Rôznorodé koreniny sú nezastupiteľným pomocníkom pri varení a pečení. Viete si predstaviť v kuchyni dochucovať len soľou? Nuž, asi by sme prišli o mnoho chutných pokrmov, ktorým práve kombinácia konkrétnych korenín dodáva unikátnu chuť, vôňu a ten správny šmrnc. Mnohé z korenín si pritom môžeme vyrobiť aj doma, a to pestovaním byliniek. Bazalka, rozmarín, tymian, majorán, koriander, mäta – to všetko sú bylinky ľahké na pestovanie, ktorých čerstvá i sušená vňať sa používa na dochucovanie jedál.
V pohodlí domova si možno poľahky dopestovať i palinu dračiu. Jej vňať sa používa ako korenina, prezývaná tiež estragón. Palina dračia je však aj skvelou liečivou bylinkou. Čo o nej treba vedieť?
Poznáte palinu?
Palina dračia, latinsky Artemisia dracunculus, je trváca aromatická bylina z čeľade astrovité. Jej pôvod možno hľadať predovšetkým vo východnej Európe. Charakteristická je priamymi stonkami, dlhými cez 1 meter, so striedavými čiarkovitými listami. Stonky v spodnej časti postupne drevnatejú, v hornej časti sú rozkonárené a zakončené metlinami drobných bledožltých kvetných úborov. Plodom paliny sú nažky, no tie sú v stredoeurópskych podmienkach zriedkavé.
Z paliny dračej sa využíva predovšetkým vňať, a to na liečebné účely a pod pomenovaním estragón aj ako korenina. Bežne pestované sú pritom dve odrody paliny, nazývané aj francúzsky a ruský estragón. Francúzsky estragón je nižšieho vzrastu a má jemnejšiu chuť a arómu. Ruský estragón je mohutnejší a častejšie sa pestuje v našich podmienkach, pretože nie je tak citlivý na chlad.
Spomenúť tiež môžeme, že v našom okolí sa stretávame aj s ďalšími druhmi paliny. Napríklad palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je bežná burina, palina pravá (Artemisia absinthium) zase našla uplatnenie tiež ako liečivá bylina.
Odporúčame: Saturejka a jej použitie – ako ju pestovať a na čo je dobrá?
Aké má palina účinky?
Palina dračia má hlboké historické zázemie, pričom bola v staroveku aj neskôr v stredoveku využívaná rôznorodými spôsobmi. Patrila medzi rastliny starovekého lekárstva, taktiež slúžila ako rituálna a magická bylina v mnohých starých kultúrach v Európe a Ázii. Napríklad bola používaná aj ako kadidlo na vyháňanie démonov starými Germánmi či Keltmi.
V priebehu histórie tiež palina dračia pomáhala v boji proti moru. V stredoveku bola podľa povier údajne používaná ako prostriedok proti drakom, pričom podľa stredovekých mágov bola spojením dračej a hadej sily. Na základe toho vraj vznikol i názov bylinky.
Paline dračej sú pripisované viaceré blahodarné účinky na ľudské zdravie. Je zdrojom antioxidantov, flavonoidov, trieslovín, organických kyselín, minerálnych látok a ďalších účinných zložiek. Priaznivý vplyv má na tráviaci trakt, pôsobí antibakteriálne, no má aj mierne analgetický účinok, čiže pôsobí proti bolesti.
Podľa tradičnej medicíny pôsobí palina dračia nasledovne:
-
podporuje tvorbu žalúdočných štiav,
- zvyšuje chuť do jedla a odstraňuje nechutenstvo,
- celkovo podporuje trávenie a látkovú premenu,
- zmierňuje nadúvanie a plynatosť,
- podporuje funkciu pečene a žlčníka,
- posilňuje organizmus,
- mierni bolesť zubov (odporúča sa žuť čerstvú vňať),
- pôsobí proti hlístam a vnútorným parazitom,
- podporuje lepší spánok, pomáha pri nespavosti,
- zmierňuje menštruačné kŕče.
Ako na pestovanie estragónu?
Pestovanie paliny dračej, respektíve estragónu, nie je ničím náročným. Zakúpiť si v záhradkárstvach môžete už predpestovanú rastlinu, prípade môžete skúšať pestovanie byliny zo semienok. Do kvetináčov je možné rastlinu vysievať prakticky počas celého roka. Doba klíčenia je 2 až 8 týždňov pri teplote okolo 20 °C. Bylinke je vhodné dopriať slnečné stanovište, priepustnú pôdu a pravidelnú zálievku.
