Logopedické cvičenia a hry – podporte rozvoj reči u ratolestí

Reč by sme mohli definovať rôzne. Jednou z najjednoduchších definícií, s ktorými sa môžeme stretnúť je, že reč je to, čo nás odlišuje od zvierat. S obdobnou definíciou sa možno stretnúť už u filozofov z dávnych čias. Reč môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako ľudskú schopnosť spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako odrazmi objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať. Touto schopnosťou sa človek podstatne odlišuje od nižších živočíšnych druhov.

V užšom zmysle môžeme reč definovať ako konkrétnu realizáciu jazyka (abstraktného jazykového systému) v praxi, respektíve v praktickom dorozumievacom akte, teda rečovom prejave. Danú schopnosť však nemá jedinec od narodenia, ale postupne sa u neho vyvíja. Prvé týždne po narodení je pre človeka formou dorozumievania spravidla krik, respektíve rev. Neskôr sa objavuje džavotanie, hrkútanie a obdobné zvuky. Prichádzajú slabiky a v období okolo jedného roka spravidla aj prvé slová. 

Vývin reči sa obvykle ukončuje do piateho roka života človeka, teda pred nástupom do školy. Mnoho detí sa však stretáva v súvislosti s vývojom reči s rôznymi problémami. Objavujú sa napríklad problémy s artikuláciou, respektíve výslovnosťou určitých hlások. Častým problémom je výslovnosť sykaviek (scz, ščž) alebo hlások R či L. 

Rozvoj reči možno podporiť aj rôznymi logopedickými cvičeniami, hrami a riekankami. Prinášame tipy, ako podporiť reč u detí hravo a účinne. 

Odporúčame: ​Sérotonín v tabletkách sa užíva aj ako antidepresívum - je to ale bezpečné?

artikulačné cvičenia

Zdroj: Depositphotos

Logopedické cvičenia a hry na rozvoj reči:

• Logopedické riekanky s kreslením

  • S dieťaťom kreslíme vlnky a opakujeme: „Žblnky, vlnky, žblnky, vlnky, plávame si ako člnky.“
  • Pri kreslení vlniek môžeme recitovať aj: „Žblnky, vlnky, žblnky, kreslíme si vlnky.“
  • S dieťaťom kreslíme kruhy a opakujeme: „Čáry-máry, nakreslím si krúžok malý.“
  • S dieťaťom kreslíme oblúky a opakujeme: „Tu je jeden kopec, ide po ňom otec.“
  • S dieťaťom kreslíme vodorovné čiary a opakujeme: „Tu je jedna cestička, ide po nej mamička.“
  • Pri kreslení zvislých čiar recitujeme: „Prší, prší, len sa leje, mačička sa z okna smeje.“

• Logopedické riekanky na precvičenie hlásky R

Pri hrade je stará brána,
kráka na nej čierna vrana,
vrana kričí krá, krá, krák,
letí k hradu čierny mrak.
Mrak sa rúti nad bránou,
je to kŕdeľ havranov.

 

Ryba ráta, neporáta,

vždy je jedna zvyšná.

Poď rybička von z rybníčka,

nebuď taká pyšná.

 

Zapoj sa do tejto hry,

rátaj s nami raz, dva, tri.

Robko, Riško, Radka, Ria,

počítajú všetci štyria.

A kto s nami neráta?

Iba Roman, Renáta.

 

• Logopedické riekanky na precvičenie hlásky Š

Ide vláčik ši-ši-ši,

odvezie nás k Mariši,

od Mariši k Etele

cez tri veľké tunele.

 

Šijem, šijem košieľku,

pre Štefku i pre Želku.

Šijem našej Štefke šaty,

ak sú dlhé, však ich skráti.

 

• Artikulačné cvičenie zamerané na Č

  • Kým sa dieťa čľapká vo vani, hovoríme: „Čľap – čľap, čľup – čľup.“
  • Hovoríme: „Kačka volá kač – kač.“
  • Hovoríme: „Vrabec spieva čim – čim – čim.“
  • Tíšime dieťatko v kolíske: „Či – či, či – či.“

• Logopedická hra fúkanie do plstených guľôčok na rozvoj reči

Plstené guličky poukladáme na stôl a s dieťaťom ich sfúkavame zo stola alebo do bránky. Týmto spôsobom môžeme stimulovať tvárové a artikulačné svaly. Ak sú guľôčky rôznej farby, môžeme ich po sfúknutí triediť podľa farieb. Takéto cvičenie pomáha trénovať aj jemnú motoriku. Podobným spôsobom možno trénovať rečové svaly a podporovať správnu výslovnosť fúkaním bublín s bublifukom. 

