autoimunitná trombocytopénia, označovaná skratkou ITP. Je toautoimunitné porucha, pri ktorej imunitný systém tela chybne produkuje protilátky, ktoré zničia alebo zablokujú trombocyty, čo vedie k zníženému počtu trombocytov v krvi.

Tento stav spôsobuje zvýšené riziko krvácania a pomalšie hojenie rán. Vyšší výskyt je u žien, vo veku nad 60 rokov je už výskyt u oboch pohlaví približne rovnaký. 

Liečba problému s nedostatkom krvných doštičiek patrí do rúk lekára. Problém so zrážaním krvi a nedostatočnou schopnosťou tela zastaviť krvácanie neradno ignorovať. Aby bolo možné problém riešiť, je nevyhnutné v prvom rade odhaliť jeho príčinu. Iba jej odstránením je totiž možné vrátiť hladiny trombocytov do normálu.

Ak je napríklad ich nedostatok spôsobený nedostatočnou výživou, pomôže úprava stravy. Ak sa trombocytopénia vyskytuje v tehotenstve, často sa stav prirodzene upraví po pôrode. Ak stojí za chýbajúcimi doštičkami nejaké ochorenie, riešenie problému spočíva v liečbe primárneho ochorenia.

Prirodzenú produkciu krvných doštičiek (tzv. trombopoézu) pritom možno podporiť určitými opatreniami, a to napríklad vhodnou stravou. Telu je potrebné v prvom rade zabezpečiť dostatok vitamínu B12 a kyseliny listovej.

Vitamín B12 nájdeme až na pár výnimiek iba v potravinách živočíšneho pôvodu, preto si na jeho nedostatok musia dávať pozor osoby na rastlinnej strave. V tomto prípade sa odporúča dopĺňanie vitamínu formou výživového doplnku. Kyselinu listovú, respektíve vitamín B9, nájdeme v strukovinách, listovej zelenine, vajciach i viacerých druhoch ovocia.  

Odporúčame: Civilizačné choroby sú častou príčinou úmrtí. Prečo nás trápia čoraz viac?

Na záver môžeme ešte spomenúť, že krvné doštičky je možné chodiť i pravidelne darovať. Rozdiel oproti bežnému darovaniu krvi je v tom, že pri darovaní krvných doštičiek sú darcovi odoberané pomocou špeciálneho prístroja iba krvné doštičky s malým množstvom krvnej plazmy.

Prístroj na darovanie krvných doštičiek je navrhnutý tak, že opakovane odoberá malé množstvo krvi, z ktorej následne oddelí trombocyty a zvyšok krvi vráti darcovi. U darcu klesne počet trombocytov asi o 20 %, čo dokáže telo v priebehu pár dní obnoviť. Proces darovania krvných doštičiek trvá asi 60 až 90 minút.

Ročne môže ísť človek darovať krvné doštičky spravidla 12-krát, pričom medzi jednotlivými odbermi by mali ubehnúť aspoň dva týždne. Aj pri darovaní trombocytov existujú určité obmedzenia, podobne ako pri darcovstve krvi. Darca krvných doštičiek musí byť v prvom rade fyzicky zdravý a nemal by mať príliš nízku hmotnosť (pod 50 kg).

Pred darovaním sa musí podrobiť testom, podobne ako pred bežným darovaním krvi. Darcovstvo krvných doštičiek pritom môže zachrániť mnohé životy. Darované trombocyty nachádzajú využitie najmä u onkologických pacientov, pacientov po chemoterapii alebo transplantácii krvotvorných buniek, tiež u pacientov po úrazoch, operáciách aj u rodičiek. 

Aktualizovaný článok: 18.5.2023