Do pôdy v záhrade vysádzame estragón najmä v jarných a letných mesiacoch. Pokojne môžeme do pôdy presadiť aj jednu väčšiu vypestovanú rastlinu. Vňať paliny dračej zberáme pravidelne počas celej sezóny pred kvitnutím. Vždy zostrihujeme najmä mladé výhonky, naopak zdrevnatené časti rastliny už nezbierame. Rastliny pestované vonku pred zimou zostrihneme takmer až k zemi, nad zemou ponecháme len 10 až 20 cm dlhú stonku. Pred mrazom ochránime rastlinu suchým lístím.
Ak pestujeme estragón v nádobe, napríklad v kuchyni, na balkóne či terase, obvykle je ho potrebné každoročne na jar presádzať. Nazbieranú vňať je možné používať čerstvú, pre uchovanie do zásoby sa odporúča jej sušenie. Vňať nie je vhodné sušiť na slnku, nesprávne sušenie vedie k strate svetlozelenej farby vňate, ako aj k strate jej arómy a chuti. Správne sa odporúča estragónové stonky sušiť zviazané a zavesené na tienistom a dobre vetranom mieste alebo v umelých podmienkach pri teplote do 35 °C.
Odporúčame: Trebuľka voňavá – prečo si ju pestovať v záhradke či na okne?
Použitie paliny dračej:
1. Korenie z paliny
Ako koreninu môžeme estragón využívať v kuchyni čerstvý aj sušený. V prvom rade je neoddeliteľnou súčasťou francúzskej kuchyne, no veľkej obľube sa teší aj pri príprave kaukazských pokrmov. Estragón je charakteristický korenistou arómou a mierne štipľavou aj sladkasto-horkastou chuťou. Kvôli intenzívnej vôni aj chuti sa ho odporúča používať do jedál len v malom množstve.
Rovnako je pri jeho používaní potrebné myslieť na to, že táto bylinka sa nemá variť, pretože tak svoje vlastnosti stráca. Estragón sa preto používa buď v studenej kuchyni, alebo sa do pokrmu pridáva tesne pred koncom alebo až na úplnom konci varenia, respektíve pečenia. Estragónom možno dochutiť:
- ryby a hydinu,
- pečené aj dusené hovädzie mäso,
- bylinkové maslo,
- nakladanú zeleninu (napr. zavárané uhorky),
- zeleninové prílohy,
- polievky,
- paradajkové jedlá,
- domácu horčicu, omáčky a marinády,
- omeletu a jedlá z vajec.
2. Estragónový ocot
Do sklenej nádobky nasypeme 50 g estragónu a zalejeme 250 ml horúceho bieleho balzamikového octu. Necháme postáť asi 10 minút a mierne ochladnúť. Následne prilejeme ďalších 250 ml octu izbovej teploty, nádobu uzavrieme a necháme lúhovať 2 týždne. Potom ocot scedíme do čistej nádoby. Estragónom ochutený ocot je skvelý napríklad na prípravu zálievok a na ochutenie šalátov.
3. Čaj z paliny
Ako sme spomenuli už vyššie, palina nenachádza uplatnenie len v kuchyni, ale pre svoje rôznorodé účinky aj v ľudovej medicíne. Dopriať si možno napríklad čaj z paliny, ktorý pripravíme z 1 až 2 ČL sušenej vňate a 250 ml horúcej vody. Necháme lúhovať 10 minút a scedíme. Odporúča sa podávať 2 až 3 šálky palinového čaju denne, nie však dlhodobo, ale hlavne pri akútnych ťažkostiach. Úľavu môže priniesť pri boľavom žalúdku, nadúvaní i menštruačných kŕčoch. Čajom z paliny možno podporiť funkciu pečene a žlčníka, chuť do jedla a celkovo trávenie.
4. Tinktúra z paliny
Vnútorne možno pri zdravotných problémoch užívať aj tinktúru z paliny dračej. Domáca tinktúra sa pripravuje zaliatím vňate čistým vysoko percentným alkoholom a jej následným lúhovaním aspoň počas dvoch týždňov. Obdobné tinktúry sa bežne užívajú 3x denne po cca 20 kvapiek. V prípade zakúpenej tinktúry na internete či v lekárni vždy dodržujte dávkovanie uvedené výrobcom. Tinktúra z paliny dračej sa používa napríklad na podporu trávenia a metabolizmu, emocionálnej rovnováhy či menštruačného komfortu. Podobne ako čaj nie je vhodná na dlhodobé užívanie.
Odporúčame: Ako si vypestovať bobkový list? Zíde sa v kuchyni, pomôže zdraviu!