• Logopedická hra napodobňovanie prirodzených zvukov

  • Voláme na mačku: Cicíc, cicíc
  • Sýkorka spieva: Sik, sik, sik
  • Čmeliak bzučí: Žžžžž, žžžž
  • Had syčí: Sss, sss
  • Bzučíme ako včela: Bzzzzz
  • Voda žblnká: Žblnk, žblnk
  • Plašíme vtákov: Kšššš, kššš
  • Zvonec zvoní: Cingi-lingi
  • Bicykel zvoní: Ciling, ciling
  • Tíšime plač dieťaťa: Ččč, ččč
  • Dieťa spí: Pst, pst

• Cvičenia na rozvoj motoriky jazyka a pier pri sykavkách

  • Končekom jazyka si snažíme dosiahnuť nos, líca a bradu.
  • Striedavo špúlime pery a usmievame sa.
  • Končekom jazyka oblizujeme zuby a vonkajšiu časť ďasien vpravo aj vľavo a počítame zúbky sprava doľava a znova opačne. 
  • Dolnú peru prekrývame hornou a zase naopak.
  • Špičkou jazyka prerušovane pochodujeme po tvrdom podnebí. 

• Logopedické cvičenie na precvičenie R

• Logopedické cvičenie na precvičenie Z

• Logopedické cvičenie na precvičenie C

Kedy je čas navštíviť logopéda?

Poruchy reči predstavujú zdravotný problém, ktorý neradno ignorovať. Je ich totiž potrebné u dieťaťa včas spozorovať a riešiť. K tým najčastejšie sa vyskytujúcim patrí takzvaná dyslália, čo je porucha reči prejavujúca sa neschopnosťou tvoriť alebo vyslovovať niektoré hlásky. Pri tejto poruche je u dieťaťa prítomná určitá odchýlka pri vyslovovaní jednej alebo viacerých hlások. Do tejto kategórie patrí napríklad lambdacizmus – porucha výslovnosti hlásky l, alebo rotacizmus – porucha výslovnosti písmena r.

K ďalším problémom s rečou patrí brblanie, zajakávanie, šušlanie a rozprávanie nosom, vynechávanie hlások. Taktiež mnohí rodičia bojujú s tým, že ich dieťa nehovorí vôbec. Za problémami s rečou môžu stáť mnohé rôznorodé príčiny. Stanoviť jedinú príčinu však spravidla nie je úplne možné. Rolu môžu zohrávať viaceré vnútorné aj vonkajšie rizikové faktory, vrátane genetickej predispozície či prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. 

Niekedy môžu za poruchami reči stáť aj určité vývinové poruchy, ako zlá pohyblivosť jazyka alebo jeho zrastanie či problém s chrupom. Poruchy reči sú pritom veľmi časté a do istej miery trápia podľa predpokladov takmer až 3/4 predškolákov. Rodičia však odbornú pomoc nevyhľadajú ani v polovici prípadov. U dieťaťa sa vývin artikulácie dokončuje za normálnych okolností do piateho roka života. Vyhľadanie odborníka, najčastejšie logopéda, je pritom vhodné čo najskôr, a to pri spozorovaní istých signálov ideálne už po treťom alebo štvrtom roku života. 

Logopéda sa vo všeobecnosti odporúča navštíviť, ak:

  • dieťa v dvoch rokoch ešte nerozpráva,

  • ak dieťa po treťom roku netvorí jednoduché vety, nepoužíva žiadne predložky,
  • sa dieťa začne zajakávať alebo koktať,
  • u dieťaťa okolo 4. roku možno pozorovať problémy v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení,
  • reč dieťaťa nie je v štyroch rokoch ešte stále zrozumiteľná pre cudzích,
  • dieťa v predškolskom veku nevie správne vysloviť niektoré hlásky, napríklad L alebo R (dieťa určité hlásky nemusí vedieť dokonale vysloviť v 3. či 4. roku života),
  • dieťa odmieta komunikovať, pri snahe o rozhovor sa hnevá alebo sa jeho slovná zásoba nerozširuje.

Odporúčame: ​Bolesť hrdla: Ako ju liečiť v prípade vírusovej alebo bakteriálnej infekcie?

0 komentárov
autor komentu

Vaše meno:

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE