Sladká chuť je lákavá – a práve preto ju potravinársky priemysel využíva naplno. Glukózovo-fruktózový sirup patrí medzi najčastejšie používané sladidlá v spracovaných potravinách, no len málokto presne vie, čo sa za týmto názvom skrýva. Tento článok vám priblíži, ako sa vyrába, kde ho nájdete a aký má vplyv na zdravie – najmä ak sa objavuje vo vašom jedálničku častejšie, než tušíte.
Čo je glukózovo-fruktózový sirup a ako sa vyrába?
Glukózovo-fruktózový sirup (často označovaný aj ako izoglukóza alebo HFCS – high fructose corn syrup) je priemyselne vyrábané sladidlo, ktoré vzniká zo škrobových surovín, najčastejšie z kukurice alebo pšenice. Proces výroby spočíva v rozklade škrobu na glukózu a následnom enzymatickom premieňaní časti glukózy na fruktózu.
Výsledkom je sirup s rôznymi pomermi glukózy a fruktózy – typicky okolo 55 % glukózy a 45 % fruktózy, no existujú aj iné varianty. Tento sirup je obľúbený najmä v potravinárskom priemysle, pretože je lacnejší než klasický cukor, má dlhú trvanlivosť a ľahko sa s ním pracuje – najmä pri veľkovýrobe.
Jeho sladivosť sa približuje klasickému cukru (sacharóze), pričom fruktóza je prirodzene sladšia než glukóza. Kombinácia týchto dvoch cukrov má zároveň vplyv na spôsob, akým ich naše telo metabolizuje – a práve tu vzniká množstvo otáznikov.
Kde všade sa glukózovo-fruktózový sirup nachádza?
Tento sirup sa v posledných desaťročiach stal takmer všadeprítomným – nachádza sa v širokej škále spracovaných potravín. Najčastejšie ho nájdeme v sladkých nápojoch (limonády, sirupy, ľadové čaje), jogurtoch s príchuťou, cereáliách, tyčinkách, sušienkach, zmrzlinách, ochutených mliekach a dokonca aj v kečupoch, omáčkach či pečive.
Prítomný je aj v detských výživách a rôznych polotovaroch, kde slúži ako lacný nosič sladkej chuti. Na etiketách ho spotrebiteľ nie vždy ľahko rozozná – môže byť označený ako „glukózovo-fruktózový sirup“, „fruktózovo-glukózový sirup“, „kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy“ alebo skratkou HFCS.
Depositphotos_984_0_0.webp)
7 faktov o účinkoch glukózovo-fruktózového sirupu na zdravie
Glukózovo-fruktózový sirup patrí medzi najčastejšie používané sladidlá v spracovaných potravinách. Hoci môže chutiť nevinne, jeho pravidelná konzumácia môže mať na zdravie rôzne, často neželané dopady. Tu je sedem vecí, ktoré by ste o ňom mali vedieť!
1. Môže podporovať priberanie a obezitu
Glukózovo-fruktózový sirup sa spája s nárastom telesnej hmotnosti najmä preto, že fruktóza sa v tele spracúva inak ako glukóza. Na rozdiel od glukózy, ktorá sa využíva ako zdroj energie pre bunky, fruktózu metabolizuje prednostne pečeň – a ak je jej priveľa, premieňa ju na tuk.
Ten sa ukladá v pečeni aj v tukových zásobách. Vysoký príjem potravín s týmto sirupom tak zvyšuje riziko centrálnej obezity, čo je forma ukladania tuku v oblasti brucha spojená s viacerými chronickými ochoreniami.
2. Nespôsobuje rovnaké nasýtenie ako bežný cukor
Zatiaľ čo glukóza vyvoláva v mozgu pocit sýtosti, fruktóza má opačný efekt – neaktivuje centrá zodpovedné za kontrolu apetítu. To znamená, že po konzumácii jedla s vysokým obsahom glukózovo-fruktózového sirupu sa necítite dostatočne sýti, čo vedie k ďalšiemu jedeniu.
Navyše sa ukazuje, že fruktóza môže znižovať hladinu hormónu leptínu, ktorý reguluje chuť do jedla, a zároveň zvyšovať hladinu grelínu – hormónu hladu. Výsledkom môže byť neustály pocit potreby niečo zjesť, čo vedie k prejedaniu.
3. Zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie
Dlhodobý nadbytok fruktózy v strave môže narušiť normálnu funkciu inzulínu – hormónu, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Telo sa stáva menej citlivé na jeho účinky, čo znamená, že cukor zostáva dlhšie v krvnom obehu.
Tento stav sa nazýva inzulínová rezistencia a predstavuje kľúčový krok na ceste k metabolickému syndrómu a cukrovke 2. typu. Riziko je obzvlášť vysoké u ľudí s nadváhou, sedavým spôsobom života alebo genetickou predispozíciou.
4. Môže poškodzovať pečeň
Pečeň je jediným orgánom, ktorý dokáže efektívne metabolizovať fruktózu – a ak je jej veľa, trpí. Nadbytok fruktózy sa premieňa na tuk, čo zvyšuje riziko vzniku nealkoholickej stukovateľnej choroby pečene (NAFLD). Tento stav sa spája s chronickým zápalom, zníženou funkciou pečene a v extrémnych prípadoch môže viesť až k cirhóze.
Štúdie naznačujú, že nadmerná konzumácia glukózovo-fruktózového sirupu môže mať na pečeň podobne škodlivý účinok ako pravidelné pitie alkoholu.
5. Negatívne ovplyvňuje hladinu tukov v krvi
Fruktóza zvyšuje tvorbu triglyceridov – typu tukov, ktoré cirkulujú v krvi. Vysoké hodnoty triglyceridov sú rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnych ochorení, najmä aterosklerózy.
Zároveň môže dôjsť k zníženiu hladiny HDL cholesterolu (tzv. dobrého cholesterolu), ktorý chráni cievy. Vysoký príjem glukózovo-fruktózového sirupu tak môže mať dlhodobý negatívny vplyv na srdcovo-cievny systém a prispievať k jeho predčasnému opotrebovaniu.
6. Môže podporovať vznik chronického zápalu
Fruktóza môže zvyšovať hladinu zápalových markerov v tele, ako je CRP (C-reaktívny proteín), najmä ak sa konzumuje vo veľkom množstve. Chronický zápal je pritom spojený s rozvojom mnohých ochorení – od artritídy a obezity až po neurodegeneratívne poruchy či rakovinu.
Hoci občasná konzumácia glukózovo-fruktózového sirupu pravdepodobne nepredstavuje akútny problém, jeho dlhodobý nadbytok v strave môže podnecovať tiché zápalové procesy v organizme.
7. Vytvára návyk a znižuje citlivosť na sladké
Sladká chuť aktivuje v mozgu centrá odmeny podobne ako niektoré drogy – a glukózovo-fruktózový sirup je často omnoho sladší ako klasický cukor. Pri pravidelnej konzumácii sa mení vnímanie sladkosti a prirodzene sladké potraviny, ako ovocie, prestávajú chutiť dostatočne výrazne.
Zároveň sa zvyšuje chuť na ešte sladšie potraviny a vytvára sa začarovaný kruh závislosti. Čím častejšie tento sirup jeme, tým viac ho vyhľadávame – bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme.
Depositphotos
Je glukózovo-fruktózový sirup horší ako bežný cukor?
Z hľadiska účinkov na zdravie môže byť glukózovo-fruktózový sirup potenciálne ešte problematickejší než bežný stolový cukor (sacharóza). Hoci oba obsahujú glukózu aj fruktózu, v sirupe je fruktóza často koncentrovanejšia a rýchlejšie sa vstrebáva – čo môže viesť k väčšiemu zaťaženiu pečene, zvýšenému ukladaniu tukov a menšiemu pocitu sýtosti.
Navyše sa vďaka svojej tekutej forme veľmi ľahko skrýva v potravinách, takže ho často konzumujeme viac, než si uvedomujeme.
Glukózovo-fruktózový sirup vs glukózový sirup
Pri pohľade na zloženie potravín sa môžete stretnúť s rôznymi druhmi sirupov – niekedy výrobca použije glukózovo-fruktózový sirup, inokedy len čisto glukózový sirup. Oba sa používajú ako lacné sladidlá a technologické prísady, no ich zloženie sa výrazne líši.
Glukózovo-fruktózový sirup obsahuje zmes glukózy a fruktózy, pričom fruktóza môže tvoriť až polovicu obsahu – práve tá je problematickejšia z hľadiska metabolizmu a zdravia pečene. Naopak, glukózový sirup (napr. kukuričný) obsahuje prevažne glukózu a nemá také silné prepojenie s tukovou pečeňou či inzulínovou rezistenciou.
Hoci ani jeden z týchto sirupov nemožno označiť za zdravý, čisto glukózový sirup sa vníma ako o niečo menej rizikový – najmä ak sa konzumuje len občasne.
Deti a glukózovo-fruktózový sirup – na čo si dať pozor?
Detský organizmus je na účinky glukózovo-fruktózového sirupu (GFS) ešte citlivejší než dospelý – najmä preto, že deti rýchlejšie reagujú na výkyvy hladiny cukru v krvi, čo sa môže prejaviť podráždenosťou, únavou alebo hyperaktivitou.
Navyše, pravidelný príjem GFS zvyšuje riziko vzniku obezity, zubného kazu a v budúcnosti aj inzulínovej rezistencie či tukovej pečene. Sirup sa často skrýva v sladkostiach, cereáliách, nápojoch, jogurtoch či dokonca v detských kašičkách, preto je dôležité čítať etikety a voliť produkty s prirodzeným zložením alebo bez pridaného cukru.
Ako obmedziť príjem glukózovo-fruktózového sirupu
Čítajte zloženie produktov a vyhýbajte sa tým, kde je GFS medzi prvými zložkami.
Nahraďte sladené nápoje vodou, bylinkovým čajom alebo domácou limonádou bez pridaného cukru.
Dávajte prednosť nesladeným jogurtom, kašiam a cereáliám – ovocie ich prirodzene osladí.
Vyhýbajte sa baleným sušienkam a tyčinkám, ktoré často obsahujú GFS, aj keď vyzerajú „zdravo“.
Pečte doma – tak máte pod kontrolou, koľko a akého sladidla použijete.
Vysvetľujte deťom, prečo je dôležité obmedzovať sladké – formujte ich vkus aj vzťah k jedlu.
Glukózovo-fruktózový sirup je lacné a všadeprítomné sladidlo, ktorého nadmerná konzumácia môže mať závažné dôsledky pre naše zdravie. Hoci sa nevyhnete všetkému, čo sa ukrýva v moderných potravinách, môžete sa naučiť čítať etikety a vyberať vedomejšie. Najväčšou silou je prevencia – a tá sa začína v kuchyni aj pri bežných nákupoch.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
