Viete, čo sú autoimunitné ochorenia? Ide o ochorenia, pri ktorých dochádza k nadmernej činnosti imunitného systému, respektíve k jeho nesprávnej činnosti. Imunitný systém v dôsledku poruchy vyhodnotí niektoré bunky a štruktúry vlastného tela za škodlivé a napáda ich, čo súvisí s rozvojom rozličných zdravotných ťažkostí.
Medzi autoimunitné ochorenia patrí napríklad vitiligo, ktoré postihuje kožu, alebo Crohnova choroba, ktorá zase súvisí s tráviacim traktom človeka. Do tejto kategórie však patrí aj pomerne známa celiakia. Čo všetko by sme o tomto ochorení mali vedieť? V článku nájdete odpovede na tie najdôležitejšie otázky.
Čo je celiakia?
Čo to vlastne celiakia je? Ide o chronické autoimunitné ochorenie postihujúce tenké črevo človeka. Toto ochorenie je charakteristické precitlivenosťou, respektíve neprimeranou reakciou organizmu na zmes bielkovín zvanú glutén, inak lepok. Ukrýva sa v mnohých druhoch obilnín, v pšenici, jačmeni či raži.
Pri celiakii dochádza v tele človeka k abnormálnej aktivácii imunitného systému, ktorý v prípade prítomnosti lepku v skonzumovanej potrave začne produkovať protilátky. Postupne dochádza k poškodzovaniu sliznice tenkého čreva a následnému narúšaniu jeho funkcie pri trávení a vstrebávaní živín. Celiakia (intolerancia na lepok) je v súčasnej dobe pomerne častým autoimunitným ochorením a jej výskyt sa zvyšuje.
Shutterstock®Príčiny celiakie
Presné príčiny vzniku celiakie nie sú ani dnes úplne zrejmé a jasne stanovené. Toto ochorenie je však klasifikované ako geneticky podmienené. Na jeho rozvoji teda hrá najväčšiu rolu práve genetická predispozícia a dedičnosť. Vplyv na prepuknutie a rozvoj tohto ochorenia však môžu mať aj ďalšie faktory, napríklad environmentálne faktory, respektíve faktory prostredia.
Sem môžeme zaradiť napríklad spôsob kŕmenia a stravovacie návyky v prvých rokoch života jedinca, vírusové infekcie, abnormality v mikroflóre čreva. Celiakia sa môže začať prejavovať už v detskom veku, no pokojne ochorenie môže prepuknúť až v dospelosti. Spúšťačom choroby v takomto prípade môže byť napríklad aj nadmerný stres či fyzické alebo psychické preťaženie, prekonanie závažnej infekcie či úrazu.
Príznaky celiakie
Celiakia má rôznorodé prejavy, ktoré sa s ohľadom na vek pacienta môžu líšiť. Napríklad u najmenších detí sa celiakia môže prejavovať hnačkami, nafúknutým bruškom a celkovým neprospievaním, staršie deti môžu chudnúť a mať spomalený rast. U dospelých pacientov sú rovnako prítomné:
- hnačky alebo naopak zápcha,
- zápach stolice,
- pocity nadúvania,
- kŕče a bolesti brucha,
- zvracanie a pocity nevoľnosti,
- nadmerná únava a celková slabosť,
- strata váhy.
Často sa však objavujú aj ťažkosti nesúvisiace s tráviacim traktom. U celiatikov sa môžu objaviť problémy s deficitom živín a vitamínov. Komplikáciou celiakie býva napríklad anémia, čiže chudokrvnosť. Objaviť sa môžu bolesti kĺbov, rednutie kostí, zvýšená kazovosť zubov, rozličné kožné prejavy, psychické problémy či ťažkosti s plodnosťou.
Následky neliečenej celiakie
- Poškodenie črevnej sliznice – dlhodobé vystavenie lepku spôsobuje zápal a atrofiu klkov v tenkom čreve, čím sa znižuje schopnosť vstrebávať živiny.
- Nedostatok živín – zhoršené vstrebávanie vitamínov a minerálov môže viesť k anémii, osteoporóze, úbytku hmotnosti či chronickej únave.
- Poruchy trávenia – časté hnačky, nadúvanie, bolesti brucha alebo zápcha môžu znižovať kvalitu života.
- Neurologické problémy – neliečená celiakia môže spôsobovať bolesti hlavy, depresiu, úzkosť či neuropatiu.
- Kožné ochorenia – prejavovať sa môže napríklad herpetiformná dermatitída, svrbivé vyrážky typické pre celiakiu.
- Neplodnosť a komplikácie v tehotenstve – neliečená celiakia môže byť spojená s neplodnosťou, opakovanými potratmi alebo nízkou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa.
- Osteoporóza – nedostatočné vstrebávanie vápnika a vitamínu D vedie k oslabeniu kostí a zvýšenému riziku zlomenín.
- Zvýšené riziko autoimunitných ochorení – neliečená celiakia môže zvyšovať riziko cukrovky 1. typu, autoimunitnej tyreoiditídy alebo reumatoidnej artritídy.
- Riziko črevných nádorov – dlhodobý zápal môže prispieť k vzniku lymfómov či rakoviny tenkého čreva.
Diagnostika celiakie
Diagnostika celiakie zahŕňa viacero krokov, pričom základom je kombinácia krvných testov a črevnej biopsie. Najprv sa vykonávajú sérologické testy na protilátky, najmä tkanivovú transglutaminázu (anti-tTG) a endomyzové protilátky (EMA), ktoré môžu naznačovať imunitnú reakciu na lepok.
Ak sú výsledky pozitívne alebo nejednoznačné, nasleduje endoskopické vyšetrenie s odberom vzorky tenkého čreva na potvrdenie diagnózy. Pre spoľahlivé výsledky je dôležité, aby pacient pred testovaním konzumoval lepok, inak môžu byť výsledky skreslené. V niektorých prípadoch sa využívajú aj genetické testy na prítomnosť rizikových HLA-DQ2 a HLA-DQ8 génov, najmä ak je diagnostika nejednoznačná.
Liečba celiakie
Ani v súčasnej dobe nie je možné celiakiu vyliečiť. Toto ochorenie sprevádza jedinca počas celého života. Liečba je však nevyhnutná, pretože už malé množstvo lepku môže mať na tráviaci trakt pacienta s týmto ochorením výrazne negatívny vplyv. Liečba pritom spočíva v doživotnej eliminácii lepku v strave, a teda takzvanej bezlepkovej diéte.
Správne nasadená diéta dokáže pri dôslednom dodržiavaní zdravotný stav pacienta rýchlo zlepšiť, i keď črevná sliznica sa môže normalizovať celé mesiace. Je potrebné myslieť na to, že rozličné chyby v stravovaní, a teda príjem lepku i v menšom množstve, môže viesť k opätovnému výskytu symptómov ochorenia, vzniku autoimunitných reakcií a poškodzovaniu tenkého čreva.
Jedálniček pri celiakii
Z jedálnička je nevyhnutné škrtnúť všetky potraviny obsahujúce lepok, a to v prvom rade samotné obilniny, ktoré ho obsahujú. Ide o:
- pšenicu,
- jačmeň,
- raž,
- ovos,
- špaldu.
Do stravy celiatika nemožno zahrnúť múky a iné výrobky z týchto obilnín, vrátane múkou zahusťovaných pokrmov, cestovín, pečiva, múčnikov, skrátka nič, čo ukrýva glutén. Medzi zakázané potraviny tiež patrí aj pivo, vodka či whisky. Lepok sa môže ukrývať v rôznych dochucovadlách, polotovaroch, sójovej omáčke, zmesiach korenín či nealkoholických nápojoch.
Celiatik môže nahradiť bežné potraviny práve bezlepkovými, ktorých ponuka v obchodoch nie je v súčasnej dobe vôbec zlá. Z obilnín je možné do jedálnička pridať napríklad pohánku, quinou či pšeno.
Okrem toho sa v jedálničku môže a v podstate i musí objavovať zelenina a ovocie, ktoré telu doplnia dostatok vlákniny. Ďalšími povolenými potravinami sú napríklad syry, čerstvé mäso, strukoviny, ovocné a zeleninové šťavy, minerálne vody, čisté koreniny.
Aktualizovaný článok: 17.02.2025